Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33C-110-2015.pdf
PDF · 67.84 KB
Case nature
Subarea
33C/110/2015
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v spore žalobcov: X/ X. - X., M.. L.. T.., M. M.: Š. XX, R.: XX XXX XXX, X/ R.. W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z.: W. XXX/X, L., zastúpených Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom kancelárie: Kvačalova 1227/55, Žilina proti žalovanému: R.. V. N., I.. XX.XX.XXXX, Z.: G. XX, B., zastúpenému spoločnosťou GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom: Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o späťvzatí žaloby takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom z 30.07.2019 žalobcovia vzali žalobu späť. Zároveň uviedli, že strany sporu si po spoločnej dohode neuplatňujú nároky na náhradu trov konania a trov zastúpenia.
2. Žalovaný na žiadosť súdu z 05.11.2019 o oznámenie, či si uplatňuje náhradu trov konania, nereagoval.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
4. S poukazom na jednostranný procesný úkon žalobcov - späťvzatie žaloby, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania. Nakoľko žalobcovia vzali žalobu späť pred začatím pojednávania, na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by sa neprihliadalo, preto súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil.
5. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6. Po rekodifikácii občianskeho procesného práva s účinnosťou od 1. júla 2016 je rozhodovanie o trovách konania zakotvené v troch ustanoveniach - § 255 upravuje zásadu úspechu, § 256 obsahuje zásadu zavinenia a § 257 predstavuje výnimku pre nepriznanie náhrady trov konania, ktorú by súd podľa §
255 alebo § 256 priznal. Pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania je kľúčovým § 256. Odsek 1 stanovuje, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odsek 2 upravuje tzv. separátne trovy - ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Z týchto ustanovení vyplýva, že pokiaľ by súd neustálil, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, prípadne by ustálil, že na zastavení konania sa pričinili obe strany sporu, § 256 je neaplikovateľný. Ten totiž výslovne predpokladá, že niektorá zo strán procesne zaviní zastavenie konania a súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nemožno opomenúť, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, nemá v súčasnej právnej úprave ekvivalent.
7. Súd má za to, že v tomto prípade nemožno jednoznačne ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Žalobcovia späťvzatím žaloby reagovali na ukončenie jednaní o mimosúdnej dohody, ktoré prebiehali od roku 2017 a boli dôvodom odročenia pojednávaní vytýčených na 17.01.2017, 09.10.2018, 09.04.2019 a taktiež podania spoločného návrhu na prerušenie konania, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX z 9. apríla 2019. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že strany sporu sa po vzájomnej dohode vzdali nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia túto skutočnosť uviedli v späťvzatí žaloby a žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcov nerozporoval. Takáto dohoda strán sporu má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktorý by mohol priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému vychádzajúc zo základného predpokladu, že zastavenie konania je procesným neúspechom žalobcu. V danom prípade tak súd popri nemožnosti ustálenia strany sporu procesne zodpovednej za zastavenie konania prihliadal i na existenciu dohody strán o vzdaní sa nároku na náhradu trov konania.
8. Paragraf 257 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch nepriznať náhradu trov konania. Z jeho zaradenia ako aj gramatického výkladu je zrejmé, že súd neprizná náhradu trov konania strane, ktorej náhrada trov konania prináleží v zmysle § 255 alebo § 256. Keďže súd dospel k záveru, že § 256 je v tomto prípade nepoužiteľný, rovnaký záver platí aj pre ustanovenie § 257.
9. Za týchto okolností si súd vypomohol analógiou legis, teda analógiou zákona. Jej podstata spočíva v použití normy na inú skutkovú podstatu, než plynie z pojmov zákonného ustanovenia, ale na podobnú skutkovú podstatu. V rámci úpravy náhrady trov konania prichádzal do úvahy len odseku 2 v § 255 Civilného sporového poriadku. Ten stanovuje, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Práve toto ustanovenie súd vyhodnotil za čo do obsahu a účelu najbližšie vzniknutej právnej veci, keď nebolo možné ustáliť, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania a strany sporu sa dohodli, že si nárok na náhradu trov konania uplatňovať nebudú, t. j. vzdali sa nároku na náhradu trov konania. Aplikáciou citovaného ustanovenia súd konštatoval, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
10. O vrátení súdneho poplatku žalobcom súd rozhodne samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia (§ 357 písm. a) a m) C. s. p.).
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).