Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-190-2019.pdf
PDF · 133.55 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/190/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. K. V., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 09. januára 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný K. V., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom K., K. XXXX/X, prechodne bytom K., P. X - chata,
je vinný, že
dňa X1. júla X019 v čase približne o 01:X0 h v Bielom Kostole v chatovej oblasti P. pod vplyvom alkoholu vyliezal na pletivový plot záhrady X. L., pričom tomuto vulgárne nadával a kričal, že ho zabije, že ho má počkať, že už ide, že čo si to dovolil ho udať, pričom ako sa pridŕžal zhora oplotenia a chcel ho preliezť, tak ho X. L. nohou skopol z oplotenia, načo mu obvinený uviedol, že si ide pre sekeru, čo vyvolalo u poškodeného X. L. strach o jeho život a zdravie, nakoľko už dňa 17.07.X019 ho obvinený po predchádzajúcom konflikte napadol nožom a sekerou, pričom mu spôsobil zranenia s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní,
teda
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,
Za to
sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. X Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. X Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní X4 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. X a § 51 ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. a) a písm. i) Trestného zákona súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá nasledovné povinnosti a obmedzenia:
- zákaz požívania alkoholických nápojov,
- príkaz nepriblížiť sa k X. L., nar. Y v K., trvale bytom K. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia,
- príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 22.07.2019 postupom podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku na obžalovaného obžalobu na skutkovom a právnom základe uvedenom v tomto rozsudku.
O obžalobe súd rozhodol dňa 24.07.2019 trestným rozkazom, a to rovnako ak týmto rozsudkom. Proti trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor, a preto súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného a svedkyne a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cíti byť nevinný. (čl. 108)
Poškodený X. L. po prednesení obžaloby k nároku na náhradu škody uviedol, že žiada o náhradu škody z dôvodu psychickej ujmy, k výške ktorej sa nevie vyjadriť, nakoľko sa nachádza vo výkone väzby a nemal sa s kým poradiť. (čl. 109)
Obžalovaný K. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že zo soboty na nedeľu prišiel domov taxíkom z oslavy u známych, kde si dal 6 až 8 pív, otvoril si bránu, vošiel do chaty a otvoril si ďalšie pivo, pričom asi po 15-20 minútach počul búchanie na bránu, tak zavolal políciu. Na bránu mu búchali policajti, ktorí ho zadržali. Obžalovaný poprel, že by bol s poškodeným v inkriminovaný deň v kontakte. Obžalovaný ďalej vypovedal, že dňa 17.07.2019 v podvečerných hodinách mu na dvere zabúchal poškodený, ktorý bol celý zafačovaný, pod vplyvom alkoholu a chcel od obžalovaného pivo. O zraneniach poškodený obžalovanému uviedol. že sa na splave pobil s cigáňmi. Poškodený bol neodbytný a došlo aj k slovnej hádke medzi obžalovaným a poškodeným, avšak ku fyzickému konfliktu nedošlo. Počas rozhovoru a neskôr i slovnej hádke bola pri bránke s obžalovaným aj jeho družka E. V., ktorá obžalovanému povedala, aby zavrel bránku, čo aj obžalovaný urobil. O poškodenom obžalovaný uviedol, že poškodený je alkoholik, ktorý si stále pýtal alkohol. Obžalovaný potvrdil SMS komunikáciu s poškodeným z svojho tel. čísla 0950 XXX XXX po ich konflikte dňa 17.07.2019, pričom uviedol, že nakoľko si s poškodeným vzájomne nadávali, bolo mu to ľúto a chcel sa poškodenému ospravedlniť a po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu potvrdil, že v SMS komunikácii na čl. 40-43 sú jeho SMS správy v sivom poli a SMS správy poškodeného v žltom poli. Obžalovaný ďalej uviedol, že vzťahy s poškodeným sa naštrbili asi pred troma rokmi, pričom medzi nimi dochádzalo v minulosti k slovným potýčkam. Obžalovaný tiež uviedol, že jeho pozemok a pozemok poškodeného spolu bezprostredne nesusedia. Obžalovaný ďalej vypovedal o konaní poškodeného, ktorý odcudzil evidenčné čísla z osobného motorového vozidla jeho družky, poškodil bránku obžalovaného, tiež sa mal obžalovanému vyhrážať so sekerou, že ho zabije a
následne na seba zavolať políciu a dokonca podpálil auto družky obžalovaného a chatu obžalovaného, za čo je aj väzobne stíhaný. (čl. 109-110)
Poškodený X. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná asi 6 rokov, sú takmer susedia, pričom medzi ich pozemkami je ešte jeden pozemok. Poškodený uviedol, že nie je pravda, že by mali s obžalovaným dlhoročné spory. Zhoršenie vzťahov začalo dňa 17.07.2019, kedy obžalovaný pozval poškodeného na svoju chatu na posedenie ochutnať havajský rum. Spolu s obžalovaným si dali každý tri poháriky, debatovali a následne poškodený navrhol, aby si dali aj štvrtý pohárik, na čo sa správanie obžalovaného zmenilo. Namiesto rumu z chatky vyšiel s nožom, správal sa ako nepríčetný a na poškodeného kričal, že ho zabije. Potom obžalovaný chytil sekeru, s ktorou sa zaháňal na poškodeného a stále kričal, že poškodeného zabije. Svedkom konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným bola aj družka obžalovaného E. V., ktorá sa obžalovaného snažila utíšiť. Obžalovaný sa neskôr utíšil a donútil poškodeného, aby si kľakol na zem na kolená a opakoval, že „je najväčšie hovno na svete“. Poškodený plakal a prosil obžalovaného, aby ho nezabíjal, na čo obžalovaný povedal, že ho nezabije, ale zavrie do pivnice a bude sa chodiť každý deň pozerať, ako zomiera. Z obžalovaného agresia postupne vyprchala, poškodenému sa podarilo dostať von zo záhrady a následne privolal políciu, ktorej oznámil čo sa stalo a tá ho zobrala na ošetrenie do nemocnice. Počas útoku nožom a sekerou obžalovaný spôsobil poškodenému škrabance a rozseknutie ruky sekerou. Od tohto útoku obžalovaného bol poškodený v permanentnom strese. Dňa 21.07.2019 obžalovaný zavolal poškodenému, podľa hlasu bol dosť podgurážený a poškodenému vyčítal, prečo ho udal na polícii. Poškodený preto volal polícii, pričom hliadka polície aj prišla, ale obžalovaný nebol doma. Neskôr poškodený počul, ako prišlo auto, ktoré zastavilo vzadu na úrovni záhrady poškodeného, bol to taxík, z ktorého vystúpil obžalovaný, ktorý začal na poškodeného vykrikovať, že je „žebrák“, „chudák“ a že ho zabije. Poškodený počul, ako sa obžalovaný blížil z boku k oploteniu poškodeného z vedľajšieho pozemku, chytil, sa oplotenia, na čo poškodený kopol do oplotenia a takto obžalovaného z oplotenia odkopol. Obžalovaný na to reagoval tým, že povedal „tak ty takto, počkaj, idem si po sekeru“ a odišiel do svojej záhrady. Poškodený v ten večer obžalovaného nevidel, avšak obžalovaný si stále niečo popod nos hovoril a vyhrážal sa poškodenému, preto poškodený podľa hlasu vie, že to bol obžalovaný, kto sa snažil vyliezť na plot poškodeného. Poškodený už pri príchode obžalovaného a jeho vyhrážkach volal políciu, ktorá sa aj dostavila na miesto a obžalovaného zadržala a odviezla preč. Na druhý deň poškodený videl, ako je bránka na vedľajšom pozemku otvorená a ako je poškodené jeho oplotenie, na ktoré sa obžalovaný snažil vyliezť, pričom strhol z dvoch stĺpikov úchytky slúžiace na uchytenie vrchného drôtu na plote. Poškodený tiež potvrdil SMS komunikáciu s obžalovaným a uviedol, že bol zúfalý, mal strach, hnev a úzkosť a z toho vyplývali aj jeho SMS správy, ktoré dal k dispozícii polícii, pričom potvrdil, že ide o SMS komunikáciu na čl. 39-43 vyšetrovacieho spisu. Poškodený ďalej uviedol, že z konania obžalovaného mal obavy o svoj život, a to potom, ako na neho obžalovaný zaútočil nožom a sekerou a čakal, že obžalovaný a neho kedykoľvek môže zaútočiť. Poškodený o obžalovanom uviedol, že keď si obžalovaný vypije alkohol, jeho správanie sa zrazu zmení, ale čo sa udialo dňa 17.07.2019, bol vrchol. Poškodený potvrdil, že v minulosti mali s obžalovaným nejakú potýčku, ale posledný rok nebol žiaden problém a obžalovaný ho spolu s jeho priateľkou boli aj u neho doma pozrieť a obžalovaný mu aj pomáhal preniesť nejaké hranoly. Poškodený priznal, že má problémy s alkoholom, na ktorom je závislý a priznal, že si nezachoval čistú hlavu, keď popíjal alkohol a musí za to miesť následky. Poškodený priznal, že poškodil bránu na pozemku obžalovaného, pretože nebol schopný sa vyrovnať s tým, čo sa stalo dňa 17.07.2019 a 21.07.2019, začal to riešiť alkoholom, podpálil poškodenému auto a aj oplotenie domu, mrzí ho to a bude musieť za to niesť následky. (čl. 110-112)
Svedkyňa E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je družkou obžalovaného. Svedkyňa nebola pri incidente, ktorý sa mal stať 21.07.2019. Svedkyňa bola svedkom incidentu, ktorý sa stal 17.07.2019 a jeho priebeh potvrdila v zhode s výpoveďou obžalovaného. Pokiaľ ide o zranenia poškodeného, tento mal dňa 17.07.2019 na pravej ruke krvavý obväz a hlavu mal obviazanú, pričom mal uviesť, že zranenia m spôsobili Cigáni na splave. Na druhý deň poškodený venčil psa a obviazaný už nebol. Svedkyňa v zhode s obžalovaným uviedla, že im poškodený odcudzil evidenčné čísla z auta, poškodil bránku, hodil zápalnú fľašu na dom a auto. Tiež uviedla, že čakala s dcérou na taxík, pričom poškodený mal pri sebe veľkého psa a povedal, že na nich pustí „mačiatko“, počas čoho si v ruke prehadzoval nôž a začal im nadávať, avšak potom prišiel taxík, do ktorého s dcérou nastúpili a incident boli oznámiť na polícii. (čl. 112-113)
Súd na hlavnom pojednávaní opakovane vypočul poškodeného X. L. a svedkyňu E. V., pričom títo vypovedali nasledovne:
Poškodený X. L. vypovedal, že obžalovaný mu dňa 17.07.2019 spôsobil zranenia nožom, ktorý mu najskôr priložil ku krku, potom mu nožom spôsobil na spodnej časti brucha spôsobil dva škrabance. Následne si obžalovaný vzal sekeru, ktorou sa začal na poškodeného zaháňať a snažil sa ho zasiahnuť, pričom porozbíjal stôl a stoličky a poškodenému spôsobil na pravej hornej časti čela hrču a na predlaktí ľavej ruky sečnú ranu, ktorú mu následne na urgentnom príjme zašívali. Zranenie na bruchu si nevyžadovalo žiadne ošetrenie a poškodený o ňom v podstate ani nevedel a tieto si všimol až na druhý deň, keď sa sprchoval. Sekera, ktorú obžalovaný použil mala rúčku o dĺžke cca 80 cm a išlo o sekeru na štiepanie dreva, čím si však poškodený nie je istý. Poškodený uviedol, že potom, ako mu obžalovaný priložil nôž ku krku ostal šokovaný, paralyzovaný a snažil sa útokom obžalovaného vyhnúť a cítil len ranu na ruke. Pri útoku však nepadol a ani sa neudrel, a preto zranenia boli spôsobené obžalovaným. Čo sa týka rany na hlave poškodený nevylúčil, že mohla byť spôsobený aj rúčkou sekery. Na urgentnom príjme bol poškodený ešte v šoku a jediné zranenie, ktoré v tom čase registroval bola sečná rana na ruke. (čl. 125-126)
Svedkyňa E. V. vypovedala, že dňa 17.07.2019 na poškodenom registrovala obviazanú hlavu a ruku v zápästí, obväzy boli špinavé, pričom poškodený uviedol, že ho zbili Cigáni na splave. Poškodený mal v tom čase oblečenú mikinu s dlhým rukávom a nohavice. Na hlave poškodeného svedkyňa videla, že mal niečo zaschnuté a obväz na ruke mal zaschnutý a špinavý, avšak svedkyňa nevedela uviesť, či to bola krv alebo špina. (čl. 126)
Zo Zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonoch zo dňa 21.07.2019 vyplynulo, že poškodený dňa 21.07.2019 umožnil odobratie vzoriek DNA a vyhotovenie fotografií jeho osoby. (čl. 30)
Zo Zápisnice o obhliadke miesta činu, náčrtku a opise predmetnej zápisnice vyplynulo, že obhliadka miesta činu sa uskutočnila dňa 21.07.2019 od 14.50 hod. do 15.20 hod., pričom obhliadajúci príslušníci PZ vstúpili na pozemok cez bránu s oplotením s označením č. 101, prešli okolo chaty asi 20 metrov do záhrady k oploteniu, ktoré je pletivové o výške 180 cm a na oplotení je tieniaca fólia. Na dvoch susedných koloch chýbala plastová úchytka na držanie vodiaceho drôtu a táto bola strhnutá asi o 5 cm. Za oplotením sa nachádza záhrada s altánkom, cez plotenie je vidno ďalšie oplotenie výšky asi 2 metre a za ním chatku. Obhliadajúci príslušníci PZ prešli až k bráne okolo chatky č. 4/6828, vyšli na cestu, pričom vľavo je pootvorená bránka do záhrady, kde je zámok povytiahnutý. Z náčrtku je zrejmé postavenie chát poškodeného a obžalovaného ako i to, že ich pozemky nesusedia, medzi nimi je záhrada p. I., na oplotení ktorej je otvorená bránka. Na oplotení pozemku poškodeného sú vyznačené stĺpiky, na ktorých sú strhnuté úchytky. (čl. 31-33)
Z Úradného záznamu OO PZ Trnava zo dňa 21.07.2019 vyplynulo, že hliadka PZ dňa 21.07.2019 v čase asi o 01.25 hod. bola vyslaná na adresu P. č. XXX, Biely Kostol, kde mal na pozemok poškodeného preliezať cez plot obžalovaný a mal sa poškodenému vyhrážať zabitím, pričom po príchode na miesto sa hliadka skontaktovala s poškodeným, ktorý hliadke uviedol, že poškodený preliezal plot poškodeného a kričal, že ide zabiť poškodeného, na čo ho poškodený skopol a utiekol. Poškodený hliadke uviedol, že má obavu o svoj život, nakoľko ho mal obžalovaný dňa 17.07.2019 napadnúť sekerou a spôsobiť mu zranenia v oblasti brucha a ruky, z čoho plynula dôvodná obava, že by obžalovaný svoje vyhrážky naplnil. Hliadka sa presunula k chatke obžalovaného, ktorému búchala na dvere, avšak nikto neotváral, pričom obžalovaný na linku 158 oznámil, že mu niekto chodí pod oknami s baterkami a búcha mu na okná, pričom obžalovaný bol poučený, že je to polícia a aby vyšiel von. Obžalovaný následne vyšiel z chatky von, v ruke držal neidentifikovateľný predmet lesklej farby, ktorý na výzvu položil na zem a následne bol časom 02.00 hod. dňa 21.07.2019 obmedzený na osobnej slobode a eskortovaný k poverenému príslušníkovi PZ na ďalšie úkony. (čl. 34)
Z fotodokumentácie zranení poškodeného vyplynulo, že tento má na hlave v pravej hornej časti čela odtlačok trojuholníkového tvaru, na ľavom predlaktí ranu, ktorá je zašitá stehmi a v spodnej pravej časti brucha výrazný škrabanec. Obžalovaný má tiež na dlani pravej ruky po ukazovákom a na spodných bruškách ukazováka a prostredníka pľuzgiere, pričom pľuzgier na ukazováku je prasknutý a začervenaný. (čl. 36-37)
Z fotodokumentácie SMS komunikácie medzi poškodeným a obžalovaným vyplynulo, že poškodený písal obžalovanému, že celú noc strávil na polícii a pohotovosti, pričom obžalovanému píše, že tento o tom niečo musí vedieť, pričom poškodený použil v SMS správe spojenie „aj keď som najväčšie hovno“ a obžalovanému oznámil, že na neho podal oznámenie za ublíženie na zdraví a pokus o vraždu. Obžalovaný na to reagoval SMS správou, v ktorej sa poškodenému ospravedlňuje a uvádza „prepáč, ja viem že spravil si aj ty veľa chýb to sa nemalo stať mrzí ma to, dobre že si mal udal, ja sa na teba nehnevám...“ Poškodený na ospravedlnenie obžalovaného reagoval ďalšou SMS správou, v ktorej uviedol, že ospravedlnenie neprijíma a žiadal obžalovaného 700,- Eur za ranu na ruke, 500,- Eur za ranu na bruchu a 500,- Eur za vyhrážky a sprosté reči a uvádza, že už spolu nikdy nebudú piť. (čl. 39-43)
Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 21.07.2019 vyplýva, že obžalovanému bola dychovou skúškou časom 03.23.38 hod. nameraná hodnota 0,76 mg/l alkoholu v dychu. (čl. 45)
Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 18.07.2019 vyplynulo, že poškodený dňa 18.07.2019 o 04.30 hod. urobil na OO PZ Trnava oznámenie o tom. že dňa 17.07.2019 v čase o 18.00 hod. sa nachádzal vo svojej chate, kedy mu zavolal obžalovaný z telefónneho čísla 0950 23 152 a pozval poškodeného na pohárik. Poškodený sa presunul do chaty k obžalovanému, kde si spolu dali 3 poháriky rumu, potom poškodený zavolal k sebe do chaty obžalovaného, kde si dali spolu pivo a následne sa rozišli. V ten istý večer poškodený ešte o 22.00 hod. zavolal obžalovanému, či si spolu nedajú ešte jeden „kapurkový“, s čím obžalovaný súhlasil. Poškodený prišiel do chaty k obžalovanému, ktorý za ním zabuchol dvere a vzal z kuchyne nôž, s ktorým sa začal oháňať na poškodeného a poškodenému povedal, že živý odtiaľ nevyjde. Následne obžalovaný položil nôž na stôl, zobral sekeru s rúčkou asi 80 cm a začal s ňou naháňať poškodeného okolo stola, pričom sa na poškodeného niekoľkokrát zahnal a aj ho trafil do ľavého predlaktia, čo si vyžiadalo ošetrenie na chirurgii a zašitie rany siedmimi stehmi. Potom sa poškodenému podarilo vybehnúť z chaty, pričom obžalovaný za ním kričal, že ho zamkne v pivnici a bude sa pozerať ako zdochýňa. Následne poškodený ušiel do svojej chaty, kde sa skrýval a asi o 02.30 hod. zavolal na políciu. Poškodený ďalej uviedol, že takto sa obžalovaný správa, len keď je opitý. (čl. 46)
Z lekárskej správy zo dňa 18.07.2019 vyplynulo, že poškodený bol dňa 18.07.2019 ošetrený na urgentnom príjme vo Fakultnej nemocnici v Trnave, kde o pôvode svojho zranenia na ľavom predlaktí uviedol, že bol poranený sekerou, pričom ošetrujúci lekár sa k spôsobu vzniku zranenia vyjadril, že zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako uviedol poškodený. (čl. 47)
Zo správy z urgentného príjmu zo dňa 18.07.2019 s časom 04.16 hod. vyplynulo, že poškodený sa na urgentný príjem dostavil v sprievode príslušníkov PZ s poranením od sekery na ľavom predlaktí a iné zranenie neudával. (čl. 48)
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 6x súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, jedenkrát bol aj vo výkone trestu odňatia slobody (pozn. 2. záznam) a v prípade ostatných odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. (čl. 124)
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2x priestupkovo prejednávaný za tri priestupky, a to za priestupok zo dňa 26.06.2015, kedy verbálne napádal príslušníka SBS, za čo bol potrestaný pokutou vo výške 20,- Eur a za dva priestupky dňa 16.12.0217, kedy si privolal RZP a následne po jej príchode uviedol, že na nich čakal hodinu a len stopoval za koľko prídu a následne RZP neumožnil, aby ho ošetrili a na členov RZP bol verbálne agresívny, za čo bol potrestaný pokutou vo výške 50,- Eur. (čl. 51)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/207/2019 vyplynulo, že poškodený bol trestným rozkazom sp.zn. 0T/207/2019 zo dňa 12.08.2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 09.08.2019 asi o 21.00 hod. v záhradkárskej osade nazývanej P. v Bielom Kostole pod vplyvom alkoholu vykrikoval „zabijem vás všetkých, dookola to tu vyzabíjam“, čo viackrát zopakoval a následne o 21.09. hod. zatelefonoval na linku 158 a oznámil, že chce zabiť suseda, že má sekeru, majú pre neho prísť, že kvôli susedovi prišiel o rodinu a po príchode hliadky spoza opaska vybral sekeru, túto hodil o zem a hliadke povedal „ak ma odtiaľto nezoberiete do
cely, do rána zabijem K.a V.a“, čím u obžalovaného vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky zrealizuje. (čl. 47-48 pripojeného spisu)
V pripojenom spise sp.zn. 0T/207/2019 sa nachádza podanie poškodeného adresované Okresnému súdu Trnava, ktorým poškodený žiada o prešetrenie postupu polície pri oznámení a vyšetrovaní pokusu o vraždu a nebezpečného vyhrážania na jeho osobu obžalovaným, k čomu malo dôjsť dňa 17.07.2019 v chatovej oblasti Kamenný Mlyn. V tejto žiadosti poškodený uvádza, že dňa 17.07.2019 sa ho obžalovaný snažil zabiť nožom a sekerou a vyhrážal sa zabitím aj jeho rodiny, t.j. priateľky poškodeného a ich 7- mesačnej dcéry. (čl. 53 pripojeného spisu)
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 1Tp/60/2019 vyplynulo, že poškodený bol uznesením sp.zn. 1Tp/60/2019 zo dňa 26.08.2019 vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba sa začína dňa 23.08.2019 o 15.12 hod. a bude sa vykonávať v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Z predmetného uznesenia vyplynulo, že poškodenému bolo uznesením povereného príslušníka OO PZ Trnava dňa 24.08.2019 vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že poškodený dňa 16.08.2019 v čase asi o 21.40 hod. vylial na osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 607 horľavú látku a následne prešiel s kanistrom k oploteniu nachádzajúcemu sa na hranici pozemku so záhradnou chatkou č. 2, kde popred oplotenie vylial zvyšok neznámej horľavej látky a následne zapálil dve horľavé fľaše, z ktorých jednu hodil na kapotu predmetného vozidla a druhá smerom na objekt záhradnej chaty, pričom neskôr v čase asi o 04.30 hod. dňa 17.08.2019 pred záhradnou chatou č. 2 voči E.A. použil slová „aj tak Vás vypálim a pozabíjam“ a následne huckal svojho psa so slovami „mačiatko buď pripravený“, čím sa týmto konaním E. V. vyhrážal smrťou takým spôsobom, že u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie ako aj o život a zdravie jej blízkych osôb. (čl. 27-30 pripojeného spisu)
Odôvodnenie výroku o vine
V prejednávanom prípade sa súd musel predovšetkým vysporiadať s vierohodnosťou výpovedí obžalovaného a poškodeného, pretože priamym svedkom prejednávaného skutku nebol nikto.
Poškodený tvrdil, že sa mu obžalovaný pokúšal dostať na jeho pozemok zo susedného pozemku tak, že preliezal oplotenie pozemku poškodeného. Bolo to po polnoci, bola už tma a navyše poškodený mal na oplotení zelené tienidlo, teda osobu obžalovaného nevidel, avšak uvádzal, že tohto počul prichádzať, lebo ho doviezol taxík a obžalovaný začal na poškodeného vykrikovať, že je „žebrák“, „chudák“ a že ho zabije. Obžalovaný si stále niečo popod nos hovoril a vyhrážal sa poškodenému, preto poškodený podľa hlasu vie, že to bol obžalovaný, ktorý navyše na jeho odkopnutie cez pletivo plotu reagoval tak, že povedal „tak ty takto, počkaj, idem si po sekeru“ a odišiel do svojej záhrady.
Tvrdenie poškodeného podporuje zápisnica o ohliadke miesta činu a náčrtok, z ktorých je zrejmé, že bránka na vstupe na susedný pozemok bola otvorená a na dvoch susedných stĺpikoch oplotenia boli strhnuté plastové úchytky na držanie vodiaceho drôtu asi o 5 cm.
Vierohodnosť výpovede poškodeného potvrdzuje tiež Úradný záznam OO PZ Trnava zo dňa 21.07.2019, z ktorého vyplynulo, že hliadka PZ dňa 21.07.2019 v čase asi o 01.25 hod. bola vyslaná na adresu P. č. 101, Biely Kostol, kde po príchode na miesto sa hliadka skontaktovala s poškodeným, ktorý hliadke popísal priebeh incidentu s obžalovaným v zhode s tým, ako o priebehu incidentu vypovedal na hlavnom pojednávaní.
Poškodený tiež vypovedal, že v čase incidentu dňa 21.07.2019 bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, čo potvrdzuje nielen sám obžalovaný, ktorý vypovedal, že sa domov vrátil taxíkom z mesta, kde si dal 6 až 8 pív a doma si otvoril ďalšie, ale aj zápis o jeho dychovej skúške s výsledkom 0,76 mg/ l alkoholu v dychu. Obžalovaný mal navyše v ten deň poškodenému aj volať, pričom poškodený z hlasu obžalovaného počul, že tento bol už v čase, keď mu volal dosť podgurážený. Poškodený by o podnapitosti obžalovaného dňa 21.07.2019 zrejme nevedel, keby mu skutočne sám obžalovaný pred incidentom nezavolal a keby ho nepočul hovoriť pri oplotení.
Incident zo dňa 21.07.2019 vnímal poškodený vážne, pretože tomuto incidentu mal predchádzať incident medzi obžalovaným a poškodeným dňa 17.07.2019, ktorý poškodený opisoval tak, že ho mal obžalovaný ohrozovať najskôr nožom a potom aj sekerou a mal mu spôsobiť aj zranenia. Súd i v tomto prípade vyhodnocoval vierohodnosť výpovedí obžalovaného a poškodeného a dospel k záveru, že výpoveď poškodeného o incidente zo dňa 17.07.2019 je pravdivá. Predovšetkým súd poukazuje na zranenia poškodeného, ktoré sú zachytené na fotodokumentácii, ale tiež na záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 18.07.2019, lekársku správu zo dňa 18.07.2019 a tiež na správu z urgentného príjmu FN Trnava. Poškodený navyše incident tak na hlavnom pojednávaní ako aj do záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch opísal v podstatných okolnostiach rovnako.
Skutočnosť, že sa medzi obžalovaným a poškodeným niečo dňa 17.07.2019 muselo stať potvrdzuje aj následná SMS komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným, ktorej pravosť na hlavnom pojednávaní potvrdili tak obžalovaný ako aj poškodený. Obžalovaný síce uvádzal, že medzi ním a poškodeným dňa 17.07.2019 došlo len k slovnej potýčke, avšak ak by takéto vysvetlenie malo byť pravdivé, potom by podľa názoru súdu obžalovaný nemal dôvod sa poškodenému ospravedlňovať slovami „prepáč, ja viem že spravil si aj ty veľa chýb to sa nemalo stať mrzí ma to, dobre že si mal udal, ja sa na teba nehnevám...“, pretože ak by išlo skutočne len o slovný konflikt, nedávalo by zmysel, aby poškodený takýto slovný incident oznamoval polícii. Poškodený navyše v reakcii na ospravedlnenie obžalovaného požadoval finančnú satisfakciu za zranenia, ktoré korešpondujú s fotodokumentáciou jeho zranení a tiež použil spojenie „aj keď som najväčšie hovno“, ktoré korešponduje s tým, čo obžalovaný poškodeného nútil opakovať pri incidente dňa 17.07.2019, keď poškodeného žiadal, aby si kľakol a opakoval, že „je najväčšie hovno na svete“.
Pokiaľ ide o svedkyňu E. V., súd jej výpoveď hodnotí ako nevierohodnú z dôvodu, že táto mala potvrdiť verziu obžalovaného, ktorý vypovedal, že poškodený mal zranenia už v čase, keď k nim dňa 17.07.2019 prišiel, pričom o zraneniach mal poškodený uviesť, že mu ich spôsobili Cigáni na splave. Obžalovaný ako i svedkyňa uvádzali, že poškodený bol celý „zafačovaný“, pričom svedkyňa najskôr dňa 03.12.2019 vypovedala, že poškodený mal dňa 17.07.2019 na pravej ruke krvavý obväz a hlavu mal obviazanú a následne dňa 09.01.2020 vypovedala, že na poškodenom registrovala obviazanú hlavu a ruku v zápästí, obväzy boli špinavé. Svedkyňa uviedla, že poškodený mal v tom čase oblečenú mikinu s dlhým rukávom, z čoho potom vyplýva, že ak by v tom čase poškodený už mal sečnú ranu na ľavom predlaktí, nemohla by ju z dôvodov dlhých rukávov na jeho mikine vidieť. Súd na tomto mieste poukazuje na fotodokumentáciu poškodeného, ktorý mal na dlani a prstoch pravej ruky veľké pľuzgiere, z toho jeden prasknutý a začervenaný, a teda ak by aj poškodený dňa 17.07.2019 mal zaviazanú ruku, potom mohol mať zaviazané práve pľuzgiere na pravej ruke.
Ďalším výrazným momentom pre posúdenie vierohodnosti výpovede poškodeného je jeho prejav na hlavnom pojednávaní, kedy o oboch incidentoch s obžalovaným, teda zo dňa 17.07.2019 ako i zo dňa 21.07.2019 vypovedal vecne, bez akýchkoľvek negatívnych prejavov vo vzťahu k obžalovanému a vo vzťahu k jeho skutkom, pre ktoré je aktuálne trestne stíhaný a o ktorých vypovedali aj obžalovaný a svedkyňa (pozn. vyhrážanie sa sekerou, podpálenie auta a oplotenia resp. chatky obžalovaného) sa priznal aj v tomto konaní a vysvetlil svoju motiváciu, prečo tak konal. Poškodený uviedol, že po prvom útoku obžalovaného dňa 17.07.2019 bol zúfalý, mal strach, hnev a úzkosť a z toho vyplývali aj jeho SMS správy, ktoré adresoval obžalovanému, ďalej uviedol, že z konania obžalovaného mal obavy o svoj život a potom, ako na neho obžalovaný zaútočil nožom a sekerou čakal, že obžalovaný na neho kedykoľvek môže zaútočiť. Poškodený priznal, že má problémy s alkoholom, na ktorom je závislý a priznal, že si nezachoval čistú hlavu, keď popíjal alkohol a musí za to miesť následky, pričom uviedol, že tak konal preto, pretože nebol schopný sa vyrovnať s tým, čo sa stalo dňa 17.07.2019 a 21.07.2019.
Zhrnúc všetky uvedené skutočnosti, posúdiac ich samostatne ako i vo vzájomnej súvislosti je preto súd toho názoru, že výpoveď poškodeného ku skutku zo dňa 21.07.2019, ktorý je kladený obžalovanému za vinu je vierohodná a túto potvrdzujú i ďalšie v konaní vykonané dôkazy.
Na tomto mieste súd k reakcii obžalovaného na ústne odôvodnenie rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2020 uvádza, že súd nerozhodol na základe „sympatií“ k poškodenému, ako sa obžalovaný mylne domnieva. Otázka posúdenia vierohodnosti výpovede poškodeného nie je otázkou toho, či je poškodený súdu sympatický alebo nie. Pokiaľ súd popisoval výpoveď poškodeného ako vecnú
a bez negatívnych emócií vo vzťahu k obžalovanému, je potrebné vo vzťahu k reakcii obžalovaného na ústne odôvodnenie rozsudku uviesť, že súd pozorne sledoval správanie sa obžalovaného počas celého hlavného pojednávania, jeho mimiku, úškrny počas výpovede poškodeného a v správnosti záveru súdu o vierohodnosti výpovedí poškodeného ho utvrdila aj neprimeraná reakcia obžalovaného na rozhodnutie, ktoré súd vyhlásil. Náhla zmena správania sa obžalovaného, ktorý zjavne očakával oslobodenie spod obžaloby, ktorá sa prejavila slovným atakom na osobu sudcu, opakovaným prerušovaním ústneho odôvodnenia a úvahami o sympatiách k poškodenému spojená so zvyšovaním hlasu podľa názoru súdu plne zapadá do zmeny správania sa obžalovaného, ktorú poškodený popisoval pri udalostiach zo dňa 17.07.2019.
Skutok zo dňa 21.07.2019 zdanlivo vyzerá ako nie závažný, avšak v kontexte toho, čo mu predchádzalo dňa 17.07.2019 je súd toho názoru, že obava poškodeného o jeho život a zdravie potom, ako sa mu obžalovaný pri plote vyhrážal a ako potom, ako ho poškodený z oplotenia odkopol povedal, že si ide po sekeru, musela byť dôvodná.
Prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Vykonaným dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný sa poškodenému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.
Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože v konaní obžalovaného bola prítomná tak vedomostná ako i vôľová zložka.
Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že v prejednávanom prípade tento materiálny korektív nie je možné aplikovať, a to vzhľadom na spôsob konania obžalovaného, ktorý sa poškodenému vyhrážal najskôr zabitím a potom aj tým, že si ide po sekeru ako i okolnosti, za ktorých bol tento prečin spáchaný, keď skutok zo dňa 21.07.2019 treba vnímať v kontexte s udalosťami zo dňa 17.07.2019, kedy obžalovaný poškodeného ohrozoval nožom a sekerou a spôsobil mu aj zranenia, z čoho potom súd vyvodzuje, že ak obžalovaný dňa 17.07.2019 neváhal proti poškodenému použiť sekeru, potom obava poškodeného, že ju obžalovaný použije aj 21.07.2019 bola plne namieste.
Odôvodnenie výroku o treste
Páchateľ prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody až na jeden rok.
Podľa §34 ods. 1 Trestného zákona (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Keďže vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti (pozn. súd na odsúdenie a následný výkon trestu obžalovaným v prípade jeho druhého záznamu v odpise registra trestov ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona vzhľadom na druhovo inú trestnú činnosť neprihliadal), súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody až na jeden rok. Zohľadňujúc najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, ako i zavinenie a prihliadajúc na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý je podľa názoru súdu trestom primeraným a spravodlivým a tiež trestom, ktorý je spôsobilý naplniť tak individuálnu ako i generálnu prevenciu.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona (1) Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona (2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
V prejednávanom prípade je súd toho názoru, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, čo súd vyvodzuje najmä z okolností prípadu, kedy je zrejmé, že významnú rolu v konaní obžalovaného zohral alkohol. Súd je presvedčený, že aj uloženie trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu a primeraných povinností a obmedzení je trestom, ktorý je spôsobilý výchovne pôsobiť na osobu obžalovaného.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného konania. Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii zo strany páchateľa nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
V prejednávanej veci by záujem na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody neúmerne prevyšoval následky, ku ktorým by došlo. Optimálna miera represie závisí od konkrétnych okolností každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizuje. Nie je možné povýšiť generálnu prevenciu nad individuálnu prevenciu.
Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo, teda tým, že mu fyzicky znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia a nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto nepriame pôsobenie má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody. (uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2014, sp. zn. 6To/8/2013).
Vzhľadom na uvedené preto súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Takto určenú dĺžku skúšobnej doby považuje súd za
primeranú okolnostiam prejednávaného prípadu, pričom pokiaľ ide o povinnosti a obmedzenia, ktoré súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil, tieto majú súvis s okolnosťami, za ktorých obžalovaný prečin spáchal.
Súd obžalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov z dôvodu, že obžalovaný spáchal prečin pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o príkaz nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia je súd toho názoru, že uloženie takéhoto príkazu je dôvodné s ohľadom na obavu poškodeného z obžalovaného a pokiaľ ide o príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, tento súd obžalovanému uložil preto, aby sa obžalovaný naučil zvládať konfliktné situácie iným, ako násilným spôsobom konania.
Záverom k absentujúcemu výroku o náhrade škody súd poznamenáva, že poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil do skončenia vyšetrovania, a preto súd o takomto nároku nemohol rozhodnúť napriek tomu, že poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že žiada o náhradu škody z dôvodu psychickej ujmy, k výške ktorej sa však vyjadriť nevedel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.