Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-94-2019.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému Ľ. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, XXX XX Z., zast. JUDr. Andrej Cifra, so sídlom J.Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, o zaplatenie 866,37 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 866,37 Eur spolu s úrokom vo výške 16,00 % ročne zo sumy 852,96 Eur od 20. 12. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 852,96 Eur ročne od 20.12. 2018 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere uzavretej s jeho právnym predchodcom - obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 12. 2018 uzavrel právny predchodca Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 ako postupník, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 1945278309 spolu s jej príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 07. 12. 2009 Zmluvu o úvere č. 1945278309 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v celkovej výške 5 500,00 Eur. Na základe predmetnej zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 5 000,00 Eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky. žalobca si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy splnil riadne a včas a žalovanému dňa 07. 12. 2009 poskytol prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 5 500,00 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve, listom zo dňa 15. 06. 2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15. 06. 2016. Žalovaný do dnešného dňa svoj záväzok nesplnil.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09. 01. 2020. Žalobca v podaní zo dňa 03. 01. 2020 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a zároveň súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, v zmysle žaloby a zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania. Súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.
4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, primárne z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Taktiež nárok považoval za premlčaný, nakoľko konečná splatnosť úveru nastala dňa 7. 10. 2015 tak, ako to vyplýva z bodu III Zmluvy o úvere a žaloba bola podaná dňa 06. 06. 2019, čiže po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Tiež uviedol, že má za to, že Zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko nedošlo k platnému prijatiu návrhu Zmluvy v celom rozsahu. Taktiež poukázal aj na absenciu náležitostí, ktoré Zákon o spotrebiteľských úveroch považuje za obligatórne a pre prípad absencie spája následok bezúročnosti úverov. V tomto prípade poukázal na to, že v zmysle Zmluvy čerpal sumu 5 500,00 Eur a uhradil sumu 9 331,44 Eur. V rámci postúpenia pohľadávky z Poštovej banky na BENCONT, má žalovaný za to, že mal byť dodržaný postup, v zmysle § 92 ods. 8/ Zákona o bankách, ktorý vyžaduje, aby pred postúpením bol dlžník písomne vyzvaný, že je v omeškaní a až následne, pokiaľ omeškanie trvá viac ako 90 kalendárnych dní, bolo možné postúpiť pohľadávku, čo bolo uvedené aj v písomnom vyjadrení v článku II Zmluvy - primárne však trval na premlčaní celého nároku.
5. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - Zmluvou o úvere č.1945278309, Obchodnými podmienkami pre úver, všeobecnými obchodnými podmienkami, predpisom splátok k Zmluve, výpisom z účtu žalovanej, aktuálnym stavom úveru, výzvu na splatenie dlžnej časti úveru spolu s podacím hárkom, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru spolu s podacím hárkom a výzvou na úhradu dlžnej sumy s podacím hárkom, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 6. 6. 2019, návrhom na uzavretie zmieru, písomným vyjadrením žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, lustráciou v registri REGO SR, ako aj celým obsahom spisu.
6. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 07. 12. 2009 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 5 500,00 Eur. Z predmetnej zmluvy vyplýva výška mesačnej splátky 125,29 Eur, celková výška nákladov 2 988,99 Eur, dátum konečnej splatnosti 07. 10. 2015, úroková sadzba 18 % p.a.. Žalovaný si svoje platobné povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnil, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15. 06. 2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku fňu 15. 06. 2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby žalobca vyčíslil sumou vo výške 852,96 Eur s príslušenstvom.
7. Aktívnu legitimáciu mal súd preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pôvodný žalobca dňa 20. 12. 2018 postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 01. 2019.
8. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
14. Podľa ustanovenia § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa ustanovenia § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úprava zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.
18. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným súd pristúpil k skúmaniu, či je vznesená námietka dôvodná. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, súd premlčanie posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
19. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby uplatnili svoje práva v primeraných dobách na to určených a taktiež zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. V zmysle ust. § 100 Oz, dôvodné vznesenie námietky premlčania má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe priznať právo.
20. Podľa ustanovenia § 103 OZ sa pri uplatnení práva podľa § 565 OZ vychádza pri určení začiatku plynutia premlčacej doby zo splatnosti neuhradenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou nesplnenej splátky za obdobie 05/2016. Posledná uhradená splátka bola zaplatená dňa 07. 04. 2016. Nakoľko došlo k zosplatneniu dlhu, trojročná premlčacia lehota začala plynúť od splatnosti neuhradenej splátky, teda od 07. 05. 2016 a uplynula 07. 04. 2019 pred podaním žaloby na súd. žaloba bola podaná na súd dňa 06. 06. 2019. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky v zmysle ust. § 101 OZ, bol návrh podaný po uplynutí premlčacej doby.
21. Na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným je uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy premlčaný, a preto súd žalobu zamietol.
22. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania súd neposudzoval, či predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko je nárok žalobcu premlčaný.
23. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za irelevantné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutie ÚS SR spl. zn. IIÚS 251/04 a IIIÚS 209/2009 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalovaného na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrad bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.
27. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na pomer jeho úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.