Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-203-2019.pdf
PDF · 73.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/203/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, maloleté deti R., B.. X. B., C.. XX.XX.XXXX, B.. W., C.. XX.XX.XXXX, B.. C., C.. XX.X.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, na návrh matky: W. R., C.. X.X.XXXX, bytom M. XXX, za účasti otca: W. R., C.. X.XX.XXXX, bytom M. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté deti X. B.U. R., C.. XX.XX.XXXX, W. R., C.. XX.XX.XXXX a C. R., C.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na každé maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnú dňom 11.11.2019.
III. Dlžné výživné za obdobie od 11.11.2019 do 31.12.2019 na maloleté deti otcovi n e v z n i k l o .
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného po 20,- eur mesačne na jedno dieťa. Stretávanie otca s maloletými navrhla upraviť neobmedzene.
2. Otec s návrhom matky súhlasil.
3. Kolízny opatrovník doporučil upraviť rodičovské práva a povinnosti podľa dohody rodičov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s rodnými listami maloletých detí a zistil tento skutkový stav veci:
5. Podľa rodných listov maloletých detí sa maloletá X. B. R. narodila dňa XX.XX.XXXX, maloletý W. R. Q. XX.XX.XXXX a maloletá C. R. Q. XX.X.XXXX, všetci z rodičov W. R., C.. X.X.XXXX a W. R., C.. X.XX.XXXX.
6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s ich troma maloletými deťmi. Aj otec býva s nimi v domácnosti, avšak oddelene. Matka je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 240,- eur a prídavky na deti. Za elektrinu musí mesačne uhrádzať 26,- eur a za vodu raz za tri mesiace 23,- eur. Ďalej jej vznikajú bežné výdavky na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb. Potvrdila, že od podania návrhu si otec plnil vyživovaciu povinnosť na deti , najmä tým, že maloletým kúpil potrebné veci a zabezpečil drevo na kúrenie do domácnosti. Matka má vyživovaciu povinnosť ešte k synovi K. R., ktorý navštevuje X. ročník H. Š. A. C. N.. Ich tri maloleté deti navštevujú H. Š. A. M..
7. Z výpovede otca vyplýva, že tento je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nemá žiaden príjem. Ak je to možné brigádnicky si zarobí nejaké finančné prostriedky.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,§ 25 a § 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd v danom prípade za preukázané, že rodičia síce žijú v spoločnej domácnosti, ale každý z nich hospodári samostatne, spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletých. Matka sa o maloleté deti riadne a vzorne stará, má zabezpečené vhodné bytové podmienky a poskytuje maloletým potrebnú osobnú starostlivosť. S prihliadnutím na uvedené súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného.
14. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil zákonné kritériá určenia vyživovacej povinnosti a zaviazal otca na platenie výživného v minimálnej výške. Podľa Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa. Keďže otec je toho času nezamestnaný a bez pravidelného príjmu, súd ho zaviazal len na platenie minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Ide o minimálne výživné, ktoré musí platiť každý rodič a jeho výška činí v súčasnosti 28,79 eur na jedno dieťa. Vyživovaciu povinnosť súd otcovi určil počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. dňom 11.11.2019.
15. Za obdobie od 11.11.2019 do 31.12.2019 otcovi dlžné výživné nevzniklo, čo súd zistil zo zhodného vyjadrenia oboch rodičov.
16. Stretávanie otca s maloletými deťmi súd upravil podľa dohody rodičov neobmedzene.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.