Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-17P/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou vo veci rozvodu manželky: E. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. - A. V., Z. XXX/X, zastúpená: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Mliekarenská 2, 821 09 B., proti manželovi: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., J. XXX, spojeného s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. O., nar. XX.XX. XXXX, na čas po rozvode, maloleté dieťa zastúpené: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B. IV., odbor sociálnych vecí a rodiny, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo manželov E. O., rod. E., nar.XX.XX.XXXX a P. O., nar.XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Párnica, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Súd maloletú E. O., nar.XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

III. Otec maloletej je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 300,- eur mesačne, vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.

IV. Stretávanie sa otca s maloletou E., nar.XX.XX.XXXX súd neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV. dňa 12.09.2019, postúpeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 11.10.2019, manželka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom P. O., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX. Zároveň žiadala, aby súd maloletú E. O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Tiež žiadala, aby súd otcovi maloletej uložil povinnosť platiť výživné na maloletú E. vo výške 650,- eur mesačne do 10.teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku opakovane do budúcna. Styk otca s maloletou žiadala upraviť tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou vždy každý prvý víkend v mesiaci od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas letných prázdnin každého párneho kalendárneho roku, od 01. júla XX.00 hod. do 15. júla 17.00 hod. a od 31. júla 8.00 hod do 15. augusta 17.00 hod, počas letných prázdnin každého nepárneho kalendárneho roku do 15. júla XX.00 hod do 31. júla do 17.00 hod a od 15. augusta XX.00 hod do 31. augusta do 17.00 hod. , počas veľkonočných sviatkov každého párneho kalendárneho roku , od veľkonočnej soboty od 17.00 hod do veľkonočného pondelku do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každého nepárneho

kalendárneho roku , od veľkonočného piatku od XX.00 hod do soboty do 17.00 hod, počas vianočných sviatkov každého párneho kalendárneho roku, od 22. decembra od XX.00 hod do 27. decembra do 17.00 hod, počas vianočných sviatkov každého nepárneho kalendárneho roku, od 27. decembra od 17.00 hod do 06. januára do 17.00 hod, počas jarných školských prázdnin každého párneho kalendárneho roku, od príslušného posledného školského dňa predchádzajúceho začiatku školských prázdnin od 17.00 hod do posledného voľného dňa jarných školských prázdnin (vrátane víkendu) do 17.00 hod, počas jesenných školských prázdnin každého nepárneho kalendárneho roku, od príslušného posledného školského dňa predchádzajúceho začiatku jesenných školských prázdnin od 17.00 hod do posledného voľného dňa jesenných školských prázdnin (vrátane víkendu) od 17.00 hod. Otec maloletej E. O. prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky , matka bude mať povinnosť maloletú E. na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce Párnica, zväzok 4, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX. Zo spoločného manželstva pochádza maloleté dieťa: - E. O., narodená: XX.XX.XXXX, v B. -Z. F., zápis v knihe narodení matričného úradu Bratislava

- Z. F., Slovenská republika, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č, XXXX. Manželstvo uzavrela po kratšej známosti z lásky. Ešte pred uzatvorením manželstva otehotnela. Manželstvo už od samého počiatku nebolo harmonické a to najmä, nie však výlučne z dôvodu, že manželia nemali spoločné bydlisko. Prvé vážnejšie rozpory v manželstve však vznikli už po narodení maloletej. Tieto rozpory vznikli najmä v dôsledku rozdielnosti pováh a stanovení životných cieľov, spoločného bývania, najmä však miesta a neochote manžela prejavovať voči svojej rodine potrebnú a zároveň nevyhnutnú starostlivosť. Komunikácia medzi manželmi sa zhoršila a začalo pretrvávať ich vzájomné odcudzenie. Citové väzby medzi manželmi postupne ochladli a manželia prestávali spolu aj intímne žiť. Intenzita trvalého rozvratu vzťahov medzi nimi je taká, že nie je možné dosiahnuť medzi nimi zmierenie, manželské vzťahy sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Tento rozvrat je nezmeniteľný a nenapraviteľný tak, že nemožno očakávať obnovenie citových väzieb a neexistuje perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Vzhľadom na to, že medzi manželmi sú vzťahy vážne narušené a do budúcna možno očakávať, že budú vznikať komplikácie v súvislosti s možnou dohodou o realizácii styku, považuje manželka za potrebné, aby bol styk otca s maloletou upravený súdom. Vzhľadom k tej skutočnosti, že manžel nedokázal zabezpečiť základné životné a sociálne potreby pre svoju rodinu, čo je jeden z následkov a dôvodov vedúcich k rozvodu manželstva, rodičia manželky po celý čas odo dňa vzniku manželstva pomáhali svojej dcére a to nielen s ubytovaním ale aj finančne. Za týmto účelom ju rodičia v čase keď bola tehotná prichýlili a starali sa o ňu, čo malo byť primárnou povinnosťou manžela. U rodičov na adrese Z. 4, B. manželka spolu s maloletou bývali nepretržite do augusta 2019. Rodičia jej v súčasnosti zabezpečili bývanie a to konkrétne byt č. XX nachádzajúci sa na ul. P. XX, XXX XX B. IV, LV. č. XXXX, katastrálne územie A. V.. Od narodenia maloletej manžel neposiela pravidelne peniaze na výchovu maloletej. Z uvedeného dôvodu je manželka odkázaná len na materiálnu a finančnú pomoc svojej rodiny, matky a otca, ako aj na svoj vlastný zárobok v zamestnaní, ktorý však nepostačuje na pokrytie základných sociálnych potrieb maloletej. Otec o maloletú nejaví žiadnu známku záujmu, telefonuje len veľmi zriedka, maloletú navštevuje len vtedy, ak má v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou cestu do Bratislavy a prakticky žiadnym spôsobom sa nepodieľa na výchove maloletej. Mesačný príjem manžela je 1.600,- eur, tento disponuje majetkom - hnuteľným majetkom vyššej hodnoty

- dve osobné motorové vozidlá, ako aj traktor (ktorý podľa vedomosti manželky kúpil pred pár mesiacmi vo výške 11.000,- eur), predajom, príp. prenájmom ktorých by si vedel zvýšiť svoj príjem. Taktiež má úspory. V súvislosti so zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletú manželke vznikajú výdavky na stravu, cestovné, lekárske náklady, výdavky na oblečenie; drogériu a hračky a predmety osobnej spotreby, výdavky na bývanie a energie, ako aj výdavky na predškolské zariadenie. Na úhrade týchto nákladov sa finančne podieľa nielen manželka sama so svojím nízkym príjmom, ale aj jej rodičia, ktorí sú invalidnými dôchodcami a momentálne po náročných operáciách. Vzhľadom k tomu, že náklady na život v B. sú finančne náročnejšie, a otec maloletej si nepravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť, a to nie v zodpovedajúcej výške, žiada, aby súd zaviazal otca maloletej s poukazom na vyčíslené výdavky k povinnosti platiť výživné na maloletú vo výške 650,- eur mesačne.

3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhla vykonať dokazovanie:

- potvrdením o trvalom pobyte maloletej

- sobášnym listom

- rodným listom maloletej

- potvrdením o príjme za rok 2018 spolu s výplatnými páskami za obdobie 9/2018 až 6/2019

- pracovnou zmluvou zo dňa 2.9.2019

- potvrdením o poberaní prídavku na mal. dieťa

- zoznamom vyčíslených výdavkov

- vyúčtovaním za byt č. XX, P. XX, B. preukazujúci náklady na bývanie

- výsluchom manželov

- výsluchom svedkov - rodičov navrhovateľky JUDr. V. E. a F.. T. E.

4.Návrh spolu s listinnými dôkazmi bol manželovi doručený dňa 05.12.2019. Písomne sa k návrhu vyjadril dňa 13.12.2019.

5.Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že manželstvo prebiehalo normálne, pokiaľ sa do ich nažívania nezačal starať svokor, neustále mu ležal v žalúdku. Hľadal sústavne, čo mu môže vyčítať, poburoval jeho ženu proti nemu. Keď sa chceli osamostatniť, začal jej dával rozumy, sabotoval všetko o čo sa snažili, či chceli byt v Ružomberku, alebo dom v Rojkove alebo v Topoľčanoch, všade mu niečo vadilo a jeho ženu ovplyvňoval. Jeho postoj, kvôli čomu nechodieva tak často za dcérou a ženou, bol svokor, niekoľkokrát sa mu vyhrážal, či už slovne alebo SMS, mailom, tak tam prestal chodiť. Najväčšiu špinavosť na neho urobil, keď začal posielať listy jeho rodine, či na poštu, kde býva, aj na farský úrad a hlavne jeho zamestnávateľovi, čím mu urobil hanbu v rodine, v práci. V obci, kde býva, sa na neho pozerajú ako na vraha, pritom to vôbec nie je pravda, čo o ňom písal. Bolo na neho podané trestné oznámenie, že neplatí na dieťa, nestará sa, atď. On podal na svokra tiež trestné oznámenie za poškodzovanie dobrého mena.

6.Z písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava doručenej súdu dňa 18.12.2019 vyplynulo, že počas šetrenia dňa 13.12.2019 sa v byte nachádzala pani E. O. spolu s maloletou E., taktiež rodičia pani O.. Pani O. spolu s mal. E. a svojimi rodičmi obývajú priestranný 5 izbový byt s kuchyňou, sociálnym zariadením a kúpeľňou. Byt je v osobnom vlastníctve jej rodičov. Byt bol na dobrej sociohygienickej úrovni. Maloleté dieťa v ňom má samostatnú izbu, v ktorej sa nachádza posteľ, priestor na hranie, hračky a skriňa s oblečením. Pani O. sa v rozhovore vyjadrila, že otec maloletej údajne nejaví o dcéru záujem a naposledy ju videl v auguste tohto roka. Taktiež uviedla, že mu nebráni v kontakte s ňou a môže ju hocikedy vidieť. Pán O. posiela na maloletú 200,- eur mesačne, avšak posledný mesiac poslal, podľa slov pani O., 100,- eur. Mal. E. bola počas šetrenia vo vedľajšej izbe, kde sa hrala so svojou babkou. So starými rodičmi má E. podľa slov pani O. veľmi dobré vzťahy. Pediatrom maloletej je MUDr. Q. F., E. údolie XX/XX, B. a mal. E. navštevuje Materskú školu L. Sáru č. 3, Bratislava. Pani O. je momentálne zamestnaná ako vychovávateľka na základnej škole. Jej mesačný príjem sa pohybuje vo výške 600 - 650,- eur netto. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Mal. E. má na danej adrese vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinami a zistil nasledovný stav:

8. Účastníci manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v Žaškove, je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Párnica, vo zväzku X, ročník Y., na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva sa narodila mal. E. dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, štátni občania SR.

9.Na pojednávaní právny zástupca manželky uviedol, že má za to, že existujú zákonné dôvody na rozvod manželstva, pretože manželia dlhodobo spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, ktorú ani nemali vytvorenú, viac rokov nežijú spolu ani intímne a výchova maloletej je výlučne na matke. Otec neprejavuje záujem o mal. dcéru. Poukázal na obsah písomného návrhu.

10.Manželka zotrvala na rozvode manželstva, uviedla, že s manželom sa spoznali v septembri 2014, po pol roku otehotnela a v auguste XXXX uzavreli manželstvo, z jej strany určite z lásky. Po uzavretí manželstva ale nevytvorili spoločnú domácnosť, manžel nebol ochotný žiť v B., hoci tam mali vlastný byt, chodil len na občasné návštevy, dohoda medzi nimi bol taká, že ona si dokončí vysokú školu a manžel sa postará o bývanie, avšak ona nebola schopná sa presťahovať do Rojkova, alebo do Topoľčian, chcela zostať v B., s čím ale manžel nesúhlasil. Postupom času sa ich kontakty zmenšovali, došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu a následne už nebola schopná riešiť otázku bývania s manželom. Za

celý čas manželstva manžel prišiel do Bratislavy asi 10x. Pred rozhodnutím, že podá návrh na rozvod, sa už nepokúšala o zmenu ich vzájomných vzťahov, nakoľko to bolo len vyústením toho, že manžel nejavil o ňu záujem a on sám už viackrát uvádzal, že podá na rozvod. Čo sa týka mal. dieťaťa, tak spočiatku, kým ešte bola maloletá maličká, tak prišiel manžel za nimi, ale neskôr už nechodil, len ona vyvíjala iniciatívu, aby sa maloletá s otcom stretla. Chodievala aj s ňou do Rojkova, naposledy to bolo asi v auguste minulého roku, ale potom svokor povedal, že už tam nemá chodiť, tak už viac nešla. Maloletá má však svojho otca rada, ich vzťah je dobrý, takže je stotožnená aj s úpravou stretávania tak, ako to uvádzala v podanom návrhu.

XX.Manžel súhlasil s rozvodom manželstva. Uviedol, že je pravda, že si nikdy nevytvorili spoločnú domácnosť, on nemohol bývať v B., v roku 2016 ešte slúžil ako vojak v Hlohovci, potom bol odvelený do Topoľčian, kde mal záujem zrekonštruovať rodinný dom, ktorý tam majú jeho rodičia a chcel , aby tam manželka prišla bývať, čo sa jej moc nepáčilo, tak nakoniec od vojska odišiel na prelome rokov 2016/2017, začal pracovať na kamióne a ponúkol manželke, že by mohli bývať na Liptove, v Rojkove chcel kúpiť rodinný dom, vybavoval všetko, ona najprv súhlasila, ale keď bolo potrebné podpísať hypotéku v banke, tak toto odmietla. Vlastne odvtedy už možnosť spoločného bývania nehľadali. Čo sa týka bytu, ktorý spomínala v B., tak v tom čase tam býval jej brat s manželkou, takže ani tam to nebolo možné. On v tomto manželstve už ďalej žiť nechce, k manželke už prechováva iba city ako matke jeho dieťaťa. Súhlasí, aby maloletá na čas po rozvode bola zverená do starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka jeho vzťahu a kontaktu s maloletou, tak sa snaží aj telefonicky podľa možností kontaktovať ju, ale vo väčšine prípadov mu nedvíhajú telefón, myslí si, že otec jeho manželky jej to nedovolí. Tiež si chcel malú zobrať teraz cez vianočné sviatky, s čím tiež nesúhlasili tvrdiac, že dieťa je choré. Nikdy však nebol problém v tom, aby sa s maloletou kontaktoval. Matka mu nikdy nebránila v kontakte s dieťaťom, až na obdobie posledného pol roka, kedy mu ju už nechcú dávať. Je pravdou, že viac s maloletou chodila matka sem na Liptov, pretože mu to časovo nevychádzalo, ale aj on sa snažil chodiť do Bratislavy, len vzťahy medzi ním a otcom jeho manželky sú veľmi zlé, takže dochádzalo ku konfliktom. Pokiaľ sa týka stretávania s maloletou, tak vzhľadom aj na doterajšiu prácu, ktorú mal, a tiež pokiaľ si nájde teraz prácu, ktorá ho bude zaväzovať tak, že bude musieť cestovať, nevie či bude môcť dodržiavať presne stanovený čas úpravy stretávania, on súhlasí s tým, aby sa o maloletú starala matka, a on by sa s dieťaťom stretával na základe vzájomnej dohody s matkou. Chcel by sa s manželkou dohodnúť tak, že by si dieťa zobral v piatok, že by išiel do Bratislavy pre ňu a potom v nedeľu by prišla matka maloletej ju zobrať sem na Liptov, pretože je to dosť značná vzdialenosť, a veľa času by s maloletou trávil cestovaním. Stretával by sa s maloletou u jeho rodičov v Rojkove. Nesúhlasil s výškou výživného, ktorú matka požaduje, navrhol 80,- eur mesačne, od 16.12.2019 je evidovaný na úrade prác, u svojho bývalého zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou, a to z dôvodu, že zamestnávateľovi jeho svokor vypisoval, že na maloletú platí iba 60,- eur, a že sa o dieťa nestará. Následne navrhol platiť výživné 120,- eur mesačne. Okrem základnej mzdy dostával u bývalého zamestnávateľa ešte aj diéty v rôznych výškach, niekedy dostal na výplatu 1.700,- eur, niekedy 1.200,- eur,

12.Zástupca kolízneho opatrovníka, v prípade rozvodu navrhol, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať majetok môžu obaja rodičia. Pokiaľ sa týka výživného, suma 650,- eur, ktorú matka požaduje, je značne vysoká, otec v súčasnosti nedosahuje príjem, ktorý mal ako vodič kamiónu, zrejme mal aj vyššie výdavky v súvislosti s tým, že bolo potrebné, aby si zabezpečil stravu a ostatné potreby počas služobných ciest, preto navrhol určiť výživné v rozmedzí 250,- až 300,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka stretávania, nakoľko rodičia prezentujú, že sa vedia dohodnúť, nie je potrebné, aby stretávanie bolo osobitne upravované.

13.Následne právny zástupca manželky uviedol, že pokiaľ sa týka úpravy stretávania, tak matka súhlasí, aby sa osobitne neupravovalo, zatiaľ sa rodičia budú snažiť dohodnúť a v prípade nejakých problémov potom túto situáciu budú riešiť.

14.Zo správy spoločnosti ALL-TRANS s.r.o. mal súd za preukázané, že priemerná čistá mzda manžela za obdobie od 5/2019 bola 564,- eur, zo správy Základnej školy Beňovského 1, Bratislava mal súd preukázané, že čistá priemerná mzda manželky za obdobie od 9/2019 do 11/2019 bola 654,- eur.

15.Podľa pracovného hodnotenia zamestnávateľa manžela, tento nastúpil do zamestnania 01.07.2017, k pracovným povinnostiam pristupoval zodpovedne, v kolektíve bol obľúbený. Podľa pracovného

hodnotenia manželky táto nastúpila do zamestnania dňa 02.09.2019, dosahuje v práci dobré výsledky, úlohy plní svedomito, prejavuje záujem o ďalšie vzdelávanie.

16.Z výpisu účtu manžela bolo tiež preukázané, že okrem základnej mzdy mu spoločnosť ALL-TRANS vyplácala aj náhrady cestovného a stravného - dňa 26.9.2019 - 1370,01 eur, 29.10.2019 - 1XX2,17 eur, 27.XX.2019 - 1623,51 eur.

17.Zo správy ÚPSVaR Ružomberok, oddelenie služieb pre občana vyplynulo, že manžel k 05.12.2019 nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie.

18.Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava súd zistil, že manželka poberala od 01.06.2019 nemocenské dávky 123,20 eur a od 01.07.2019 do 01.09.2019 dávku v nezamestnanosti spolu 657,30 eur.

19.Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš súd zistil, že manžel nepoberal a ani nepoberá dôchodkové dávky, nemocenské dávky, ani dávky v nezamestnanosti.

20.Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v B. súd zistil, že manželka poberá prídavky na dieťa vo výške 24,34 eur.

21. Podľa LV č.2XX4 k.ú. Karlova Ves je manželka vlastníčkou 1/2-ce bytu na ul. P. XX, byt č. XX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Náklady na byt manželka preukazovala výpočtovým listom na sumu 132,- eur.

22.Náklady na mal. dieťa manželka deklarovala na sumu 889,72 eur mesačne ako náklady na bývanie

- 132,00 eur, plyn spotreba - 10,00 eur mesačne, elektrina spotreba - 25,00 eur mesačne, TV + Internet

- 20 + 14,32 eur/mesiac , SIPO - 2,32 eur/ mesiac, poistenie bytu - 9,5 eur, náklady na zariadenie a vybavenie detskej izby - 350,- eur t.j. 58,-eur mesačne, náklady na cestovanie: zapožičané motorové vozidlo od Mgr. Adela Laušová (babka maloletej) - prevádzka PZP a havarijná poistka - 30,- eur/ mesiac, benzín - 100,- eur/mesačne, gumy prezúvanie a základný servis (olej, filtre etc.) 20,-eur/ mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť (+ zdravotné pomôcky) -fyzioterapeut - 205,- eur (ročne), ortopedické prezuvky - 35,- eur (podľa potreby cca 3x ročne, 105,- eur), protetická obuv - XX,60 eur 2x ročne doplatok (33,20 eur), imunológia a alergológia + ORL - 70,-eur ( posledný mesiac),životná poistka Generali maloletá E. O. 50,- eur/ mesačne, náklady na škôlku celodenná starostlivosť 30,- eur + strava 45,- euro / mesiac, ZRPŠ- 12,-eur/mesiac, krúžky v škôlke ZUMBA - 90,-eur/ ročne, náklady na stravu doma - 120,- eur/ mesačne +1x mesačne večera s kamarátmi v kolektíve deti Mc Donald s - 20,00 eur, oblečenie - ošatenie + obuv, výmena sezónneho oblečenia a obuvi 100,- eur/mesačne, hračky + knižky + voľný čas, 56,- eur Laurinka hojdačka pred domom, kolobežka - 20,-eur,sánky na zimu - 20,- eur, vstupenky: kino, divadlo, detská herňa a iné voľnočasové aktivity, knižky detské + časopisy 30,- eur/3 mesiace, detský kútik - návšteva 1 h - 3,5 eur + občerstvenie 40,-eur mesačne, mimoškolské aktivity + dovolenka 300,- eur Turčianske Teplice.

23.Manžel uvádzal náklady na 3 osobné autá a to poistenie 300,- eur ročne, údržba áut 400-500,- eur ročne, telefón 40,- eur mesačne, poistenie zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľovi 400,- eur ročne, príspevok na domácnosť+ energie 180,- eur mesačne, cestovné náklady 200,- eur mesačne.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o spoločné deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2/ Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

24.Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie súd manželstvo rozviedol. Mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, tento rozvrat je trvalý a manželstvo svoj účel, ktorým sa rozumie predovšetkým riadne spolužitie manželov, ich vzájomná pomoc, rešpektovanie svojej dôstojnosti a vytváranie zdravého rodinného prostredia, neplní. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vidí vo vzájomnom citovom ochladnutí manželov, po tom čo manželia nedokázali vytvoriť spoločnú domácnosť, od uzatvorenia manželstva žili oddelene a postupom času sa o vytváranie spoločnej domácnosti ani nepokúšali. Manželia spoločnú domácnosť nezdieľajú, spoločne nehospodária a komunikujú len v nevyhnutnej miere, čo môže spôsobiť len ďalšie vzájomné odcudzenie a manželstvo by existovalo len ako formálny zväzok.

25.Manželstvo je jedinečným zväzkom muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, čo v tomto prípade úplne absentuje. Na existujúcom formálnom zväzku účastníkov konania nemôže mať záujem ani maloleté dieťa, ktoré od svojho narodenia nie je vychovávané v atmosfére lásky dvoch milujúcich rodičov v spoločnej domácnosti, otca zrejme vníma len ako osobu, ktorá prichádza a odchádza a s ktorou sa stretáva v určitých časových intervaloch. Nakoľko ani jeden z manželov neprezentoval záujem na obnovení narušených vzťahov súd dospel k záveru, že je splnený predpoklad postupu podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1/ Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo účastníkov maloletých detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26.V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona a zhodného návrhu všetkých účastníkov, súd na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa osobne stará a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by matku z tejto starostlivosti vylučovali.

Podľa § 62 ods. 1-5/ Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1-3/ Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa § 65 ods. 1-3/ Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1-2/ Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1-2/ Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27.Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.

28.Súd mal z nesporného tvrdenia otca maloletej preukázané, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.12.2019 - evidencia trvá, sám však uviedol, že u predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu, ktorú skutočnosť účastníci neurobili spornou.

29.Vo vzťahu k oprávnenému (maloletému dieťaťu) súd skúmal odôvodnenosť jeho potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska

plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

30. Opierajúc sa o zistené skutočnosti a vyhodnotiac vykonané dokazovanie vo všetkých jeho vzájomných súvislostiach súd výšku výživného určil na mal. E., nar. X.XX.XXXX po 300,- eur mesačne, keď mal za preukázané, že takto stanovené výživné v súčasnosti postačuje na uspokojenie potrieb maloletého dieťa, keďže navštevuje materskú školu v mieste bydliska, pričom zvýšené výdavky má v súvislosti s ortopedickou obuvou, ktorá sa jej zakupuje na mieru (túto skutočnosť otec nerozporoval). Ostatné výdavky deklarované matkou sú bežnými výdavkami maloletých detí či už bývajú v B. alebo v iných oblastiach Slovenska. Okrem toho niektoré matkou uvádzané výdavky podľa názoru súdu nemôžu sa započítavať ako výdavky mal. dieťaťa napr. zákonné a havarijné poistenie, náklady na prezutie gúm motorového vozidla patriaceho starej matke maloletej, pretože pokiaľ matka dieťaťa v určitých odôvodnených prípadoch použila toto motorové vozidlo pre potreby dieťaťa, nepreukázala čo tvorilo reálne výdavky v tejto súvislosti. Tiež nie je možné započítavať ako náklad na výživu dieťaťa celú výšku úhrad za byt a služby spojené s bývaním, nakoľko na mal. dieťa pripadá len určitá alikvotná časť. Tak isto jednorazový náklad na zakúpenia vybavenia detskej izby súd nevyhodnotil ako bežné výživné na čas po rozvode do budúcna, nakoľko táto bola zakúpená pred rozvodom a matka dieťaťa nepoprela, že otec na výživu dieťaťa prispieval do rozvodu mesačne po 200,- eur. Súd po preskúmaní odôvodnenosti všetkých výdavkov maloletej má za to, že tieto predstavujú sumu cca 450,- eur mesačne, pričom s prihliadnutím na vek dieťaťa a osobnú starostlivosť matky , súd určil podiel otca na týchto nákladoch 2/3-iny.

31.Súd dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je platenie výživného v stanovenej výške, keď tento nepreukázal žiadne závažné okolnosti, ktoré by mu bránili vykonávať prácu, z ktorej by mohol získať príjem. Otec maloletej dobrovoľne ukončil pracovný pomer, z ktorého mal príjem na mzde, podľa správy od jeho zamestnávateľa, 564,- eur a na tzv.diétach cca 1200,- až 1500,- eur mesačne (výpis z účtu). Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Otec maloletej nepreukázal žiadne závažné skutočnosti brániace vykonávať mu doterajšiu prácu ( napr. zdravotné, sociálne, starostlivosť o blízku osobu a pod.) preto pri stanovení výšky výživného súd aplikoval ust. § 75 Zákona o rodine. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Nie je možné, aby povinný rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti preniesol celú zodpovednosť za uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa o dieťa aj osobne stará.

32.Styk maloletého s otcom súd neurčil, nakoľko obaja rodičia prejavili záujem o vzájomnú dohodu mimo striktne stanoveného času úpravy stretávania.

33.Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Podľa § 27 ods. 1/ Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.