Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-134-2019.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, T. a otca: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, T., o návrhu matky o zverenie maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Maloletý H. D., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia budú maloletého H. zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Styk otca s maloletým H. súd n e u p r a v u j e. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.09.2019 sa matka domáha zverenia maloletého H. do jej osobnej starostlivosti. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Rozhodnutím zo dňa 14.11.2019 č. k. 49P/190/2017-83 súd určil otcovi výživné vo výške 170,- eur mesačne. S otcom maloletého nie je skoro v žiadnom kontakte a o dohode nemôže tiež hovoriť. K dnešnému dňu nedostala od otca žiadne peniaze. Dňa 24.05.2019 podala na Obvodnom oddelení Policajného zboru H. T. na otca maloletého trestné oznámenie. Je slobodná matka, musí pracovať na polovičný úväzok, aby ich uživila, keď otec o syna nejaví žiadny záujem ani finančne neprispieva.
2. Návrh matky bol otcovi doručený dňa 05.10.2019, otec sa k návrhu nevyjadril. Súd vec prejednal v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 09.12.2019. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.11.2018, č. k. 49P/190/2017-83 súd určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 170,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.12.2017. Zročné výživné na maloletého H. D., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.12.2017 do 31.10.2018 vo výške 1.853,55 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky, počínajúc mesiacom december 2018. Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko otec maloletého dieťaťa podal proti rozsudku odvolanie.
5. Matka v konaní pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá, navrhuje aby súd zveril maloletého H. do jej starostlivosti. Otec sa o dieťa od roku 2017 vôbec nezaujíma. So synom nemá žiadny kontakt, neplní si vyživovaciu povinnosť. Bola nútená podať návrh na výkon exekúcie. Otec je obvinený z trestného činu zanedbania povinnej výživy. Má podmienku, s tým, že do jedného roka jej musí doplatiť výživné, inak pôjde do väzenia. Ona nemá problém s tým, aby sa otec so synom stretol, otec to však sám nechce. Pre H. je to cudzí človek. Otec sa od nich dištancoval. Keďže otec sa kontaktu sám nedomáha, navrhuje ponechať jeho styk so synom neupravený.
6. Kolízny opatrovník považoval návrh matky za dôvodný. V domácnosti matky a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
7. Zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.12.2019 vyplýva, že úrad vykonal dňa 18.12.2019 šetrenie pomerov v rodinnom prostredí matky maloletého na adrese T. XX, T.. V jednoizbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, žije matka spolu s maloletým H.. Matka maloletého nastúpila po rodičovskej dovolenke do Sociálnej poisťovne, momentálne je v skúšobnej dobe a poberá mzdu cca 600,- eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú sumu 200,- mesačne. So starostlivosťou o maloletého matke pomáha jej matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletého počas matkinej neprítomnosti. Maloletý H. je zdravý, od 08.01.2020 má nastúpiť do súkromnej materskej škôlky R. Ú. na J. K.. Maloletý mal pol roka od kedy prestali žiť s jeho otcom v spoločnej domácnosti. Otec maloletého sa o dieťa nezaujíma, nekontaktuje ho. Maloletý H. podľa vyjadrenia matky otca nepozná. Šetrením rodinných, bytových a sociálnych pomerov na strane matky maloletého nezistili žiadne nedostatky.
8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
10. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
13. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti je opodstatnený. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého je vykonávaná len zo strany
matky, čo je konajúcemu súdu známe aj z konania vedeného pod sp.zn. 49P/190/2017. V uvedenom konaní sám otec na pojednávaní dňa 14.11.2018 uviedol, že nemá záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, s dieťaťom sa nestretáva a chcel by sa vzdať otcovstva. Súd má za to, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, matka sa o maloletého H. riadne stará a prakticky od jeho narodenia zabezpečuje jeho výživu, výchovu a kompletnú starostlivosť. Otec v súčasnosti o maloletého neprejavuje žiadny záujem, nesnaží sa so svojim synom nijakým spôsobom skontaktovať a vytvoriť si s ním citové puto. Pri rozhodovaní v otázke úpravy styku s maloletým, súd rozhodol v zhode s návrhom matky, kedy styk otca so synom autoritatívne neupravil, nakoľko sám otec sa kontaktu nedomáha. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo rovnako patrí obom rodičom.
14. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.
Otec môže podať voči uvedenému rozsudku odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.