Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-62-2023.pdf
PDF · 98.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/62/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ž i l i n a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: A. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. Čadca, adresa na doručovanie: DSSaŠZ F. XX, XXX XX F., o zákaz priblíženia, takto
rozhodol:
I.Súd žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku bude rozhodnuté do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobným návrhom došlým súdu dňa 21.7.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala, aby súd rozsudkom nariadil žalovanému, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 m a taktiež, aby mu zakázal, aby sa približoval k miestu jej trvalého bydliska na adrese C. XXX a to na vzdialenosť 25 m od jej obydlia a tiež, aby sa nezdržiaval na chodníku pred jej domom.
2. V žalobnom návrhu uvádzala skutočnosti, že na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a v lehote určenej súdom podáva v zmysle bodu III. výrokovej časti žalobu vo veci samej o ochranu osobnosti – zákaz priblíženia, ktorá povinnosť jej bola uložená uznesením Okresného súdu Michalovce sp.zn. 25C/29/2023-41 zo dňa 15.5.2023. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný je jej bývalý manžel, ktorý bol v čase podania návrhu prepustený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce, kde bol od roku 2016, na ktorý výkon trestu bol odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Rovnako mu bolo súdom uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Bol liečený v Psychiatrickej liečebni Sučany asi pol roka. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 9P/16/2014 zo dňa 23.6.2016. Ešte v roku 2008 sa pod vplyvom alkoholu za jej prítomnosti vyhrážal svojím deťom zabitím. Tiež pod vplyvom alkoholu sa odporca vyhrážal aj jej fyzickou likvidáciou. Keď mu povedala, že od neho odchádza, začal sa jej vyhrážať, že bytovku vyhodí do vzduchu, že ich pozabíja a tiež aj jej rodinu a svojich rodičov. Odporca sa neustále vyhráža, že žalobkyňa uvidí, čo sa stane a keďže vie, že je násilný, výbušný a nevyspytateľný, má z neho dôvodnú obavu o svoj život. Vyhrážal sa jej aj počas väzby, že keď ho prepustia, tak dokončí to čo začal a aj na základe toho má panický strach z jeho možného konania. Bojí sa aj o život a zdravie svojho syna G., ku ktorému má žalovaný zákaz styku. Poukázala na to, že dcéra žalovaného s ním udržiavala kontakt počas výkonu trestu, avšak tento kontakt s ním prerušila, pretože sa vyhrážal, že pôjde na východ za dotyčnou A. B.. Zároveň poukázala na to, že dcéra žalovaného bola informovaná o krokoch žalovaného v čase pred posledným incidentom, za ktorý si odsedel trest, ktoré kroky boli pri ich spoločnom stretnutí prezentované ako plán zabitia, pričom motiváciou žalovaného je, aby dotyčná osoba trpela, nakoľko k nej prechováva nenávistný vzťah. Ďalej uviedla, že žalovaný nemá žiadne zábrany, ničoho sa nebojí, ide si
za svojím a chce dokončiť to čo začal. Je presvedčená, že žalovaný je nebezpečný a svojím dlhodobým správaním bezprostredne môže ohroziť jej zdravie a život. Z čestného vyhlásenia zo dňa 21.4.2023, ktoré vyhotovila A. H. vyplýva, že toto čestné vyhlásenie robí za účelom získania požadovateľky A. B. k zákazu priblíženia pri prepusteného A. D. z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. V uvedenom čestnom prehlásení menovaná uviedla, že je dcérou žalovaného. Bola s ním niekoľko rokov v telefonickom aj osobnom kontakte. Chcela mu dopriať a pomôcť k zmenu jeho životnej úrovne. Musí žiaľ konštatovať, že jeho nenávisť, samovražedné sklony a zlostné verbálne útoky mu stále ostali. V decembri roku 2022 s ním prerušila všetky kontakty. Požiadala ho, aby ju nijakým spôsobom nevyhľadával ani nekontaktoval. Po tomto fakte jeho zlosť a nenávisť dosiahla hranice vyhrážok, že pôjde na východ za dotyčnou A. B.. Nevie čoho je schopný, ale za posledný trestný čin, ktorý spáchal na dotyčnej a ich spoločnom synovi G. B., na ktorého má doživotný zákaz priblíženia si myslí, že je na mieste, aby toto právo mala aj jeho matka. Čestné prehlásila, že pred posledným incidentom, za ktorý si teraz odsedel svoj trest, bola informovaná o jeho krokoch, ktoré jej boli pri stretnutí s ním odrozprávané ako plán zabitia. Jeho motivácia bola, aby dotyčná trpela. Prechováva k nej nenávistný vzťah. Vtedy to nebrala vážne. Nemyslela si, že by bol niečoho takého schopný. Preto sa snaží aspoň týmto spôsobom zabrániť ďalšiemu možnému poškodeniu ako dotyčnej A. B., tak jej synovi.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila čestné vyhlásenie I. H. č.l. 5, uznesenie Okresného súdu Michalovce sp.zn. 25C/29/2023 zo dňa 15.5.2023 č.l. 6-8.
4. Žalovanému bol žalobný návrh vrátane príloh a procesných poučení doručený dňa 18.9.2023. K žalobnému návrhu sa žalovaný nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.2.2024, na ktoré sa dostavila žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa uviedla, že v celom rozsahu trvá na žalobnom návrhu a skutkových tvrdeniach v ňom uvedených. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju nijakým spôsobom nevyhľadáva, nekontaktuje ju cielene, nevyhráža sa jej. Naposledy ju kontaktoval telefonicky pred pol rokom . Bolo to kvôli výživnému na dieťa. Teraz má od žalovaného pokoj, ale žalovaný trpí epilepsiou, má psychické problémy, je nevyspytateľným človekom. Nevie čo sa mu môže udiať v hlave a preto na žalobnom návrhu trvá.
6. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uvedenému uviedol, že rešpektuje žalobný návrh žalobkyne. Súhlasí so všetkým čo žalobkyňa navrhuje. Má zdravotné problémy, trpí epilepsiou. Má sa podrobiť operácii hlavy, avšak má plnú spôsobilosť na právne úkony. Žalobkyňa mu mala v minulosti vykradnúť byt. Je to v šetrení polície a on chce mať zo strany žalobkyne pokoj. Je s ňou rozvedený a nechce mať s ňou nič spoločné.
7. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že uznesením Okresného súdu Michalovce sp.zn. 25C/29/2023 zo dňa 15.5.2023 č.l. 6-8 bolo na základe návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadil odporcovi A. D., aby sa nepribližoval k navrhovateľke A. B. na vzdialenosť menšiu ako 25 m. Zároveň v bode II. Uznesenia súd uviedol, že odporca sa smie priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 25 m len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude odporca predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch. V bode III. Súd uložil navrhovateľke, aby v právnej veci žalobkyne A. B. proti žalovanému A. D. o ochranu pred neoprávnenými zásahmi do telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia podala žalobu vo veci samej na Okresný súd v Čadci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený skutkovým stavom totožne ako aj návrh na ochranu osobnosti vo veci samej. Z čestného vyhlásenia dcéry žalovaného I. H. (č.l. 5) zo dňa 21.1.2023 mal súd zistené, že táto vyhotovila písomné čestné vyhlásenie na žiadosť žalobkyne. V uvedenom vyhlásení menovaná udáva, že v decembri roku 2022 prerušila so žalovaným ( ktorý bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody ) kontakt. Potom, ako s ním kontakt prerušila, zlosť a nenávisť žalovaného dosiahla hranice vyhrážok, že pôjde za žalobkyňou na východ. Je v ňom nenávisť, má samovražedné sklony a stále v ňom ostali zlostné verbálne útoky. Nevie , čoho je žalovaný schopný, ale po poslednom trestnom čine, ktorý spáchal žalovaný na žalobkyni a ich spoločnom synovi, ku ktorému má doživotný zákaz priblíženia sa , si myslí, že toto právo by mala mať aj jeho matka . Poukázala na to, že predtým, ako trestný čin , pre ktorý je vo výkone trestu žalovaný spáchal, jej prerozprával plán zabitia . Chcel, aby žalovaná trpela, pretože k nej v tej dobe prechovával nenávistný vzťah.
8. Podľa § 11 Obč. zák. (ďalej OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 13 ods.1, 2 OZ
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
10. Právo na ochranu osobnosti vo všetkých jeho zložkách chráni právo každého slobodne rozvíjať svoju osobnosť, pričom ochranu čiastkových práv nepokrýva len § 11, 13 OZ, ale aj ďalšie prostriedky osobitnej právnej úpravy ochraňujúce pred diskriminačným konaním (Zákon č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon). Pred porušením osobnostných prejavov autorskej povahy (Zákon č. 180/2015 Z.z. autorský zákon), poskytujúce ochranu telesnej integrity (napríklad podmienenie zásahov do ľudského organizmu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, postihovanie neoprávneného konania proti životu a zdraviu, slobode a ľudskej dôstojnosti, občianskej cti (Zákon č. 300/2005 Z.z. trestný zákon, Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), právo na vyjadrenie k nepravdivým, či neúplným informáciám (Zákon č. 265/2022 Z.z. o publikáciách).
11. Každý z právnych inštitútov chrániacich niektoré zo zložiek osobnosti človeka má svoje špecifické podmienky uplatnenia. Fyzická a psychická integrita, ako súčasť osobnostných práv podľa § 11 OZ je v zmysle § 13 OZ chránená v situácii, ak išlo o objektívne neoprávnený zásah do práva, bez ohľadu na zavinenie, ktorý má charakter ohrozujúceho konania (s hrozbou opakovania) alebo došlo k dokonaniu skutku, ktorého následky je potrebné reparovať. Nároky na ochranu z porušenia práv osobnosti môžu byť uplatnené v zmysle § 13 OZ ako určovacie, že došlo k zásahu do práv, ako negatórne, ktorých predpokladom je, aby protiprávny zásah trval alebo hrozilo reálne jeho opakovanie, keď pri uplatnení takejto negatórnej, teda zdržovacej žaloby na zdržanie sa neoprávneného zásahu, uložená povinnosť nemá prekračovať cieľ ochrany osobnosti, teda nadmerne zasahovať pôvodcu zásahu nad rámec sledovaného účelu, napríklad ako zákaz akejkoľvek činnosti rušiteľa. Ďalšou z možnosti poskytnutia ochrany podľa § 13 OZ je nárok reštitučný , smerujúci k odstráneniu následkov neoprávneného zásahu a nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Negatórny petit musí presne identifikovať právo, do ktorého bolo zasiahnuté a konanie žalovaného, ktorým do tohto práva zasiahol a je povinný sa ho zdržať, reštitučný petit musí jasne vymedziť, čo má žalovaný na odstránenie následkov vykonať.
12. V danej veci má súd rozhodnúť o uložení zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m a taktiež má súd uložiť žalovanému zákaz, aby sa približoval k miestu trvalého bydliska žalobkyne na vzdialenosť 25 m2 od jej obydlia a aby sa nezdržiaval na chodníku pred jej domom.
13. Z povahy veci (približovanie sa k inému) a tiež aj zdržiavanie sa na chodníku pred domom nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnosti iného jedinca. Neoprávneným zásahom, ktorého je povinný sa žalovaný zdržať z hľadiska hypotézy právnej normy nie je samotné približovanie sa k inému, či státie na chodníku, ale jeho agresívne správanie sa voči žalobkyni, odporujúce právnemu poriadku (§ 39 OZ) ako aj etickým normám spoločnosti (§ 3 OZ), lebo zasahuje do osobnosti žalobkyne, práva na ochranu života a zdravia, práva na súkromie. Právo na „priblíženie sa k inému, či státie na chodníku“ spadá do čiastkového osobnostného práva na slobodné vytváranie a rozvíjanie medziľudských vzťahov v súkromí, rodine, spoločnosti s presahom do základného ľudského práva na slobodu pohybu a pobytu. Nepochybne žalobkyni patrí ochrana pred násilným správaním žalovaného, ktorý spôsob poskytnutia ochrany musí zodpovedať charakteru právneho inštitútu pokrývajúceho toto konanie spoločnosťou a právom netolerované. Obmedzenia ukladané žalovanému z titulu ochrany práv žalobkyne musia byť v pomere k stretu práva žalovaného na slobodu pohybu proporcionálne z hľadiska sledovaného cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na právne pomery žalovaného i systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave.
14. Zákaz priblíženia sa k inému, priblíženia sa k miestu trvalého bydliska, či státie na chodníku je v systéme právnej úpravy spojený s ochranou psychického a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy v prípade potreby zasiahnuť a chrániť dotknutý subjekt pred útočníkom. Tomu zodpovedá režim neodkladných opatrení (§ 325 písm.e), f), h) CSP), vykázanie zo spoločného obydlia a zákaz priblíženia (§ 27 Zákona č. 171/93 Z.z. o policajnom zbore), resp. má povahu trestnej sankcie v prípade, ak postihované konanie napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu (§ 51 Zákona č. 300/2005 Z.z. trestného zákona), či zákaz styku v rodinnoprávnych vzťahoch (§ 25 Zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine). Avšak ani v prípade trestnej zodpovednosti toho, kto neoprávnene zasiahol do fyzickej či psychickej integrity inej osoby sa nejedná o koncept trvalého obmedzenia osobného práva povinného rozhodnúť o jeho pohybe (s výnimkou obmedzenia vyplývajúceho z trestu odňatia slobody), ako to vyplýva zo žalobného návrhu žalobkyne. Zákaz priblíženia sa, či zákaz státia na chodníku má charakter sankčného opatrenia nezodpovedajúceho dispozícii právnej normy § 13 OZ, ktorá predpokladá len možnosť určovacieho nároku, resp. uloženie povinnosti reštitučnej, či na peňažné plnenie, alebo povinnosti zdržať sa konkrétne vymedzeného neoprávneného zásahu (ktorý trvá alebo je zrejmé, že bude opakovaný), ktorým neoprávneným zásahom nie je približovanie sa k inému, ale násilie vzťahujúce sa k fyzickej, či psychickej integrite iného. Skutkové tvrdenia žalobkyne (násilná , výbušná a nevyspytateľná povaha žalovaného, vyhrážky žalovaného žalobkyni počas jeho väzby , že po prepustení z väzby dokončí čo začal, strach žalobkyne o svoj život a zdravie, obava žalobkyne, že žalovaný bude po prepustení z výkonu trestu na slobodu pokračovať v páchaní trestnej činnosti, prípadne že naplní svojej hrozby a vyhrážky vo vzťahu k nej ), ktorými odôvodnila svoj nárok a žiadala výslovne o uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného k jej osobe a jej bydlisku nezadávajú podľa názoru súdu ani priestor na právne posúdenie nároku podľa iných právnych noriem.
15. Súd uvádza, že pokiaľ by žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel a uložil by žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m, zákaz priblíženia sa k jej trvalému bydlisku na adrese C. XXX na vzdialenosť 25 m od jej obydlia, či zákaz státia na chodníku pred jej domom, takéto rozhodnutie by malo charakter trvalého obmedzenia výkonu práva na slobodu pohybu žalovaného, čo nekorešponduje s článkom 23 Ústavy SR, ktorá predpokladá takéto obmedzenie len na základe zákona. V zmysle článku 23 ods.1, 3 sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje a môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Ak by súd žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel, jeho rozhodnutie by konštituovalo povinnosť žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni ani do budúcnosti, bez zreteľa na prípadnú zmenu okolnosti medzi stranami sporu a podľa názoru súdu by uvedené rozhodnutie zakladalo prekážku res iudicata podľa § 230 CSP, čo tiež vylučuje poskytnutie právnej ochrany navrhovaných zákazom priblíženia. Obmedzenie práva pohybu môže byť povinnej osobe ukladané len v rámci právnych inštitútov vyššie zmienených (neodkladné opatrenia, trestné konanie), ktorý takýto zásah do tohto práva predpokladajú ako sankciu, či preventívne opatrenia vo väzbe na konkrétne rušivé konanie osoby, ktorej je obmedzenie (zákaz) pohybu uložený. Priblíženie sa k inému, či státie na chodníku nepredstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, čo vylučuje poskytnutie právnej ochrany v zmysle § 13 OZ uložením zákazu takéhoto konania, preto súd žalobný návrh žalobkyne zamietol. V tomto konaní ani žalobkyňa súdu nepreukázala, že žalovaný sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody správa voči jej osobe takým spôsobom, ktorý by u nej vzbudzoval obavy o jej život, či zdravie. Z vyjadrení žalobkyne aj žalovaného na pojednávaní dňa 16.2.2024 je nesporné, že žalovaný po prepustení z výkonu trestu žalobkyňu nekontaktuje, cielene ju nevyhľadáva, nestojí na chodníku pred jej domom, nevyhráža sa jej. Kontaktoval sa s ňou len jedenkrát telefonicky a to za účelom platenia výživného na ich spoločné maloleté dieťa.
16. Zamietnutie žaloby vo veci samej o zákaze priblíženia sa však nevylučuje poskytnutie ochrany práv žalobkyne podľa § 11, § 13 Obč. zák. o porušení práva alebo poskytnutie finančného zadosťučinenia, či poskytnutie ochrany v trestnom alebo priestupkovom konaní, alebo v opätovnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia, ak sa žalovaný dopustí konania zasahujúceho v rozpore so zákonom do práva na ochranu života a zdravia, či súkromného alebo rodinného života žalobkyne. V pomere k zákazu priblíženia sa uloženému rozhodnutím o žalobe vo veci samej, procesná právna úprava v prípade konania o návrhu na neodkladné opatrenie smerujúca k uloženia zákazu priblíženia sa predpokladá možnosť zrušenia takéhoto rozhodnutia na návrh ktorejkoľvek strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), ak nedôjde k zániku neodkladného opatrenia inak (uplynutím času, rozhodnutím súdu), teda nemá charakter trvalého obmedzenia práv .
17. Nakoľko súd dospel k záveru, že ustanovenia § 11, § 13 o ochrane osobnosti v sebe nesubsumujú možnosť uloženia zákazu priblíženia sa k žalobkyni, ani zákaz státia na chodníku, že takýto zákaz nad rámec zákonom sledovaného účelu vybočuje z ustanovenej právnej normy, nakoľko znamená trvalý zákaz do slobody pohybu a pobytu v rozpore s právnou úpravou a taktiež aj preto, že súd v tomto konaní nemal zo strany žalobkyne preukázané, že by v čase rozhodovania súdu o žalobnom návrhu žalobkyne, žalovaný neoprávnene zasahoval do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti, preto žalobu žalobkyne zamietol.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške ktorého nároku bude rozhodnuté do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Žiline so sídlom v Žiline a s pracoviskom v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).