Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-49-2016.pdf
PDF · 119 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Csp/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: U. Y., W.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 1 344,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 993,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 993,20 eur od 27.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a . III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 49 % trov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 10.8.2016 v jej úprave pripustenej uznesením súdu zo dňa 1.4.2019 č.k. 5Csp 49/2016-55 domáhala na žalovanom vrátenia istiny poskytnutého úveru vo výške 1.344,64 eur, zaplatenia kapitalizovaných zmluvných úrokov do 30.4.2016 v sume 131,82 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania do 30.4.2016 v sume 592,47 eur, zmluvných úrokov vo výške 25,5 % ročne z nevrátenej istiny úveru 1.344,64 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nevrátenej istiny úveru 1.344,64 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 19.9.2013 Poštová banka a.s. v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka uzavreli zmluvu o úvere č. 8885596786, ktorej súčasťou sú o.i. všeobecné obchodné podmienky banky a obchodné podmienky banky pre úvery. Na základe tejto zmluvy o úvere Poštová banka a.s. poskytla žalovanému úver vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť banke poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok. Jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine“ Aktuálny stav úveru„ vyhotovenej ku dňu 30.4.2016. V dôsledku omeškania žalovaného so splátkami banke vznikol nárok na predčasné zosplatenie úveru, ktoré si banka uplatnila výzvou na úhradu dlžnej sumy adresovanou žalovanému. Žalovaný aj napriek výzve peňažný dlh po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ani čiastočne nezaplatil. Žalobou banka požaduje okrem vrátenia nevrátenej časti istiny úveru aj zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 25,5% ročne, a to aj po zosplatnení úveru, a úrokov z omeškania vo výške zodpovedajúcej § 3 Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky je zmluva o úvere uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pohľadávku z titulu predčasne zosplatneného úveru voči žalovanému žalobkyňa nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017.
3. V žalobe zástupca žalobkyne ako dôkazy označil a v prílohe predložil listiny označené ako: „Zmluva o úvere konsolidácia“ č.8885596786, „Všeobecné obchodné podmienky“, „Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička dostupná pôžička- šikovná rezerva“, „Sadzobník poplatkov“, „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ datovaná dňom 8.9.2014, poštovú doručenku, a „Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.4.2016„. Následne spolu so žiadosťou o pripustenie zmeny na strane žalobcu predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. V prílohe písomného podania zo dňa 28.11.2018 predložil listinu „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru„ datovanú dňom 25.8.2014 a podací hárok zo dňa 25.8.2014.
4. Uznesením zo dňa 1.4.2019 č.k. 5Csp 49/2016-57 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a predloženým listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 4.4.2019. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám v stanovenej lehote nevyjadril.
5. Spor súd prejednal na pojednávaní konanom dňa 13.12.2019 bez prítomnosti oboch sporových strán. Zástupca žalobkyne svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2019 bez uvedenia dôvodu. Požiadal, aby súd v spore konal a rozhodol na základe predložených listín v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil.
6. Žalovaný v spore nepoprel a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za vážnejšie spochybnené tvrdenie žalobkyne, že na základe písomnej zmluvy o úvere vedenej žalobkyňou pod č. 8885596786 predloženej spolu so žalobou uzavretej dňa 19.9.2013 medzi žalovaným a Poštovou bankou a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Poštová banka a.s.“) žalovanému bol poskytnutý úver. Tieto skutočnosti vyplývajú z listín predložených žalobkyňou označených ako „Zmluva o úvere konsolidácia“, a „Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.4.2016“. Listina „Zmluva o úvere konsolidácia“, ktorej pravosť a pravdivosť žalovaný v spore nespochybnil, obsahuje o.i. nasledujúce údaje: „Výška úveru: 1 400,00 eur, „Počet mesačných splátok 72 “, „Výška mesačnej splátky (EUR) 39,00“, „Poistenie schopnosti splácať úver Nepoistený úver“ , „Výška úrokovej sadzby 25,50 % p.a.“, „RPMN Banky v % 29,82“, „Priemerná RPMN na trhu v % 25,21“ , „Dátum 1. splátky 20.10.2013“, „Dátum konečnej splatnosti úveru 20.9.2019“ a „Dátum každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci (ďalej len „zmluva o úvere“). Podľa listiny „Aktuálny stav úveru...“ banka úver vo výške 1.400 eur žalovanému poskytla dňa 19.9.2013.
7. Žalovaný tiež nepoprel a súd vychádzajúc z uvedených listinných dôkazov v spise nepovažoval za sporné ani skutkové tvrdenie žalobkyne, že žalovaný peňažné plnenia, na ktoré sa v zmluve o úvere zaviazal, riadne a včas neplatil. Nesplácanie peňažného plnenia riadne a včas žalovaným preukazujú listiny predložené žalobkyňou, a to „Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.4.2016“, „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru „ datovaná dňom 25.8.2014, a „Výzva na úhradu dlžnej sumy„ datovaná dňom 8.9.2014. Podľa listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.4.2016“, ktorej pravosť a pravdivosť žalovaný v priebehu sporu taktiež nijako nespochybnil, žalovaný na úverový účet zaplatil nasledujúce úhrady: dňa 24.10.2013 úhradu vo výške 39,76 eur, dňa 25.11.2013 úhradu vo výške 39,76 eur, dňa 24.1.2014 úhradu vo výške 48,96 eur, dňa 21.2.2014 úhradu vo výške 2 x 39,76 eur, dňa 21.3.2014 úhradu vo výške 39,76 eur, dňa 23.6.2014 úhradu vo výške 39,76 eur, dňa 23.9.2014 úhradu vo výške 39,76 eur, dňa 23.10.2014 úhradu vo výške 39,76 eur a poslednú úhradu dňa 24.11.2014 vo výške 39,76 eur, spolu celkom 406,80 eur. Podľa listiny „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru„ datovanej dňom 25.8.2014, ku dňu 22.8.2014 žalovaný bol viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti so splátkami a na omeškaných splátkach dlhoval celkom 192,72 eur.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, tzn. ku dňu 19.9.2013 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods.2 veta tretia Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Vychádzajúc z cit. ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Zmluva o úvere, ktorú ako zmluvný typ upravuje cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, tzn. že v zásade by sa mala vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 Obchodného zákonníka). Nie je pritom v zásade rozhodujúci subjekt ani objekt záväzkového vzťahu, teda ani povaha účastníkov zmluvného vzťahu z hľadiska, či sú alebo nie sú podnikateľmi. Avšak v prípade, ak účastníkom takéhoto obchodného úverového vzťahu je spotrebiteľ, obchodný vzťah založený zmluvou o úvere nadobúda aj spotrebiteľský charakter. V takomto prípade vzťah má zmiešaný spotrebiteľsko - obchodný charakter, ktorý sa prejaví v tom, že sa naň budú aplikovať aj normy spotrebiteľského práva ako lex špecialis.
14. Súd nemal vážnejšie pochybnosti o tom, že zmluva o úvere v prejednávanom spore má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva jednak z označenia žalovaného v zmluve údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa (v tom čase dôchodcu), zo žalobkyňou predložených obchodných podmienok Poštovej banky a.s. pre poskytovanie úverov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ako aj z tvrdení žalobkyne, ktorá v priebehu sporu sama poukazovala na ustanovenia spotrebiteľského práva (napr. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a pod.). Veriteľom, s ktorým žalovaný zmluvu o úvere uzavrel, bola banka, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti podľa obchodného registra bolo a je poskytovanie úverov.
15. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere upravoval špeciálny zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ), ktorý vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis. Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanému v danom prípade na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje zákon o spotrebiteľských úveroch.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods.1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
21. Základom právnej ochrany spotrebiteľa vo všeobecnosti je názor, podľa ktorého spotrebiteľ sa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku vzájomnej kontraktácii, ocitá vo faktickom a nerovnom postavení, a to z dôvodu vyššej profesionálnej skúsenosti dodávateľa, jeho lepšej znalosti práva a lepšej dostupnosti právnych služieb, a jeho možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné rokovanie pripravený. Pri kontraktácii je využitý moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je tak absolútna. V spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný, skutkový stav.
22. Z uvedenej právneho základu koncepcie spotrebiteľského práva vychádza aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý ustanovuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ určitým spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej zmluve o úvere posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho zo zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa preferuje až do takej miery, že ich neuvedenie v písomne forme sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v takýchto prípadoch považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Ide o sankciu úveru pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým vystavuje spotrebiteľa značne nerovnému postaveniu.
23. Podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať o.i. ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, o.i. aj podľa písm. j), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
24. Z citovaného ustanovení teda vyplýva, že neuvedenie RPMN alebo celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, alebo nesprávny údaj o výške RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionoval tým, že takýto spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. RPMN podľa preferencie zákonodarcu bola a aj v súčasnosti stále je natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie v písomnej forme v zmluve sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. RPMN je jedným zo základných údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý má slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní o návrhu zmluvy, pretože vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ročným percentom z celkovej výšky úveru. Aby spotrebiteľ mohol vyhodnotiť výhodnosť resp. nevýhodnosť úveru v porovnaní s inými porovnateľnými úvermi na trhu, musí mať už v čase uzatvárania zmluvy presnú informáciu o výške RPMN.
25. Súd po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaný zaplatiť, a výška RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému považoval za úver bez
úrokov a bez poplatkov. Žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len istinu úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Súd mal preukázané, že úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 1.400 eur. Žalovaný nespochybnil pravdivosť listiny predloženej žalobkyňou, že na úverový účet zaplatil celkom 406,80 eur. Žalovaný je teda povinný vrátiť veriteľovi 993,20 eur (1.400 eur - 406,80 eur), nie 1.334,64 eur, ako to žalobou žalobkyňa žiadala.
26. K absencii obsahových náležitostí, resp. nesprávnosti údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd udáva, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva obsahuje údaje „Výška úveru...“ 1.400 eur a „Celková výška nákladov...“ 1.325,30 eur. Sčítaním výšky úveru a výšky jeho nákladov by celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, mala predstavovať 2.725,30 eur. Táto celková čiastka, ktorú podľa týchto údajov spotrebiteľ má zaplatiť, však nezodpovedá celkovej čiastke, ktorú podľa zmluvy má spotrebiteľ zaplatiť vychádzajúc z iných údajov v zmluve, a to z výšky mesačných splátok 39 eur a počtu mesačných splátok 72, ktorá tak predstavuje 2.808 eur (39 eur x 72 mesiacov). Údajom uvedeným v zmluve o výške úveru 1.400 eur, počtu mesačných splátok 72 a výške mesačnej splátky 39 eur tiež nezodpovedá údaj o RPMN 29,82%. Podľa kalkulačiek pre výpočet RPMN na stránke www.openiazoch <http://www.openiazoch>.zoznam.sk, a www.ekonomika.sme.sk <http:// www.ekonomika.sme.sk> (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 10Co 27/2017) tieto údaje zodpovedajú RPMN vo výške 29,95 %.
27. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy o úvere, aj bez výslovnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje neplatnosť tejto časti zmluvy podľa všeobecných ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka. Použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu týchto všeobecných ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka). Údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, nie len že nie je v zmluve uvedený, ale z údajov v zmluve ho nemožno ani bez vážnejších pochybností vyvodiť, nakoľko údajom „Výška úveru...“ 1.400 eur a „Celková výška nákladov...“ 1.325,30 eur zodpovedá celková čiastka 2.725,30 eur, kým údajom o výške mesačných splátok 39 eur a počtu splátok 72, celková čiastka 2.808 eur. Z údajov uvedených v článku 3. zmluvy o spotrebiteľskom úvere je pritom zrejmé, že žalovaný má zaplatiť 72 mesačných splátok v rovnakej výške 39 eur, bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. Navyše, nie je jasné, prečo vychádzajúc z listiny „Aktuálny stav úveru...“ žalovaný mesačne poukazoval 39,76 eur, keď splátky boli dohodnuté na 39 eur mesačne a išlo o nepoistený úver.
28. Žalovaný je teda povinný vrátiť svojmu zmluvnému veriteľovi istinu úveru vo výške 993,20 eur. Toto peňažné plnenie podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný zaplatiť v pravidelných 72 mesačných splátkach počnúc splátkou splatnou dňa 20.10.2013 a končiac splátkou splatnou dňa 20.9.2019. Preto ak žalobkyňa žalobou žiadala zaplatenie celej nevrátenej istiny úveru naraz, súd vzhľadom na splatnosť poslednej splátky úveru nárok na vrátenie celej nevrátenej istiny úveru vo výške 993,20 eur (bez ohľadu na záver o právnej účinnosti predčasného zosplatnenia úveru) považoval za dôvodný. Žalobu vo zvyšnej časti žalovanej istiny, a vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj v časti zmluvných úrokov, súd ako nedôvodnú zamietol
29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.344,64 eur, a to do 30.4.2016 v kapitalizovanej výške 592,47 eur, a od 1.5.2016 vo výške 5,25 % ročne do zaplatenia. Pre začiatok omeškania žalovaného s vrátením istiny úveru súd považoval za právne významné vyriešenie otázky predčasného zosplatnenia úveru.
33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
34. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
35. Bolo na žalobkyni, aby preukázala, že právo veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiadať o zaplatenie celej istiny úveru pre nesplnenie niektorej splátky bolo stranami zmluvne dohodnuté, že veriteľ toto svoje právo uplatnil najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a súčasne, že veriteľ žalovaného ako spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa cit. právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka totiž účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije, a že spotrebiteľ v stanovenej lehote omeškanú splátku nezaplatil.
36. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa uvedené právne významné skutočnosti preukázala. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný doposiaľ o.i. nezaplatil splátku splatnú dňa 20.4.2014, dňa 20.5.2014 a dňa 20.7.2014. Právo Poštovej banky a.s. žiadať zaplatenie celej istiny úveru pre nesplnenie čo i len jednej mesačnej splátky vyplýva z dojednania zmluvných strán v bode 6.2. „Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička ...“. Na základe listiny „Upozornenie
- Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 25.8.2014, podanej podľa poštového hárku na poštu dňa 25.8.2014 na prepravu na adresu žalovaného, na ktorej sa v súčasnosti zdržiava, za situácie, že žalovaný nijako nespochybnil tvrdenie žalobkyne o doručení tohto listu, súd považoval za preukázané, že Poštová banka a.s. týmto listom žalovaného upozornila na omeškanie so zaplatením o.i. aj uvedených splátok a vyzvala ho na zaplatenie celkom 192,72 eur do 15 dní od doručenia listu. Súčasne ho upozornila, že ak v stanovenej lehote omeškané splátky nezaplatí, má oprávnenie využiť ust. § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Právo na zaplatenie celej istiny úveru si Poštová banka a.s. následne uplatnila voči žalovanému listom zo dňa 8.9.2014, ktorý podľa predloženej poštovej doručenky bol žalovanému doručený dňa 11.9.2014.
37. Za uvedenej dôkaznej situácie tak súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania s vrátením nevrátenej predčasne zosplatnenej istiny úveru vo výške 993,20 eur odo dňa 26.9.2014, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej žalovanému na jej zaplatenie vo výzve zo dňa 8.9.2014 doručenej žalovanému dňa 11.9.2014, a to do zaplatenia tejto istiny. Úroky z omeškania súd priznal žalobkyni vo výške 5,05 % ročne, ktorá zodpovedá výške úrokov určenej predpisom občianskeho hmotného práva (Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.). V prevyšujúcej časti súd žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania zamietol.
38. Keďže právo na vrátenie istiny úveru s jeho príslušenstvom si v spore uplatnila žalobkyňa s tvrdením, že pohľadávka spolu s jej príslušenstvom jej bola Poštovou bankou a.s. postúpená na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, súd sa zaoberal v spore aj aktívnou legitimáciou tejto novej žalobkyne. Súd pritom dospel k záveru, že žalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná.
39. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporu, vznikol z úveru poskytnutého žalovanému Poštovou bankou a.s., z tzv. bankového úveru. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorá podlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska, a ktorej základné právne postavenie vymedzuje zákon č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o bankách“). Podľa § 2 zákona o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú.v. EÚ L 176, 27.6.2013), a ktorá má bankové povolenie. Inú právnu formu banky tento zákon zakazuje. Banka môže bankové činnosti vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa osobitného predpisu (Čl. 4 ods. 1 bod 42 nariadenia (EÚ) č. 575/2013) a v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi (napr. § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
40. V uvedenom právnom kontexte je preto potrebné posudzovať aj činnosť banky spočívajúcu v postupovaní jej pohľadávok. Všeobecnú právnu úpravu postúpenia pohľadávky obsahuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl.
41. Podľa 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
42. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
43. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
44. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá a druhá veta zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
45. Cit. všeobecné ustanovenia § 524 ods. 1 a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre postúpenie pohľadávky teda vyžadujú vždy písomnú formu, a súčasne stanovujú, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Vychádzajúc z ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať podmienky postúpenia pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Zákon o bankách ako osobitný právny predpis v cit. ust .§ 92 ods. 8 upravuje osobitné podmienky, za ktorých možno alebo nemožno postúpiť peňažnú pohľadávku patriacu banke, teda tzv. bankovú pohľadávku, buď inej banke alebo aj inému subjektu, ktorý nie je bankou. Postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je teda v rozpore so zákonom a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom je zakázané (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo 147/2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7Cdo 26/2017).
46. Postúpenie pohľadávky v predmetnom spore súd na základe vykonaného dokazovania posúdil ako postúpenie, ktoré je v súlade so všeobecnými ustanoveniami o postúpení pohľadávok obsiahnutými v Občianskom zákonníku, ako aj osobitnými ustanoveniami obsiahnutými v zákone o bankách. Zmluvu o postúpení pohľadávky strany dňa 13.6.2017 uzavreli písomne. Prvá veta cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt definuje dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil. Druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku voči banke. Súd považoval za preukázané, že banka písomne vyzvala žalovaného, aby splatnú peňažnú pohľadávku splnil, a to listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ (celkom 1.507,76 eur) zo dňa 8.9.2014, ktorá bola žalovanému riadne doručená dňa 11.9.2014. Banka pohľadávku postúpila zmluvou zo dňa 13.6.2017, pričom nebolo sporným, že žalovaný aj napriek uvedenej písomnej výzve banky doručenej mu 11.9.2014 splatný peňažný záväzok doposiaľ nesplnil, tzn. že s peňažným plnením bol v čase postúpenia pohľadávky nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Strany boli v spore úspešné čiastočne. Úspech žalobkyne (čo do žalovanej istiny) predstavuje 74,5 % (993,20 eur), úspech žalovaného 25,5 % ( 341,44 eur). Po odpočítaní neúspechu žalobkyne súd žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 49% ( 74,5% - 25,5%). O výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.