Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15CoP-77-2023.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/77/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa (oprávneného z vyživovacej povinnosti): A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, E., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Siget s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 52 205 410, proti povinnému z vyživovacej povinnosti: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. C. XXXX/XX, G. G., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 51Pc/23/2022 - 115 zo dňa 18.05.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. m e n í nasledovne: Povinný z vyživovacej povinnosti je povinný platiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti zvýšené výživné vo výške 400 € mesačne s účinnosťou od 11.11.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a . Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 11.11.2022 do 31.05.2023 vo výške 1.666,67 Eur p o v o ľ u j e povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 51Pc/23/2022 - 115 zo dňa 18.05.2023 Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti (ďalej aj „povinný“) voči osobe oprávnenej výživou (ďalej aj „oprávnený“) na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 11.11.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh oprávneného zamietol (výrok II.). Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 11.11.2022 do 31.05.2023 vo výške 955 eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným k rukám oprávneného až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok (III.). Poznamenal, že týmto dochádza k zmene rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 30P/276/2012 zo dňa 24.04.2013 v časti úpravy vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému (výrok IV.). Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Prvostupňový súd dospel k záveru, podľa ktorého sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane povinného aj oprávneného. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov k oprávnenému naďalej trvá, pretože tento je študentom dennej formy
vysokoškolského štúdia, a teda nie je schopný samostatne sa živiť. Mal za to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, kedy bol oprávnený žiakom základnej školy a mal 14 rokov, nadobudol plnoletosť a začal študovať na vysokej škole mimo miesta trvalého pobytu a mimo Slovenskej republiky (je študentom lekárskej fakulty B. univerzity v H. vo 4. ročníku štúdia v dennej forme, v študijnom odbore všeobecné lekárstvo), s čím sú spojené zvýšené výdavky. Pre účely posudzovania výšky a dôvodnosti zvýšenia výživného pôvodne určeného v sume 150 eur mesačne vychádzal z majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb oprávneného. Mal za preukázané, že čistý príjem matky oprávneného predstavuje 1.110 eur mesačne a u otca, ktorý opätovne pracuje v zahraničí od 17.03.2023, zistil mesačný príjem v marci 2023 vo výške 500 eur a v apríli 2023 vo výške 1.500 eur. Zohľadnil aj nevyhnutné výdavky otca na stravu a bývanie v I. a na A., cestovné. Poukázal na to, že povinný naposledy zarábal 611 eur mesačne. Pri určení odôvodnených potrieb oprávneného vychádzal zo skutočnosti, že tento žije s matkou, ktorá uspokojuje jeho bytové potreby v čase, keď nie je v škole, ako aj ďalšie potreby na stravu a hygienu. Počas školského roka oprávnený býva v prenajatom byte v H. (nájomné 270 eur mesačne), má ďalšie náklady na cestovné (E. - H. 50 eur), mestskú dopravu (15 eur), knihy a skriptá (50 eur), stravné (300 eur), telekomunikačné služby (39,50 eur), ktoré vyhodnotil ako primerané a dôvodné. Mal za to, že oprávnený tvrdil, ale nepreukázal zvýšené výdavky na lieky a zdravotné pomôcky (30 eur). Z mesačných výdavkov vyčíslených v sume 80 eur na študijné pomôcky (svorky, fonendoskop, skalpel, rukavice, rúška), považoval za oprávnenú sumu 15 eur, nakoľko nejde o pravidelné každomesačné výdavky a niektoré sú vynakladané len jednorazovo počas celého štúdia. Taktiež neuznal odôvodnenosť výdavkov na oblečenie na výuku v sume 80 až 100 eur mesačne a ustálil ich ako opodstatnené v sume 40 eur mesačne, vrátane bežného oblečenia a obutia. Celkové mesačné výdavky oprávneného ustálil v sume 780 eur mesačne (bez nákladov na lieky 30 eur a fitnescentrum 50 eur). Mal za to, že v dospelom veku možno od dieťaťa spravodlivo v súlade s dobrými mravmi požadovať, ak na krytie jeho odôvodnených potrieb v celom rozsahu nepostačujú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, aby sa samé pričinilo o zabezpečenie zdrojov, z ktorých budú tieto uhrádzané (napr. na krytie výdavkov v súvislosti s voľným časom, či cvičením), resp. nahradilo cvičenie vo fitnescentre pobytom v prírode. Vo vzťahu k príjmom povinného a jeho možnostiam a schopnostiam platiť zvýšené výživné poukázal na to, že povinný od marca 2014 pracoval v zahraničí - v I. až do augusta 2022, preto neuveril jeho tvrdeniu o tom nedostatku prostriedkov na zvýšené výživné. Podľa jeho tvrdenia mal v tom čase čistý mesačný príjem 1.300 eur, keďže výplatné pásky nepredložil (údajne ich nedostával) a na predloženie výpisoch z účtu nemal peniaze. V auguste 2022 dal výpoveď zo zamestnania, čo podľa súdu prvej inštancie nemôže ísť na ťarchu oprávneného dieťaťa, hoc to otec odôvodňoval pracovnými podmienkami a nedobrým zaobchádzaním s ním, čo však ostalo v rovine tvrdení. Podľa súdu prvej inštancie povinný nevyužil možnosť poberať po ukončení pracovného pomeru podporu v nezamestnanosti v I., ktorá mohla predstavovať až 67 % jeho príjmu, hoc to odôvodňoval tým, že nemá v I. pobyt. Poukázal na to, že namiesto toho začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia a v mesiaci september a október 2022 pracoval v spoločnosti LUTO Automotive CZ 7 dní. Následne bol práceneschopný od 17.11.2022, ktorú práceneschopnosť podľa svojho vyjadrenia ukončil, pretože mu neboli priznané žiadne dávky. Od januára 2023 pracoval iba krátke obdobie a zarobil 500 eur a následne od 17.03.2023 začal opätovne pracovať v I. u predchádzajúceho zamestnávateľa. Súd prvej inštancie popísané správanie otca vo vzťahu k zamestnaniu nemohol vyhodnotiť inak ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, či zárobku bez dôležitého dôvodu, preto aj v období od 09/2022 do 03/2023 vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval pred výpoveďou 08/2022, ktorú sumu vyhodnotil ako zodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam. Ďalej prihliadol k tomu, že otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, neposkytuje oprávnenému iné plnenia, zohľadniac výdavky povinného spojené s úhradou jeho životných potrieb, a to mesačné náklady na bývanie na A. 87 eur, bývanie a cestovné v I. 300 eur, strava 300 eur, inkaso 35 eur, poistné 19,50 eur a telefón 55 eur. Pokiaľ povinný tvrdil nepriaznivý zdravotný stav, uvedené nepreukázal. Súd prvej inštancie povinnému nezohľadnil splátky úverov, nakoľko nejde o výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť napr. na zabezpečenie bývania prihliadnuc k tomu, že povinnému boli poskytnuté bezúčelové úvery, ktorých bližšie okolnosti ohľadne ich účelu nepreukázal. Konštatoval, že navyše v dobe, keď si pôžičky bral, mal stabilný a slušný príjem z výkonu práce v zahraničí. Zdôraznil, že zabezpečenie výživného pre vlastné dieťa má byť pre rodiča prioritou a prednostnou pohľadávkou, a teda úvery na nie nevyhnutný účel nemôžu ísť na úkor jeho vyživovacej povinnosti. Nakoniec konštatoval, že aj matka oprávneného je povinná sa podieľať na jeho výžive, zohľadniac, že z príjmu 1.110 eur vyživuje ešte tri maloleté deti, a preto jej podiel na výžive oprávneného musí byť nižší. Pri príjme povinného 1.300 - 1.500 eur za primerané výživné považoval 300 eur mesačne. Vo
zvyšnej časti návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 500 eur mesačne od 01.09.2022, tento zamietol s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné na plnoleté dieťa možno určiť, zvýšiť alebo znížiť od podania návrhu (v prejednávanej veci od 11.11.2022). Nedoplatok na zvýšenom výživnom ako rozdiel medzi zvýšeným výživným 300 eur a dosiaľ určeným výživným 150 eur (za 6 mesiacov a 20 dní) vo výške 955 eur povolil splácať v splátkach po 50 eur, zohľadniac možnosti a majetkové pomery povinného, aby bol vytvorený priestor na riadne plnenie stanovenej vyživovacej povinnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 52 v spojení s § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), keďže nezistil okolnosti odôvodňujúce spravodlivé priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, poukazujúc na to, že z výsluchu povinného vyplynulo, že vzhľadom na jeho dlhoročné pracovné pôsobenie v I. je schopný dlhodobo si udržať zamestnanie, vykonávať svoju prácu k spokojnosti svojej i zamestnávateľa, pričom jeho tvrdenie o tom, že bol viackrát oklamaný, nepôsobilo dosť presvedčivo vzhľadom na jeho vek a skúsenosti. Podľa neho súčasný príjem povinného je v takej výške, že by bezproblémovo mohol prispievať synovi na štúdium v požadovanej výške, hlavne ak si tento vybral náročné štúdium a je predurčený vykonávať zodpovedné a náročné zamestnanie. Oprávnený mal za to, že preukázal dosahovanie výborných výsledkov v štúdiu, ktorému venuje prakticky všetok čas, preto nemožno od neho požadovať v záverečnom období tak náročného štúdia, aby mal ešte aj brigádu. Podotkol, že nejde len o štúdium, ale aj o prax popri štúdiu, ktorá je pre študentov povinná a nemenej náročná po všetkých stránkach. Pokiaľ nepredložil dôkazy o všetkých nákladoch, bolo to z dôvodu, že si ich neodkladal. Namietal, že naproti tomu u otca, ktorý taktiež nepredložil žiadne dôkazy o svojich výdavkoch ani nešpecifikoval ich výšku, súd prvej inštancie tieto zohľadnil. Hoc mu súd prvej inštancie odporúčal miesto návštevy fitnescentra fyzickú aktivitu vo voľnej prírode, toto je pre astmatika po väčšiu časť roka nie bezpečné aj vzhľadom na kvalitu ovzdušia vo veľkomeste a peľovú situáciu v určitých obdobiach. Taktiež plávanie vo voľnej prírode je málokedy možné. Pokiaľ povinný namietal výdavky oprávneného na internet, bez kvalitného a neobmedzeného pripojenia by v súčasnosti štúdium na univerzite nebolo možné a využíva sa prakticky neustále (na komunikáciu s univerzitou, štúdium, získavanie materiálov, atď.). Oprávnený uviedol, že ak býva v prenajatom byte, je to preto, že kvôli prideľovaniu izieb formou aukčného žrebovania dostať miesto na internáte je takmer nemožné, pričom ceny za internát sú porovnateľné. Poukázal, že na jednej strane súd prvej inštancie akceptoval jeho odôvodnené výdavky vo výške 780 eur a dôvodil, že matka navrhovateľa by sa mala podieľať na výžive oprávneného nižšou čiastkou ako povinný, avšak výživné určil len v sume 300 eur mesačne (čo nie je ani polovica akceptovaných nákladov), takže jeho matka by mu vlastne mala prispievať o 180 eur viac ako povinný. Podľa oprávneného by pomer príspevku otca a matky mal byť v tomto prípade rozhodne opačný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že výživné zvýši na sumu 500 eur mesačne od 11.11.2022 a nedoplatok povolí otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur.
3. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 66 CMP a bez vykonania odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch I., II. a III. podľa ust. § 388 CSP zmenil. Vo zvyšnej časti (výrok IV.) zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
5. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.11.2022 sa navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti domáhal zvýšenia výživného voči povinnému - svojmu otcovi zo sumy 150 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne. Ďalej z vykonaného dokazovania boli preukázané pomery účastníkov tak, ako sú opísané v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku.
6. Z takto ustáleného skutkového stavu následne vychádzal aj odvolací súd konštatujúc, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie bez nutnosti jeho doplnenia alebo opakovania, preto nebol dôvod odvolacie pojednávanie vo veci nariaďovať. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých potenciálu povinnej osoby dosahovať príjem zodpovedá 1.300 - 1.500 eur mesačne, a to aj počas obdobia, keď bol nezamestnaný,
nakoľko sa vzdal svojho príjmu bez dôležitého dôvodu a ani nepožiadal o dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok. Taktiež sa stotožnil s ustálenou výškou odôvodnených nákladov oprávneného v sume 780 eur mesačne s tým, že minimálne na voľnočasové aktivity si oprávnený môže zarobiť brigádnickou činnosťou, napriek náročnosti štúdia. Rovnako za správny považuje názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého matka oprávneného, ktorá má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, pri jej príjme 1.110 eur mesačne sa na vyživovacej povinnosti k oprávnenému má podieľať v menšom rozsahu ako povinný. Táto oprávnenému dosiaľ zabezpečovala bytové potreby aj inú starostlivosť, naproti čomu povinný ako otec oprávneného sa s ním nestretáva neposkytuje mu žiadne iné vecné plnenia nad rámec výživného. Odvolací súd (oproti prvostupňovému súdu) však dospel k záveru, podľa ktorého primeraným výživným za daných okolností je 400 eur mesačne, t. j. cca 25 - 30 % z príjmu povinnej osoby, čo je v súlade s ustálenou judikatúrou. Takýto rozsah možno považovať za primeraný v prípade osoby oprávnenej na výživné, ktorá je dospelá a študuje na vysokej škole, prihliadnuc k tomu, že povinný nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
7. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd zmenil výroky I. až III., výživné zvýšil na sumu 400 eur mesačne, pri ktorej výške výživného nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 11.11.2022 do 31.05.2023 (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie) predstavuje 1.666,67 eur. Tento nedoplatok povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným tak, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý nedoplatok, majúc za to, že zistené majetkové pomery povinnej osoby takéto povolenie splátok odôvodňujú. Súčasne odvolací súd prihliadol aj k tomu, že oprávnený s povolením splátok súhlasil.
8. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh oprávneného (čo do výšky výživného 500 eur mesačne) zamietol, konštatujúc súčasne, že zvýšenie výživného za obdobie od 01.09.2022 do podania návrhu dňa 11.11.2022 nebolo ani predmetom odvolania. Vo zvyšnej časti (vrátane konštatovania zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom) ponechal preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
9. O náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov ich náhradu podľa § 55 CMP.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku o d v o l a n i e nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).