Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/89/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému J. X., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.3.2019, č.k. -107, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.1.2020 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného J. X., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 29.3.2019, č.k. -107 rozhodol tak, že obžalovaného J. X. uznal za vinného, že dňa 09.12.2017 v čase o 22:39 hod. v obci Šoporňa viedol motocykel - babettu zn. Korádo Manet, zelenej farby, na ulici Seredskej, takým spôsobom, že sedel na zadnej časti sedadla za J. F. a v momente, keď prechádzali motocyklom pred vozidlom polície, chytil oboma rukami riadidlá motocykla a odbočil motocyklom z ulice Seredskej na ulicu Nešporovú, kde viedol motocykel asi 50 m a následne vypol motocykel a odstavil ho na ľavej strane vozovky, následnou dychovou skúškou mu bolo v čase o 22:49 hod. nameraných 0,96 mg/l alkoholu v dychu, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 12.02.2017, právoplatný toho dňa, ako aj následne rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 14.02.2017, právoplatný toho dňa, uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 13.11.2017, právoplatný toho dňa, mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 2 roky, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Za to bol odsúdený podľa s použitím , , a na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , mu súd uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke na doživotie. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to proti všetkým jeho výrokom. Odvolanie obžalovaný odôvodnil takto:

Rozhodnutie prvostupňového súdu považujem za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani s tvrdeniami obžalovaného, vypočutých svedkov a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa pri svojom rozhodovaní opieral o výpovede zasahujúcich policajtov J. Q., a Mgr. J. U.. Naopak nezaoberal sa mojou výpoveďou, a pod hrozbou sankcie sa snažil prinútiť vypovedať svedka J. F., ktorý odmietol podľa vypovedať. Celé konanie má viaceré vady, už v prípravnom konaní sa policajti zasahujúci pri priestupku správali autoritatívne. Na naplnenie skutkovej podstaty tohoto trestného činu bude stačiť také ovplyvnenie fyzických a psychických schopností návykovou látkou, ktorá sa vylučuje spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohlo dôjsť k zákonom predpokladanému ohrozeniu života alebo zdravia, prípadne spôsobeniu značnej škody na majetku. Uvedený stav treba v každom konkrétnom prípade preukázať, pričom treba prihliadať najmä na to, aké zamestnanie alebo činnosť páchateľ pod vplyvom návykovej látky vykonával. Od začiatku prípravného konania tvrdím, že ja som motorové jednostopové vozidlo neriadil, nemal som dosah na ovládacie prvky vozidla. Jazdil som na tandeme, teda na druhom sedadle za vodičom, v tomto prípade svedkom J. F.. Tu by som chcel poukázať na jednotnú judikatúru: R 59/1965: Jazdu na tandeme /druhom sedadle/ motocykla nemožno považovať za výkon zamestnania alebo činnosť v zmysle ustanovenia , teraz Tr. zák./ R I/1966 Vedenie motorového vozidla vodičom, ktorý požil isté množstvo alkoholu, treba pokladať za činnosť v zmysle ustanovenia , lebo možnosť ohrozenia chránených záujmov vyplýva už z povahy vozidla, ktoré svojou hmotnosťou a motorickou silou môže spôsobiť závažné deštruktívne účinky. Naproti tomu činnosť v zmysle nie je Jazda podnapitého cyklistu a ani jazda na tandeme /druhou sediacou osobu na motocykli/. Vynárajú sa však značné rozpory a pochybnosti vo výpovediach svedkov ktoré korešpondujú so zásadou trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. Súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa stal skutok a tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V nadväznosti na hodnotenie jednotlivých dôkazov, prišlo k viacerým pochybnostiam, čo zakladá Jednu zo základných zásad trestného konania v pochybnostiach prospech obžalovaného. Zo všetkých vykonaných dôkazov nevyplývajú také skutkové zistenia, k akým dospel okresný súd. Odôvodnenie rozsudku v časti vysporiadania sa s výsledkami dokazovania je zároveň sčasti protirečivé. Treba však uviesť, že súd sa nemal zaoberať výpoveďami svedkov - príslušníkov PZ, ktorý vykonávali svoju služobnú činnosť. Naše tvrdenie jednoznačne podporuje viacero rozhodnutí NS ČR, ktoré vychádza rovnako z niekoľkých nálezov Ústavného súdu ČR, napríklad , , ktoré riešia obdobnú problematiku. Najmä z nálezu , ktoré rieši rovnako procesnú situáciu a jednoznačne konštatuje nepoužiteľnosť výsluchov zasahujúcich policajtov a jeho ústavnoprávnu neprípustnosť. NS ČR ďalej uvádza vo svojom rozhodnutí , že v súdnom konaní možno použiť ako dôkaz výpoveď, kedy policajt môže vypovedať ako svedok na súde o veciach, ktoré na mieste činu videl, sám zaznamenal svojimi vnemy a súd jeho výpoveď pripustí ako dôkaz v trestnom konaní. Súd však nesmie pripustiť jeho výpoveď ako svedka o udalostiach, ktoré zistil dotazovaním u osôb na mieste činu, vyťažovaním poškodených, páchateľov či svedkov, teda požadovaním vysvetlenia podľa ČR. Ak by sme aj pripustili výpovede svedkov, tak nejednoznačne tvrdia odkiaľ som mal spolu s F. prichádzať, teda či z prava doľava alebo naopak. Svedok Q. vo svojej výpovedi vytváral nejasnosti, nevedel určiť na ktorej strane riadidiel sa nenachádzajú ovládacie prvky a teda ani nemohol s určitosťou povedať kto ich ovládal. Je však pravdou, že spolu s F. sme prechádzali pred vozidlom PZ kolmo z prava do ľava, a teda nemohli jasne vidieť kto má kde ruky a kto jednoznačne ovláda ovládacie prvky na vozidle, ktoré sa nachádzajú na odvrátenej strane a teda obaja svedkovia nemali možnosť vidieť kde mám ruky ja a kde F. a teda ani to kto ovláda smer a rýchlosť vozidla. V tomto výhľade im bránila ľavá ruka F.. Skutok sa mal stať v čase po 22:39 v zimných mesiacoch, kedy je v tomto zimnom období už dávno tma a v obci Šoporňa v týchto nočných hodinách vypínajú verejné osvetlenie z dôvodu úspory. Aj tento fakt s určitosťou ovplyvnil vnemy svedkov. Celá jazda pred vozidlom PZ trvala len niekoľko sekúnd. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa alebo podľa osobitného zákona. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dokazovať skutkový stav veci možno len zákonným spôsobom a to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú upravené v , respektíve, ktoré vyplývajú z osobitného zákona. Napriek tomu, že ustanovenie vypočítava dôkazné prostriedky len demonštratívne, je limitujúcim

faktorom dokazovania práve zásada zákonnosti, t. j. skutočnosť, že dokazovať možno len dôkaznými prostriedkami upravenými v , či v osobitnom zákone. V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré alebo osobitný zákon nepokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný v trestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového stavu veci a súd ani nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje rozhodnutie. Skutkové zistenie okresného súdu vzbudzujú pochybnosť o svojej správnosti, závery súdu tak vyznievajú tendenčne v neprospech obžalovaného. Svedok J. F. už v prípravnom konaní vo svojej výpovede dňa 10. 12. 2017 jednoznačne potvrdil, že predmetné jednostopové motorové vozidlo riadil on. Dňa 26. 4. 2018 bol opakovane vypočutý v postavení svedka, kde jednoznačne potvrdil, svojimi slovami: „dnes vypovedám, že babetu som šoféroval. Šoféroval som ju tak, že pravou rukou držal plyn a ľavou rukou som držal riadidlo na ľavej strane.“ Na hlavnom pojednávaní dňa 22. 02. 2019 odmietol svedok F. po zákonom poučení vypovedať, a ako dôvod uviedol, že by si sám privodil trestné stíhanie. V tomto okamihu sudca nezvládol celé konanie a pod hrozbou pokuty doslova nútil svedka vypovedať, a to i napriek tomu, že menovaný len využil svoje zákonné právo. Tu treba jasne zdôrazniť, že menovaný svedok bol za tento skutok riadne riešený na dopravnom inšpektoráte Galanta č.k. ORPZ-GAODI2- 199/2018-P, ktorým rozhodnutím bol sankcionovaný za tento istý skutok finančnou pokutou. Ďalej by som chcel uviesť, že ja a aj svedok sme rovnakej postavy, výšky a stavby tela a je teda nemysliteľné, aby som ja cez osobu svedka F. videl na cestu pri riadený motocykla, taktiež som nemohol ovládať ovládacie prvky na motocykli a čo je hlavné nemohol som dosiahnuť na brzdu. Za tento skutok bol riadne riešený svedok F., a pýtam sa teda, je možné, aby jednostopové vozidlo riadili naraz dve osoby? Ak si polícia bola jednoznačne istá, prečo menovaného svedka riešili priestupkovom konaní za ten istý skutok. Na hlavnom pojednávaní bol prehratý obrazový záznam, s krátkou časovou sekvenciou a zlou kvalitou, no i napriek tomu, súd jasne konštatoval, že ja sedím vzadu za svedkom F., a obe osoby máme ruky na riadidlách, to však nezakladá fakt, že ja som mal ovládacie prvky pod nadvládou, a mohol som tak meniť smer a rýchlosť jazdy, a teda riadiť motocykel. Odbor bezpečnostnej legislatívy Kancelárie ministra vnútra SR vyslovil, že pod pojmom vodič motorového vozidla: podľa Zbierky o cestnej premávke, definuje vodiča ako sobou, ktorá vedie vozidlo. Osoba vedie vozidlo vtedy, ak usmerňuje jeho pohyb, čiže udáva /ovplyvňuje/ smer a rýchlosť vozidla a reálne teda ovláda jeho riadiace prvky - volant, brzdový a plynový pedál a prevodovku. Ďalej by som chcel uviesť skutočnosť, že bolo porušené moje právo, a to tak, že súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 29. 3. 2019 v mojej neprítomnosti a to i napriek tomu, že som sa riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom svojho obhajcu zo zdravotných dôvodov, tu chcem poukázať na potvrdenie lekárky, ktorá potvrdila, že vzhľadom k zdravotnému stavu nedoporučuje sa mi zúčastniť pojednávania. Toto potvrdenie je súčasťou spisu, nakoľko ho doručil krátkou cestou môj obhajca. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania tak jednotlivo ako i v ich súhrne, nemal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, za ktorý bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Galanta č. -14 Preto navrhujem odvolaciemu Krajskému súdu v Trnava, aby zrušil mnou napádaný rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. podľa a podľa po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného doplnil, že osoba sediaca na nosiči na babete nemôže viesť takéto motorové vozidlo, pretože babeta je jednostopové motorové vozidlo, ktoré nie je určené pre dvoch jazdcov. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby z dôvodu , teda že nebolo preukázané, že došlo k spáchania skutku v zmysle zásady in dubio pro reo. Prokurátor uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za zákonné, správne, súd I. stupňa sa v dostatočnej miere vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými na spravodlivé rozhodnutie. Navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo zamietnuté ako nedôvodné. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolacie námietky obžalovaného smerujú jednak proti zhodnoteniu vykonaných dôkazov zo strany prvostupňového súdu, keď namieta, že zo všetkých vykonaných dôkazov nevyplývajú také skutkové zistenia, akým dospel okresný súd. Ďalšie odvolacie námietky smerujú proti nepoužiteľnosti výsluchov zasahujúcich policajtov, ako dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného. V poslednom rade obžalovaný namieta nesprávnosť postupu prvostupňového súdu, ktorý vykonal hlavné pojednávanie dňa 29. 3. 2019 jeho neprítomnosti a to napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy správnym spôsobom, keď tieto vyhodnocoval komplexne, skúmajúc ich pravdivosť a hodnovernosť a logickým spôsobom. Hodnotenia dôkazov prvostupňový súd riadne vysvetlil, v súlade s ustanovením , a to najmä na strane 5 svojho rozhodnutia. Zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s dôkazmi, ktoré si obsahovo navzájom odporujú a tiež aj to, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Vzhľadom na komplexnosť hodnotenia vykonaných dôkazov a obsahovú správnosť tohto hodnotenia, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať argumenty prvostupňového súdu, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje. Preto na ne v tejto časti odôvodnenia svojho uznesenia iba odkazuje. Pokiaľ ide o hodnovernosť výpovedí svedkov - zasahujúcich príslušníkov polície, o týchto nemal odvolací súd žiadne pochybnosti. Uvedení svedkovia tak v štádiu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne popísali rozhodujúce skutočnosti, ktoré pozorovali na vlastné oči vo vzťahu k vedeniu motocykla zo strany obžalovaného a ktoré boli neskôr premietnuté do takzvanej skutkovej vety obžaloby a následne i napadnutého rozsudku okresného súdu. Obaja svedkovia jednoznačne a opakovane potvrdili, že videli obžalovaného, že spoločne so svedkom J. F., riadil uvedený motocykel. Skutočnosť, že motocykel

- babetta, na ktorom sa viezli tak obžalovaný, ako aj svedok J. F., nie je uspôsobený na jazdu pre 2 osoby zároveň, nie je dôkazom o tom, že obaja tak v prejednávanom prípade neurobili. Bolo otázkou ich „šikovnosti a odvahy“, že sa podujali na takýto spôsob vedeniach motocykla. Podľa názoru odvolacieho súdu pri ich rozhodovaní hrala úlohu aj skutočnosť, že obaja boli pod vplyvom alkoholu. Výpovede uvedených svedkov sú podporené tak obrazovým záznamom z palubnej kamery zasahujúceho služobného motorového vozidla príslušníkov polície, ako i výpoveďou svedka J. F. z prípravného konania, ktorá bola, v súlade s ustanoveniami , na hlavnom pojednávaní okresného súdu prečítaná. Skutočnosť, že svedok F. bol za svoje konanie, v súvislosti s vedením uvedeného motocykla sankcionovaný v priestupkovom konaní finančnou pokutou, nemá nijakú súvislosť s posudzovaním trestnosti konania obžalovaného a teda s tým, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky oboch prečinov, zo spáchania ktorých ho uznal prvostupňový súd za vinného. S námietkou obžalovaného, že výpovede zasahujúcich policajtov nie sú dôkazy prípustné v trestnom konaní na jeho usvedčenie zo spáchania z citovaného skutku, sa odvolací súd nestotožňuje. Názor obhajoby vychádza z judikatúry, ktorá sa aplikuje v situáciách, keď sú policajti vypočúvaní na skutočnosti, o ktorých sa dozvedeli od iných osôb pri vykonávaní ich služobnej činnosti, teda takých skutočností, ktorých priamymi svedkami neboli. V tomto prípade však príslušníci polície vypovedajú o skutočnostiach, ktorých boli priamymi svedkami, teda svedkami toho konania obžalovaného, pre ktoré je trestné stíhaný a ktoré napĺňa zákonné znaky trestného činu. Vypočutie týchto osôb ako priamych svedkov v štádiu konania pred súdom nič nebráni. Pokiaľ ide o postup prvostupňového súdu pri vykonávaní hlavného pojednávania dňa 29. 3. 2019, tento považuje odvolací súd za zákonný.

Obžalovanému bol na hlavnom pojednávaní dňa 22. 2. 2019 oznámený termín odročeného hlavného pojednávania určený na 29. 3. 2019, čo obžalovaný vzal na vedomie. Zo spisu vyplýva, že obhajca obžalovaného doručil 1 deň pred termínom konania hlavného pojednávania súdu emailovú správu, v ktorej žiadal o ospravedlnenie neúčasti a o odročenie pojednávania, ktoré sa má konať dňa 29. 3. 2019, z dôvodu pracovnej neschopnosti klienta. V prílohe zaslal súdu fotokópiu potvrdenia o pracovnej neschopnosti obžalovaného. Ešte v ten deň bol obhajca obžalovaného zo strany súdu emailom upovedomený o tom, že sudca ospravedlnenie neakceptuje, pretože nespĺňa náležitosti podľa , nie je dôvod na odročenie pojednávania a pojednávanie sa bude konať (číslo listu 99). Postup prvostupňového súdu, v súvislosti so žiadosťou obhajcu obžalovaného o odročenie hlavného pojednávania, považuje odvolací súd za správny. Ospravedlnenie obžalovaného neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, tak ako to vyžaduje ustanovenie . Samotná pracovná neschopnosť obžalovaného, bez existencie uvedeného potvrdenia ošetrujúceho lekára, teda nebránila prvostupňovému súdu v tom, aby vykonal v jeho neprítomnosti hlavné pojednávanie, o ktorom bol obžalovaný riadnym spôsobom upovedomený. Výroky o treste osobitne odvolaním napadnuté neboli. Tieto preskúmal odvolací súd z hľadiska možnosti ich uloženia, prípustnosti ich výmery a primeranosti vo vzťahu k osobe obžalovaného a zisteným okolnostiam prípadu. Zistil pritom, že uložené tresty sú z uvedeného pohľadu zákonné a primerané. Prvostupňový súd ich uloženie riadne odôvodnil, pričom odvolací súd sa z jeho argumentáciou stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd všetky námietky obžalovaného ako nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , odvolací súd nenašiel a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.