Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-132-2019.pdf
PDF · 68.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/132/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci L. V., odsúdenej pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 8.7.2019 č. k. 16T/47/2017-209 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9.1.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany rozhodol podľa § 52 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tak, že sa u odsúdenej L. V., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bydlisko Y., t. č. bytom Y., L. A. Y. XX, ponecháva v platnosti probačný dohľad, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 04.09.2017, sp. zn. 16T/47/2017, právoplatným 04.09.2017 a súčasne sa jej probačný dohľad predlžuje o 1 (jeden) rok. Súčasne rozhodol podľa § 52 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona tak, že sa odsúdenej ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil podaním zo dňa 05.08.2019. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že odsúdená porušila povinnosť vzťahujúcu sa na výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, keď jej bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok tým, že požila drogy. Podľa názoru prokuratúry boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobne] dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a premeny nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženom jej rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 04.09.2017, sp. zn. 16T/47/2017, právoplatným dňa 04.09.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám v intenciách návrhu Okresnej prokuratúry Piešťany. Odsúdená sa na verejnom zasadnutí vzdala práva podať sťažnosť. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo, že v plynúcej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom sa odsúdená zatiaľ nedopustila žiadneho trestného činu, ani priestupku. Sama ale priznala a vyplýva to aj zo správy probačného úradníka, že v skúšobnej dobe opakovane užila metamfetamín - pervitín, čím vedome porušila obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok. Ďalej uviedol, že odsúdená nie je kriminálne narušená osoba, nepácha žiadnu trestnú činnosť, ani sa ňou neživí. Naopak, je riadne zamestnaná a snaží sa viesť slušný život. Jej problém spočíva v tom, že je osobou závislou od drog. To, že je niekto závislý od drog, ale samé o sebe nie je trestné. Odsúdená sa snaží so svojou viacročnou závislosťou bojovať, viac či menej úspešne, čo popísala podrobne vo svojej výpovedi, kde aj zdôvodnila, prečo nepodstupovala súdom nariadenú liečbu. Treba tiež zdôrazniť, že odsúdená dosiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebola. Malo by tak ísť o jej prvý výkon trestu, kde by síce bola v nútenej abstinencii, no pravdou je aj to, že by výkon tohto pomerne dlhého nepodmienečného trestu odňatia slobody (v kolektíve odsúdených) mohol mať na osobnosť odsúdenej (dosiaľ kriminálne nenarušenej) negatívny vplyv do budúcna. V danej situácii by rozhodnutie o premene trestu bolo podľa názoru súdu predčasné, pre odsúdenú neprimerane prísne a nesplnilo by svoj účel najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Zdôrazňujúc výchovnú funkciu trestu existuje podľa súdu priestor a šanca na to, aby odsúdená pokračovala v skúšobnej dobe v abstinencii resp. sa k nej vrátila, čo predpokladá, že sa bude riadne v pravidelných intervaloch podrobovať nariadenému ochrannému protitoxikomanickému liečeniu ambulantnou formou, ako aj kontrole probačného a mediačného úradníka. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Trestný zákon umožňuje pri rozhodovaní o podmienečnom odsúdení s probačným dohľadom výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. V uvedenom prípade, aj napriek tomu, že odsúdená nespáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia žiadny trestný čin, ani priestupok, zo spisového materiálu a výsluchu odsúdenej vyplýva, že porušila uložené obmedzenie v podobe zákazu užívania návykových látok. Pri posúdení, či uvedené porušenie je také, ktoré by samé o sebe odôvodňovalo premenu trestu, prvostupňový súd správne dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu odsúdenej, je tu výnimočne priestor na to, aby bol u odsúdenej ponechaný probačný dohľad v platnosti resp. aj predĺžený pri uložení ďalšej primeranej povinnosti. Aj napriek tomu, že porušenie obmedzenia zákazu užívania návykových látok, mohlo byť príčinou nariadenia výkonu trestu je nevyhnutné brať do úvahy okolnosti, ktoré odôvodňujú predĺženie skúšobnej doby. Sťažnostný súd zastáva názor, že u odsúdenej by nariadenie výkonu trestu malo negatívny účinok, tak ako to uviedol prvostupňový súd a vo vzťahu k previneniu v skúšobnej dobe by sa javilo až neprimerané prísne. Sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňový súd vychádzal z toho, že odsúdená je prvotrestaná, riadne zamestnaná a prejavuje snahu po náprave. Nejdená sa o kriminálne narušenú osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť, príp. si trestnou činnosťou zarába. Odsúdená verbalizuje snahu s užívaním drog prestať a viesť riadny život, pričom svoj problém s užívaním drog si uvedomuje a snaží sa so závislosťou bojovať. Po vyhodnotení všetkých dôkazov sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že aj napriek tomu, že odsúdená nesplnila obmedzenie, boli splnené zákonné podmienky na predĺženie probačného dohľadu u odsúdenej, ktoré boli dané nielen okolnosťami prípadu, ale aj osobou odsúdenej. Na posilnenie prevýchovného účinku prvostupňový súd správne uložil odsúdenej aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam prokurátora, sťažnostný súd konštatuje, že sa k týmto nebude osobitne vyjadrovať, vzhľadom na to, že prokurátor poukazuje na rovnaké skutočnosti, ako pred súdom prvého stupňa, pričom prvostupňový súd sa s týmito námietkami dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré sťažnostný súd považuje za správne. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť prokurátora, nakoľko táto nebola dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.