Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-12-2017.pdf
PDF · 103.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu: S. V. O.. V., L.. XX.XX.XXXX, P. J. M. XX, právne zastúpený: JUDr. Jolana Černá, advokát so sídlom Jahodná, Bazová 337/28, kancelária Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203 proti žalovanému: X. V., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. L. M., Š. O. XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Ivana Hutňanová, advokát , Advokátska kancelária Krížna 38, 811 07 Bratislava o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí:
- sedacia súprava Phase bordovej farby v zostatkovej hodnote 600,-€
- presklený stôl tmavohnedej farby v zostatkovej hodnote 100,-€
- sektorový nábytok tmavohnedej farby v zostatkovej hodnote 150,-€
- koberec v zostatkovej hodnote 70,-€
- biele skrine s posuvnými dverami v zostatkovej hodnote 50,-€
- francúzska posteľ bordovej farby v zostatkovej hodnote 80,-€
- koberec v zostatkovej hodnote 10,-€
- biela kuchynská linka z DTD so sklami a zabudovaným svetlom v zostatkovej hodnote 80,-€
- biely stôl so 4 stoličkami v zostatkovej hodnote 80,-€
- vaňa a biely kúpeľňový nábytok v zostatkovej hodnote 150,-€
- televízor Samsung v zostatkovej hodnote 150,-€
- televízor Orava v zostatkovej hodnote 100,-€
- chladnička s mrazničkou Whirlpool v zostatkovej hodnote 70,-€
- sporák so sklokeramickou doskou v zostatkovej hodnote 300,-€
- automatická práčka Eurotech v zostatkovej hodnote 250,-€
- plot s elektrickou bránkou v zostatkovej hodnote 330,-€
- PC s tlačiarňou v zostatkovej hodnote 150,-€
- osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ev.č. DS900DK v zostatkovej hodnote 6.000,-€
- osobné motorové vozidlo Škoda Felícia, ev.č. DS 234AJ v zostatkovej hodnote 200,-€
- finančné prostriedky z titulu investícií do oddeleného majetku žalovaného v sume 5.000,-€
spolu v zostatkovej hodnote 13.920,-€ II. Majetok strán sporu je zaťažený zostatkom spoločného úveru vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.10.2012 vo výške 34.785,89 €.
III. Súd z vecí patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanému všetky hnuteľné veci a výšku investícií do jeho oddeleného majetku pod bodom I. spolu v zostatkovej hodnote 13.920,-€.
IV. Súd žalovanému prikazuje k úhrade až do splatenia zostatok spoločného úveru vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
V. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu 10.432,95 € v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda , č. účtu: IBAN: SK36 6500 0000 0000 2054 5761 súdny poplatok z vyporiadania vo výške 730,50 € , do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda , č. účtu: IBAN: SK36 6500 0000 0000 2054 5761 súdny poplatok z vyporiadania vo výške 730,50 € , do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odročeného pojednávania konaného dňa 30.04.2019 v rozsahu 100%.
IX. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 31.03.2017 sa domáhal na tunajšom súde vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V žalobe poukázal na to, že so žalovaným uzatvorili manželstvo dňa 10.09.1994. Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 15P/25/2014 zo dňa 04.04.2014, právoplatné dňom 14.04.2014. Týmto dňom zaniklo zo zákona bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi stranami sporu. V čase od rozvodu prebiehali rokovania ale napokon k dohode o vyporiadaní BSM medzi nimi nedošlo, preto žalobca sa vyporiadania domáha cestou súdu. V žalobe žalobca navrhol zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva nasledovné:
a) nehnuteľnosť - hodnotu prístavby a nadstavby ( zabudovanie podkrovia nehnuteľnosti rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XX/X vedeného na LV č. XX ( bez uvedenia katastrálneho územia ) vo výlučnom vlastníctve žalovaného). Ako titul nadobudnutia je síce na LV uvedené „darovanie 68/95“ ale k daru došlo s podmienkou , že súrodenci žalovaného budú vyplatení, čo sa aj stalo. V roku 1995 až 1996 bola vyplatená súrodencom zo spoločných prostriedkov suma po 120.000,-Sk. Prístavba a nadstavba bola vykonaná v rokoch 1997/98 počas trvania manželstva tak, že takto vytvorená hodnota patrí do BSM ( ako dôkaz označil žalobca fotokópiu LV č. XX pre kat.územie Štvrtok na Ostrove.
2. Zároveň žiadal do BSM pojať hnuteľné veci tak, ako sú vyššie uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku ako aj osobné motorové vozidlá Škoda Octavia ev.č. DS900DK a Škoda Felícia ev.č. DS234AJ. Ako pasíva označil žalobca splátkový úver č. 5033763736 od Slovenskej sporiteľne v pôvodnej výške 25.000,-€ v zostatkovej hodnote ku dňu 14.04.2014. Ak dodatočne nedôjde k dohode medzi stranami navrhuje, aby súd do konania pribral znalcov na ohodnotenie vecí patriacich do BSM, znalca z odboru stavebníctva na ohodnotenie spoločných investícií do nehnuteľnosti žalovaného , znalca na ohodnotenie hnuteľných vecí nábytku, elektroniky a motorových vozidiel. Takto žalobca uviedol skutkový stav veci a žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k výplate proti hodnoty jeho podielu určenej znalcom. 3. Súd opis žaloby a príloh doručil žalovanému do vlastných rúk na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 08.08.2017. Žalovaný zhodne so žalobcom vo svojom vyjadrení uviedol, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 10.09.1994 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 15P/25/2014-42 zo dňa 04.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.04.2014, ktorým dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaný zhodne so žalobcom uviedol, že rodinný dom súp.č. 376 postavený na parc.č. XX/X , zapísaný na LV č. XX, vedenom Okresným úradom v Dunajskej Strede , katastrálnym odborom pre okres Dunajská Streda , obec Štvrtok na Ostrove , katastrálne územie Štvrtok na Ostrove je v jeho výlučnom vlastníctve v podiele 1/1, pričom nadobúdacím titulom rodinného domu bola darovacia zmluva uzatvorená 10.10.1995 medzi rodičmi žalovaného ( V. V. S. R. V. ) ako darcami a žalovaným ako obdarovaným.. Vklad do
katastra nehnuteľností na základe tejto darovacej zmluvy bol povolený dňa 03.11.1995 pod V-3245/95. Žalovaný vo svojom podaní v zmysle § 151 ods. 1 CSP poprel skutkové tvrdenia žalobcu, že darovanie rodinného domu bolo podmienené vyplatením súrodencov žalovaného a že súrodenci žalovaného aj boli vyplatení, každý v sume 120.000,-Sk zo spoločných prostriedkov strán sporu. Žalovaný k týmto tvrdeniam uviedol, že sa nezakladajú na pravde , keďže darovanie rodinného domu medzi rodičmi žalovaného nebolo podmienené vyplatením súrodencov a ani z darovacej zmluvy nič v tomto smere nevyplýva a k žiadnemu vyplateniu súrodencov z dôvodu darovania rodinného domu len žalovanému ani do dnešného dňa nedošlo. Žalovanému nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje tieto svoje tvrdenia a zároveň poukázal na to, že žalobca na tieto svoje tvrdenia ani neoznačil žiadne dôkazy. K prístavbe a nadstavbe rodinného domu žalovaný uvádza, že prístavba rodinného domu bola vybudovaná a financovaná v rokoch 1994 až 1995 ešte rodičmi žalovaného ako vtedajšími vlastníkmi rodinného domu a za trvania manželstva bola realizovaná nadstavba rodinného domu ( podkrovie ) a táto nadstavba bola vybudovaná svojpomocne v hodnote maximálne 5.000,-€ a túto hodnotu 5.000,-€ je ochotný uznať v prospech žalobcu ako investíciu. Žalovaný zhodne so žalobcom špecifikoval hnuteľné veci tvoriace interiérové vybavenie a zariadenie domu ako aj bielu techniku , ktoré boli nadobudnuté počas trvania ich manželstva. Nestotožnil sa pôvodne s návrhom žalobcu , aby všetky označené hnuteľné veci boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva oproti vyplateniu ich hodnoty žalobcovi. Neskôr v priebehu konania tieto hnuteľné veci medzi stranami sporu sa stali nespornými, pretože v záujme hospodárnosti sa dohodli na zostatkovej hodnote týchto vecí a v konečnom dôsledku aj v tom, že všetky hnuteľné veci a osobné motorové vozidlá prevezme do výlučného vlastníctva žalovaný. 4. Žalobca žiadal, aby všetky hnuteľné veci ako aj hodnotu prístavby a nadstavby ako aj povinnosť splácať úver od Slovenskej sporiteľne prevzal žalovaný a aby ho súd zaviazal na celkové vyrovnanie polovicou čistej hodnoty BSM, stanovenej odbornými vyjadreniami resp. znaleckými posudkami. 5. Žaloba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bola podaná 31.03.2017, teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie pravdivé označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 7. Podľa § 135 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 8. Tak, ako je vyššie uvedené, podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvádza aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromaždené dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana ktorá si túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. 9. V predmetnom prípade je nepochybné, že v žalobe žalobca náležite nepopísal skutkový stav veci, nevyšpecifikoval jednotlivé investície do nehnuteľnosti žalovaného a najmä neoznačil dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalovaný žalobcom uvedené skutkové tvrdenia ohľadom investícií ako aj výplaty jeho súrodencov poprel vo svojom vyjadrení a namietol aj tú skutočnosť, že žalobca na svoje tvrdenia neoznačil žiadne dôkazy. Hoci bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia o investíciách do oddeleného majetku žalovaného a ich výške ako aj o vyplatení súrodencov žalovaného zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Žalobca túto svoju povinnosť nesplnil a to ani dodatočne , keď mu súd umožnil uvedené investície do oddeleného majetku žalovaného ako aj ich výšku bližšie špecifikovať a označiť v tomto smere aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poukazuje na to, že žalobca túto povinnosť neuniesol ani vo svojom dopĺňacom podaní, dokonca treba poukázať na rozpornosť v tvrdeniach žalobcu ktorý v žalobe tvrdil, že k investíciám a to prestavbe a prístavbe došlo v rokoch 1997/98 a vo svojich dopĺňacích podaniach už hovorí o investíciách v rokoch 1997 až 1999, 2000 až 2001, 2006 až 2007, 2010, 2011 až 2013, čo sú úplne iné tvrdenia než ktoré boli uvedené v samotnej žalobe. 10. Žalobca aj na ostatnom pojednávaní vo veci uviedol, že v tomto smere nevie predložiť žiadne dôkazy. V priebehu celého konania však navrhoval, aby súd výšku investícií zistil súdnym znalcom a preto sa
domnieva, že označil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a ako jediný dôkaz predložil svoje čestné prehlásenie zo dňa 15.11.2019, v ktorom na svoju česť prehlasuje, že tvrdenia uvedené v súdnom konaní 6C/12/2017 o ich investíciách do domu X. V. sú pravdivé. Dôkazy o výške investícií nemá, lebo všetky doklady zostali v dome po rozvode manželstva a ich rozchode. Prehlasuje, že investície boli prevedené minimálne čo sa týka zabudovania podkrovia , výmenou okien na plastové, vybudovaním novej kúpeľne, novej brány s elektrickým pohonom a plotom so stĺpikmi. Žalobca posledné pojednávanie vo veci žiadal odročiť a to síce z dôvodu, že si dal na výšku investícií vypracovať súkromnoznalecký posudok s tým, že žiaľ tento posudok ešte v decembri 2019 nebol vypracovaný a má prisľúbené vypracovanie tohto znaleckého posudku až v mesiaci január 2020. 11. Podľa § 143 OZ bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 12. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 13. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo , čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba tiež vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v predmetnom konaní je nepochybné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka investícií ktoré mali byť vynaložené do nehnuteľnosti ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žaloba žalobcu ako aj jeho doplňujúce podanie postráda pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností ako aj označenie dôkazov na ich preukázanie. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu , že takýmto dôkazom by malo byť znalecké dokazovanie ktoré súd mal nariadiť, keďže žalobca ho v žalobe navrhol. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť až po úplnom zistení skutkového stavu veci, pretože až tak by mohol súd určiť znalcovi úlohu, ktoré investície by mal ohodnotiť a k týmto investíciám by sa súd mal dopracovať po vykonaní dokazovania na tieto investície a povinnosťou žalobcu bolo označiť dôkazy na preukázanie týchto investícií ktoré mimochodom neboli ani riadne vyšpecifikované. 15. Na základe preukázaných skutočností súd určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci pod položkou I., pretože na tomto rozsahu masy BSM sa strany sporu zhodli ako aj na ich zostatkových hodnotách. 16. Aktíva strán sporu patriace do BSM boli v celkovej hodnote 13.920,-€, z toho hodnota hnuteľných vecí 2.720,-€, hodnota motorových vozidiel 6.200,-€, zápočet hodnoty investícií 5.000,-€. Podiel každého z manželov na spoločných aktívach patriacich do BSM bol v sume 6.960,-€. 17. Pasíva strán sporu patriace do BSM predstavujúce spoločný dlh voči Slovenskej sporiteľni a.s. je v hodnote 34.785,89 €. Podiel každého z manželov na spoločných pasívach patriacich do BSM je v sume 17.392,95 €. 18. Podľa potvrdenia banky ( dôkaz č. 4 doložený žalovaným ) predstavuje spoločný dlh strán sporu od zániku BSM do konečnej splatnosti dlhu sumu 34.785,89 €, z toho istina v sume 22.853,19 €, riadne úroky 10.043,05 € a poplatky v sume 1.889,65 €. Od zániku BSM spláca spoločný dlh strán sporu výlučne len žalovaný zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Pri výške spoločného dlhu v sume 34.785,89 € a za jeho prikázania k úhrade žalovanému tak predstavuje podiel žalobcu na spoločnom dlhu vyššie uvádzanú sumu 17.392,95 €. 19. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak sa stal predmetom vyporiadania BSM dosiaľ neuhradený úročený spoločný dlh strán sporu, vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu ( vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do rozhodnutia ) ale aj jeho príslušenstvo ktoré ku dlhu prirastie až v budúcnosti, teda vyporiadava sa nielen suma spoločného dlhu splatná v budúcnosti, ale aj suma spoločného dlhu zaplatená od zániku BSM do jeho vyporiadania , t.j. za spoločný dlh sa považujú všetky splátky tvorené istinou a príslušenstvom istiny ( úrokmi a poplatkami ) predpísané bankou od zániku BSM po deň konečného zaplatenia dlhu ( pri jeho pravidelnom splácaní ), pričom súd prikáže dlh k úhrade niektorej zo strán sporu. 20. Vzhľadom na to, že aktíva a pasíva boli prikázané žalovanému, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel v sume 10.432,95 € ( 17.392,95 € - 6.960,-€ ). Pri tomto spôsobe vyporiadania súd poukazuje na to, že samotný žalobca nemal záujem nadobudnúť do svojho vlastníctva
hnuteľné veci ani motorové vozidlá a taktiež nemal záujem prevziať splácanie spoločného dlhu. Všetky uvedené hnuteľné veci sa od zániku BSM nachádzajú v rodinnom dome ktorý vlastnícky patrí žalovanému a toho času ich má užívať dcéra strán sporu ktorá v dome býva. Taktiež spoločný dlh doposiaľ splácal len žalovaný a preto je tu záujem, aby tento dlh do budúcna bol riadne splácaný až do jeho úplného splatenia, navyše za tohto predpokladu, že žalobcovi súd prikázal všetky aktíva sa znížila aj výška protihodnoty podielu ktorú takto žalobca bude vyplácať žalovanému ( namiesto sumy 17.392,95 € je vyrovnávací podiel 10.432,95 € ). 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 22. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. Ak je pri rozhodovaní dodržaná parita podielov ( tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci ), je na mieste, aby si každá strana platila trovy konania zo svojho, čo nepochybne za takejto situácie odôvodňuje aplikáciu § 255 ods. 2 CSP a rozhodnutie , že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 23. Žalovaný vo svojom záverečnom návrhu žiadal, aby mu súd priznal minimálne nárok na náhradu trov odročeného pojednávania konaného dňa 30.04.2019 v rozsahu 100%. Je nepochybné, že predmetné pojednávanie bolo odročené z dôvodov na strane žalobkyne, keďže žalobkyni bolo súdom uložené doplniť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie, pričom už predchádzajúce pojednávanie dňa 19.04.2018 bolo odročené so záverom, že ak nedôjde k dohode, žalobkyňa vymedzí skutkový stav žaloby pod bodom a), vyšpecifikuje investície a označí dôkazy. Žalobkyňa tak nesporne zavinila odročenie pojednávania konaného dňa 30.04.2019 a preto žiadal v zmysle § 181 ods. 5 CSP uložiť žalobkyni povinnosť znášať trovy takto odročeného pojednávania v rozsudku. 24. Podľa § 181 ods. 4 CSP ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné spresnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154. 25. Podľa § 181 ods. 5 CSP ak v dôsledku postupu podľa ods. 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil. 26. Postup podľa § 181 ods. 4 CSP pri ktorom súd strane poskytne dodatočnú lehotu na prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov, je nevyhnutne spojený s odročením pojednávania. Súd o poskytnutí tejto dodatočnej lehoty rozhodne individuálne a podľa konkrétnych okolností prípadu, vždy však ide o procesný postup v prospech strany ktorej je dodatočná lehota takto poskytnutá. To nielenže procesne znevýhodňuje protistranu a spôsobuje prieťahy v konaní ale obmedzuje aj koncentráciu konania a neguje pravidlo o rozhodnutí súdu ( spravidla na jedinom pojednávaní ). Ako určitú formu sankcie s kompenzačným prvkom zavádza CSP pravidlo, podľa ktorého znáša v takýchto prípadoch trovy odročeného pojednávania ten, kto odročenie zavinil.. Uplatňuje sa teda princíp procesnej zodpovednosti, avšak nie za výsledok ale parciálne iba za odročenie konkrétneho pojednávania. Zodpovednosť postihuje tú osobu ktorá procesne zlyhala a spôsobila tým v konečnom dôsledku odročenie pojednávania podľa § 181 ods. 4 CSP. Nemusí ísť nevyhnutne o sporovú stranu, do úvahy prichádza aj jej zástupca ktorému môže byť za daných okolností rovnako uložená povinnosť nahradiť trovy odročeného pojednávania. 27. Povinnosť nahradiť trovy odročeného pojednávania sa posudzuje osobitne a bez ohľadu na celkový procesný úspech strany v spore. Nie je teda rozhodujúce, či zodpovedná osoba bola z hľadiska rozhodnutia vo veci samej procesne úspešná a v akom rozsahu, relevantné je iba to, či zavinila odročenie konkrétneho pojednávania. Význam pojmu trovy pojednávania je ekvivalentný pojmu trovy konania podľa § 251 CSP, vzťahuje sa však iba na pojednávanie a úkony s týmto pojednávaním bezprostredne súvisiace. Pôjde prevažne o trovy právneho zastúpenia vrátane odmeny a jednotlivých náhrad advokáta, trovy dokazovania v podobe svedočného, znalečného, trov tretej osoby podľa § 259 CSP a pod., hotové výdavky samotnej sporovej strany. 28. Z hľadiska procesnej ekonómie rozhodne súd o nároku na náhradu trov odročeného pojednávania spolu s rozhodnutím o nároku náhrady trov celého konania v rozhodnutí ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 CSP ). 29. O výške náhrady trov odročeného pojednávania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 2 CSP ). 30. Z procesného hľadiska sa o výške tejto náhrady rozhoduje spoločne s rozhodnutím o výške náhrady trov celého konania, avšak osobitným výrokom. 31. Zo spisového materiálu je nepochybné, že pojednávanie konaní dňa 19.04.2018 bolo odročené so záverom, že ak nedôjde medzi stranami k dohode o vyporiadaní BSM, žalobkyni sa ukladá vymedziť
skutkový stav žaloby pod bodom a) , vyšpecifikovať investície a označiť dôkazy žalobkyne, čo sa však nestalo a nestalo sa tak ani na pojednávaní dňa 30.04.2019 ktoré z tohto dôvodu bolo potrebné odročiť, preto je na mieste zaviazať žalobkyňu znášať trovy takto odročeného pojednávania dňa 30.04.2019 s poukazom na § 181 ods. 5 CSP. 32. S odkazom na položku 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v aktuálnom znení , keďže za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je súdny poplatok vo výške 3% z predmetu konania, 3% zo sumy 48.705,89 € ( zostatková hodnota hnuteľných vecí 13.920,-€ + pasívum 34.785,89 € je 1.461,17 € ), potom každá zo strán je povinná za vyporiadanie BSM zaplatiť na účet súdu 730,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu ktorý rozhodnutie vo veci vydal na Krajský súd v Trnave. ( § 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.