Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/159/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42227534, proti žalovanej: V., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. - 18 zo dňa 8.8.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Súd v prospech žalobkyne z r i a ď u j e záložné právo za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči žalovanému na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 257,86 € s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.11.2014 do zaplatenia a trov konania, zriaďuje sudcovské záložné právo na nehnuteľnosť žalovaného a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X - zastávané plochy a nádvorie vo výmere 14457 m2, parcelné číslo XXX - zastávané plochy a nádvorie vo výmere 3 672 m2, parcelné číslo XXX - zastávaná plocha a nádvorie, budovy s.č. XXX postavenej na parcele č. XXX a budovy s.č. XXX postavenej na parcele č. XXX zapísaných na LV č. XXXX k. ú. G., obec G., okres G., ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, cit.:

„Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.2.2019 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 557,86 eura spolu s príslušenstvom. Žalovaný si však rozsudkom uloženú povinnosť v celom rozsahu nesplnil. Uhradil len sumu 300,- eur a žalobkyni je naďalej dlžný sumu 257,86 eura, vrátane náhrady trov konania vo výške 446,31 eura. Zároveň žalovaný prepustil všetkých svojich zamestnancov a ide predávať svoje nehnuteľnosti v katastrálnom území G.. Keďže v minulosti sa u zahraničných podnikateľov so sídlom na Slovensku stalo, že rozpredali všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok bez toho, aby vyrovnali svoje záväzky voči svojim zamestnancom, žalobkyňa navrhla zriadiť podľa ust. §

343 ods. 1 sudcovské záložné právo na nehnuteľný majetok žalovaného nachádzajúci sa v katastrálnom území G..“

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobkyne bol podaný návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia formou záložného práva, keď táto vymedzila predmet, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a taktiež aj osvedčila obavu, že exekúcia môže byť reálne ohrozená. Rozsudkom Okresného súdu Poprad bola žalobkyni právoplatne priznaná jej pohľadávka voči žalovanej strane, pričom táto svoju povinnosť splnila len sčasti. Obava z budúceho zmarenia exekúcie je daná tým, že žalovaný prepustil všetkých zamestnancov a ukončil podnikateľskú činnosť. Zároveň smeruje k predaju svojho majetku, vrátane nehnuteľností vedených v katastrálnom území G.. Dané skutočnosti považoval súd prvej inštancie za všeobecne známe, a to najmä z dôvodu ich prezentácie v médiách, a to regionálnej tlači a televízii. Podľa názoru súdu prvej inštancie boli naplnené všetky predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného, keďže žalovaný doposiaľ neuhradil pohľadávky žalobkyne v plnom rozsahu a zo správania úkonov žalovaného vyplýva dôvodná obava žalobkyne, že vymoženie jej súdom priznanej pohľadávky by mohlo byť pri budúcom vedení exekúcie zmarené.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obava z budúceho zmarenia exekúcie spočíva v tom, že žalovaný prepustil všetkých zamestnancov, ukončil výrobnú činnosť a smeruje k predaju svojho majetku. Súd prvej inštancie pri zriadení záložného práva porušil všetky zásady legálneho zriadenia záložného práva, a to zásadu potreby naliehavosti a predovšetkým proporcionality záložného práva k zabezpečovanej pohľadávke. Súd na zabezpečenie pohľadávky vo výške 704,17 eura zriadil záložné právo na majetok v hodnote približne 2.000.000,- eur. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu a naliehavosť zriadenia záložného práva z dôvodu, že budúca exekúcia bude ohrozená. Žalovaný do dňa podania odvolania predal iba nepotrebnú časť majetku a všetky získané finančné prostriedky použil na zaplatenie miezd zamestnancov. Kupujúcim nebol zahraničný subjekt. Nehnuteľný majetok žalovaného má hodnotu približne 2.000.000,- eur a z ničoho nevyplýva snaha žalovaného tento majetok predať. Teda zriadením záložného práva došlo k neprimeranému zásahu do ústavných práv a právom chránených záujmov žalovaného.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila, pričom uviedla, že jediným dôvodom žalovaného na odvolanie je údajná neprimeranosť medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti a že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal potrebu a naliehavosť zriadenia záložného práva. Hodnotu nehnuteľnosti žalovaný vyčíslil na približne 2.000.000,- eur, pričom nie je zrejmé ako k takémuto číselnému údaju žalovaný dospel, keďže podľa žalobkyne je hodnota nehnuteľností žalovaného oveľa nižšia, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v posledných 20 rokoch nevykonával žalovaný údržbu a opravu svojich nehnuteľností a tieto chátrali a strácali na svojej hodnote. Žalobkyňa poukázala na svoj informačný deficit, že nemá prístup k informáciám o majetku žalovaného, a teda ani nevie presne vyčísliť hodnotu zabezpečeného majetku. Túto mal riadne vyčísliť samotný žalovaný. Zároveň uviedla, že žalovaný priznal, že majetok už začal predávať, ale vo svojom vyjadrení nekonkretizoval a neuviedol, akú hodnotu mal tento žalovaným predávaný majetok, za akú cenu bol predaný a prečo z tohto výťažku predaja majetku plne neuspokojil žalobkyňu. V skutočnosti žalovaný všetkým zamestnancom, s ktorými ukončil pracovný pomer v počte 130 osôb, vyplatil len sumu 215,95 eur. Tým došlo k nevyplateniu mzdy a odstupného v stanovenej lehote podľa . Podľa ust. platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Zo strany žalovaného teda ide o zneužitie práva, kde sa na jednej strane domáha na súde ochrany svojho práva, ale na druhej strane si neplní základné práva voči žalobkyni, ako aj ostatným zamestnancom a porušuje ich práva. Zároveň žalobkyňa poukázala na inštitút dobrých mravov.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“) účinný od 1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. V zmysle ust. , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa osvedčila existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa je vlastníčkou judikovanej pohľadávky voči žalovanému, pričom tento aj časť judikovanej pohľadávky splnil voči žalovanej a to v sume 300,- eur. Zostávajúcu časť pohľadávky, ktorá je judikovaná v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.2.2019, a to vo výške 257,86 eura, žalovaný žalobkyni neuhradil, rovnako je jej dlžný aj súdom priznanú náhradu trov konania vo výške 446,31 eura.

10. Skutočnosť, že žalovaný prepustil všetkých svojich zamestnancov a ukončil výrobnú činnosť, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako skutočnosť všeobecne známu, teda tzv. notorietu. Pri notorietach sa jedná o také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Pri notorietach nie je podmienkou, aby táto bola známa každému. Spravidla sa jedná o také skutočnosti, ktoré sa týkajú bežného života a sú známe súdu, ako aj sporovým stranám, a teda nepôjde o skutočnosti, ktoré sú známe iba jednej konkrétnej komunite. Aj notorieta nepodlieha štandardnému procesu dokazovania, táto nebráni strane sporu, aby túto skutočnosť vyvrátila alebo k nej vyjadrila opačný postoj. Čo sa týka ukončenia výrobnej činnosti žalovaného, tu možno konštatovať, že predmetnú notorietu žalovaný vo svojom podanom odvolaní žiadnym spôsobom nevyvrátil, iba konštatoval skutočnosť, že táto informácia skutočnosťou všeobecne známou nie je. Čo sa týka druhej odvolacej námietky žalovaného voči uzneseniu súdu prvej inštancie, že ničím nebolo preukázané, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, práve naopak, z odvolania žalovaného vyplýva, že už časť hnuteľného majetku začal predávať, pričom uspokojoval okrem iného aj nároky svojich bývalých zamestnancov v rámci ukončovania pracovných pomerov. Žalovaný však predmetnú argumentáciu nekonkretizoval a neuviedol, aký konkrétny majetok predával, v akom rozsahu, za akú sumu a či z tohto majetku uspokojoval nároky zamestnancov v 100 % - nej hodnote získanej z jeho predaja alebo sa jednalo iba o čiastočnú úhradu zo žalovaným získanej sumy pri predaji hnuteľného majetku. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že vzhľadom na ukončenie výrobnej činnosti, ako aj čiastočnému predávaniu hnuteľného majetku zo strany žalovaného možno vyvodiť z pohľadu odvolacieho súdu vznik obavy, že exekúcia môže byť ohrozená.

11. Treťou podstatnou námietkou žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nepodrobil žalobkyňou uplatnené právo na zriadenie sudcovského záložného práva v podobe proporcionality. Tu odvolací súd uvádza, že proporcionalita predstavuje spravodlivú únosnosť, ktorá hľadá reláciu medzi účelom a prostriedkom. Pri teste proporcionality sa zohľadňuje kritérium vhodnosti, kde súd skúma, či inštitút obmedzujúci určité základné právo umožňuje dosiahnuť stanovený cieľ. Taktiež skúma kritérium potrebnosti, resp. nutnosti, kde súd skúma, či by dosiahnutie stanoveného cieľa mohlo byť dosiahnuté inými opatreniami umožňujúcimi dosiahnutie rovnakého cieľa, avšak takéto opatrenie sa nebude dotýkať základných práv a slobôd. Posledným tretím kritériom je kritérium pomerovania, kde súd porovnáva závažnosť oboch v kolízii stojacich základných práv, čo spočíva v zvažovaní empirických, systémových, kontextových a hodnotových argumentov. Odvolací súd pri posudzovaní zriaďovania záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému pri teste proporcionality konštatuje, že pohľadávka žalobkyne je riadne judikovaná, pričom časť pohľadávky žalobkyne voči žalovanému už žalovaný aj uhradil (plne ju uznáva a čiastočne uspokojuje). Niet teda pochybností o tom, že pohľadávka žalobkyne je oprávnená a vyplýva jej z pracovnoprávnych nárokov voči žalovanému. Tu možno taktiež konštatovať, že ako bývalá zamestnankyňa žalovaného je čo do preukázania skutočností ohľadne obavy ohrozenia exekúcie slabšou sporovou stranou, resp. trpí značným informačným deficitom. Rovnako tak platí aj pri proporcionalite uplatňovaného nároku žalobkyňou voči žalovaného ohľadne zriadenia sudcovského záložného práva. Pokiaľ mala neproporcionalita zriadenia sudcovského záložného práva k majetku žalovaného spočívať vo výške judikovanej pohľadávky žalobkyne a hodnote majetku žalovaného, ktorým sa má táto pohľadávka zabezpečiť, bolo práve na ťarche žalovaného, aby súdu predložil v spojení s podaným odvolaním aspoň základné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali reálnu hodnotu majetku žalovaného, ktorý sa má sudcovským záložným právom zabezpečiť. Rovnako možno

konštatovať, že žalobkyňa nežiadala zriadiť sudcovské záložné právo na všetky nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, okres G., obec G., katastrálne územie G., ale iba na dva pozemky s parcelným číslom XXX/X a XXX a na dve stavby vedené na predmetnom liste vlastníctva, a to stavba pod súp. č. XXX a súp. č. XXX. Reálna hodnota predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného nebola súdu preukázaná, pričom v rámci predmetného sporu napriek dôkaznému bremenu na strane žalobkyne mal k tejto skutočnosti samotný žalovaný „vysvetľovaciu povinnosť“ na vyplnenie informačného deficitu zo strany žalobkyne. Túto si však samotný žalovaný nesplnil, čo možno pri zohľadňovaní princípu proporcionality jednoznačne pripočítať na jeho ťarchu.

12. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že boli naplnené všetky predpoklady na zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného v rozsahu, ako to požadovala žalobkyňa v petite návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( a ), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , a . Odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).