Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu T.. Š. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, Z. G. E. XXX XX, zast. JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, Nám. slobody 1, Vranov nad Topľou 093 01, proti žalovanému Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, Bratislava 811 02, IČO: 36 858 731, v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníkov žalovaného mimo valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.2.2015 domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia spoločníkov žalovaného prijatého mimo valného zhromaždenia spoločnosti, obsiahnutého v uznesení zo dňa 5.12.2014, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa T.. M. I., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E.. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania.

2. V podanej žalobe žalobca uviedol, že spolu so spoločnosťou MHOLD, s.r.o., Staré Grunty 36, Bratislava 841 04, sú spoločníkmi žalovaného. Dňa 15.12.2014 bol žalobcovi doručený list spoločnosti MHOLD, s.r.o. zo dňa 27.11.2014 označený ako „Návrh spoločníka spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, na odvolanie T.. M. I. z funkcie konateľa spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o.“, ktorým spoločnosť MHOLD, s.r.o. navrhla odvolanie konateľa T.. M. I., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E., z funkcie konateľa žalovaného. Dňa 16.12.2014 bol žalobcovi doručený list T.. C., konateľa žalovaného, vyhotovený dňa 5.12.2014 označený ako „Oznámenie výsledkov hlasovania spoločníkov spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, v zmysle o odvolaní T.. M. I. z funkcie konateľa“, ktorým boli žalobcovi oznámené výsledky údajného hlasovania spoločníkov žalovaného. Oznámenie výsledkov hlasovania bolo konateľom žalovaného T.. C. vyhotovené dňa 5.12.2014, teda ešte predtým, ako si žalobca v rámci odbernej lehoty prevzal na pošte zásielku obsahujúcu návrh uznesenia a lehotu na vyjadrenie sa k nemu. Spoločník MHOLD, s.r.o. určil lehotu na písomné vyjadrenie k návrhu uznesenia tak, že k návrhu uznesenia sa mal žalobca vyjadriť do 7 dní od odoslania návrhu na poštovú prepravu. Lehota na vyjadrenie tak bola žalobcovi poskytnutá bez ohľadu na to, či a kedy sa žalobcovi dostane návrh uznesenia do dispozície. Žalobca uviedol, že v dôsledku tohto postupu bol ukrátený na práve hlasovať o návrhu uznesenia na odvolanie konateľa. Konateľ žalovaného T.. C. vyhotovil oznámenie výsledkov hlasovania v čase, kedy žalobca ešte ani nemal vedomosť o tom, že bolo iniciované hlasovanie o odvolaní konateľa mimo valného zhromaždenia, keďže nemal doručený návrh spoločníka MHOLD, s.r.o. na odvolanie konateľa. Žalobca

uviedol, že lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia mu uplynula ešte predtým ako mu bol návrh uznesenia predložený, čím boli porušené jeho hlasovacie práva. Ďalej žalobca uviedol, že uznesením zo dňa 5.12.2014 prijatým mimo valného zhromaždenia bol jednoduchou väčšinou odvolaný jeden z dvoch konateľov a zároveň nebol na jeho miesto zvolený nový konateľ a teda sa jedná o zmenu spoločenskej zmluvy ohľadne počtu konateľov, na čo sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov žalovaného keďže spoločenská zmluva žalovaného nezveruje rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy do pôsobnosti valného zhromaždenia a teda takéto uznesenie je neplatné.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.7.2015 uviedol, že návrh žalovaného na odvolanie konateľa zo dňa 27.11.2014 bol žalobcovi zaslaný dňa 27.11.2014. Lehota 7 dní na vyjadrenie sa k návrhu bola stanovená obdobne ako v minulosti pri odvolaní žalobcu z funkcie konateľa. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že k odvolaniu konateľa T.. M. I. viedli obavy, že konal v rozpore so záujmami spoločnosti, čo sa aj potvrdilo, pretože T.. M. I. podpísal v mene spoločnosti so žalobcom dohody zo dňa 9.6.2014 a zo dňa 3.9.2014, obsahom ktorých bolo odpustenie dlhu presahujúceho sumu 10.000 € a vyhlásenie zo dňa 7.10.2014 v ktorom vyhlásil, že spoločnosť žalovaného nemá žiadne pohľadávky a žiaden majetok, ktoré žalobca predložil vo všetkých konaniach, ktoré inicioval žalovaný v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči žalobcovi, aj do konania o zrušenie spoločnosti žalovaného, ktoré inicioval žalobca, ktorý sa tak pokúša zbaviť svojho záväzku voči žalovanému. Žalovaný uviedol, že aj keby o odvolaní konateľa hlasovali obaja spoločníci mimo valného zhromaždenia s určenou dlhšou lehotou na vyjadrenie sa k návrhu, výsledok hlasovania by sa nezmenil, a teda spoločnosť MHOLD, s.r.o. ako väčšinový spoločník žalovaného by žalobcu počtom svojich hlasov prehlasoval a konateľ by bol odvolaný. Hlasovanie per rollam sa používajú napríklad aj vtedy, ak je potrebné prijať urýchlene rozhodnutia, napr. keď sú ohrozené záujmy spoločnosti, čo v tomto prípade potvrdzujú úkony bývalého konateľa T.. I..

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že jeho právo hlasovať bolo porušené tým, že mu nebol včas doručený návrh uznesenia, o ktorom sa malo hlasovať a nemožno tento postup tolerovať s odôvodnením, že aj keby postup podľa bol dodržaný, menšinový spoločník by aj tak rozhodnutie nemohol ovplyvniť, nakoľko nemá dostatok hlasov. Zákonná domnienka - ak sa spoločník nevyjadrí v lehote platí, že nesúhlasí - môže nastať len ak návrh uznesenia bol spoločníkovi predložený a mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Žalobca uviedol, že pri predkladaní návrhu uznesenia na odvolanie konateľa nebol dodržaný postup podľa ust. (žalobcovi nebol včas predložený návrh) a žalobcove právo hlasovať bolo porušené z dôvodu, že lehota na vyjadrenie sa k návrhu uplynula skôr ako sa žalobca o návrhu vôbec mal možnosť dozvedieť.

5. Súd následne vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

6. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I žalovanej spoločnosti súd zistil, že T.. M. I. bol konateľom žalovaného v čase od 21.8.2001 do 29.2.2004 a v čase od 4.9.2007 do 5.12.2014.

7. Z registrového spisu spoločnosti žalovaného súd zistil, že žalovaný má dvoch spoločníkov: spoločnosť MHOLD, s.r.o., ktorej účasť predstavuje 51% a T.. Š. E. (žalobcu v tomto konaní), ktorého účasť v spoločnosti predstavuje 49%.

8. Spoločník žalovaného - spoločnosť MHOLD, s.r.o. adresoval žalobcovi list zo dňa 27.11.2014, označený ako „Vec: Návrh spoločníka spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. na odvolanie T.. M. I. z funkcie konateľa spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o.“. V tomto liste spoločník žalovaného predložil žalobcovi návrh uznesenia o odvolaní T.. I. z funkcie konateľa žalovaného. Zároveň bola v tomto liste žalobcovi určená lehota na vyjadrenie 7 dní od odoslania tohto návrhu na poštovú prepravu.

9. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 27.2.2015, zásielka s podacím č. RP226380315Sk bola na pošte podaná dňa 27.11.2014 a odosielateľom bol MHOLD, s.r.o.. Zásielka bola doručená na poštu vo Vranove nad Topľou dňa 1.12.2014, žalobca si zásielku prevzal dňa 15.12.2014.

10. Listom zo dňa 5.12.2014 konateľ žalovaného T.. C. adresoval žalobcovi list označený ako „Vec: Oznámenie výsledkov hlasovania spoločníkov spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. o odvolaní T.. I. z funkcie konateľa.“. V tomto liste konateľ žalovaného T.. C. informoval žalobcu, že hlasovania sa zúčastnili obaja spoločníci, t.j. 200 hlasov, za návrh hlasoval spoločník MHOLD, s.r.o., ktorý má 102

hlasov. K návrhu sa v stanovenej lehote nevyjadril, t.j. platí, že nesúhlasí s návrhom, spoločník Ing. Topľanský, ktorý má 98 hlasov. V zmysle ust. konateľ skonštatoval, že spoločníci 102 hlasmi prijali uznesenie o odvolaní T.. I. z funkcie konateľa žalovaného.

11. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 27.2.2015, zásielka s podacím č. RP084319808Sk bola na pošte podaná dňa 8.12.2014 a odosielateľom bol T.. M. C.. Zásielka bola doručená na poštu vo Vranove nad Topľou dňa 10.12.2014, žalobca si zásielku prevzal dňa 16.12.2014.

12. Listom zo dňa 22.12.2014 žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s prijatím uznesenia mimo valného zhromaždenia, pretože lehota na písomné vyjadrenie k návrhu mu uplynula ešte predtým ako si zásielku prevzal a týmto postupom bol ukrátený na práve hlasovať o návrhu uznesenia na odvolanie konateľa.

13. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dňa 15.12.2014 bola žalobcovi doručená zásielka spoločnosti MHOLD, s.r.o.. Táto spoločnosť je väčšinovým spoločníkom žalovaného. Tento list bol vyhotovený dňa 27.11.2014. Žalobca si v rámci odbernej lehoty prevzal zásielku z pošty dňa 15.12.2014. Z obsahu tejto zásielky sa žalobca dozvedel, že väčšinový spoločník žalovaného navrhuje prijať rozhodnutie o odvolaní konateľa T.. M. I. spôsobom mimo valného zhromaždenia a lehota na vyjadrenie mu bola určená 7 dní od odoslania na poštovú prepravu. Vzhľadom na to, že odberná lehota na pošte je 18 dní, žalobca po prevzatí zistil, že deň keď si zásielku prevzal, už nemal možnosť sa ku nej vyjadriť a lehota mu uplynula. Dňa 16.12.2014 si žalobca vyzdvihol ďalšiu zásielku z pošty, išlo o oznámenie výsledkov hlasovania mimo valného zhromaždenia. Táto zásielka bola vyhotovená konateľom žalovaného dňa 5.12.2014 z čoho vyplýva, že konateľ žalovaného vyhotovil oznámenie o výsledkoch hlasovania v čase, keď žalobcovi ešte ani nebol predložený návrh uznesenia, o ktorom sa malo hlasovať. Žalobca sa voči zásielke o výsledkoch hlasovania ohradil a oznámil žalovanému, že nesúhlasí so spôsobom akým bolo navrhnuté hlasovanie o odvolaní konateľa mimo valného zhromaždenia a ako bola určená lehota.

14. Žalobca vypovedal, že sa stotožňuje s tvrdeniami právnej zástupkyne. Zásielky prevzal na pošte a o konaní mimo valného zhromaždenia sa dozvedel, keď už sa uskutočnilo.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.7.2015 kde sa vyjadril k námietkam žalobcu. Mal za to, že rozhodnutie spoločníkov mimo valného zhromaždenia bolo v súlade s ust. , ktorý neupravuje spôsob predkladania návrhu spoločníkom na vyjadrenie ani neustanovuje žiadnu minimálnu lehotu na vyjadrenie.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2015 mal za to, že návrh uznesenia bol žalobcovi zaslaný aj doručený a skutočnosť, že žalobca si zásielku včas neprevzal na pošte nemožno pričítať na ťarchu spoločníka MHOLD, s.r.o., ktorý návrh zasielal, najmä s poukazom na potrebu urgentného riešenia vtedajšej situácie u žalovaného. Ani dlhšia lehota na vyjadrenie k uzneseniu by neovplyvnila výsledok hlasovania, nakoľko spoločník MHOLD, s.r.o. by hlasoval za prijatie navrhovaného rozhodnutia o odvolaní konateľa aj v prípade, že by bola lehota dlhšia a vzhľadom na to, že disponuje väčšinou hlasov, T.. I. by bol odvolaný. Žalobca mal zásielku doručenú, resp. žalobcovi bola zásielka k dispozícii (uložená na pošte), mohol si ju vyzdvihnúť a oboznámiť sa s ňou.

17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril cestou svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 12.5.2016, kde uviedol, že nemal žiadnu reálnu možnosť hlasovať o návrhu uznesenia, nakoľko výsledky boli oznámené ešte predtým, než bol žalobcovi predložený návrh uznesenia, o ktorom sa malo hlasovať. Mal za to, že zákonná domnienka nesúhlasu spoločníka nemôže nastať, pokiaľ spoločník nemal vedomosť o uznesení, o ktorom sa malo hlasovať. Žalobca si riadne prevzal zásielku v odbernej lehote avšak následne zistil, že už nemá možnosť hlasovať o navrhovanom uznesení, nakoľko mu uplynula lehota, ktorá bola stanovená 7 dní odo dňa odoslania zásielky. Ak by bola stanovená primeraná lehota počítaná od doručenia návrhu uznesenia žalobcovi, žalobca by si mohol uplatniť svoje právo hlasovať a je irelevantné ako by dopadlo v takomto prípade hlasovanie.

18. Svedok M. C., konateľ žalovaného, na pojednávaní dňa 12.5.2016 uviedol, že trvá na argumentácii žalovaného, myslí si, že odvolanie T.. I. prebehlo v súlade so zákonom.

19. Podľa ust. , spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako 10 % základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.

20. Podľa ust. ods 1, 2 , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

21. Žalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti rozhodnutia mimo valného zhromaždenia zo dňa 5.12.2014, ktorým bol T.. I. odvolaný z funkcie konateľa žalovaného. Žaloba bola na súde podaná dňa 26.2.2015, t.j. v zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehote.

22. Žalobca uviedol, že v prípade rozhodnutia o odvolaní konateľa prijatého dňa 5.12.2014 sa jedná o zmenu spoločenskej zmluvy, s čím súd nesúhlasí, nakoľko obsah spoločenskej zmluvy sa prijatím rozhodnutia o odvolaní konateľa nezmenil. Podľa znenia čl. VI. bod 1. spoločenskej zmluvy žalovaného: „Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov“. Stav po odvolaní T.. I. kedy zostal jeden konateľ spoločnosti je v súlade so znením spoločenskej zmluvy žalovaného o počte konateľov a teda znenie spoločenskej zmluvy nebolo potrebné meniť.

23. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.12.2016 č.k. -201 tak, že rozhodnutie spoločníkov spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, prijaté mimo valného zhromaždenia spoločnosti, obsiahnuté v uznesení zo dňa 5.12.2014, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa T.. M.Á. I., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E., je neplatné. Žalovaného súd zároveň zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie považoval žalovaným určenú lehotu 7 dní od odoslania na poštovú prepravu za krátku lehotu a spôsob určenia začiatku plynutia lehoty za odporujúci dobrým mravom. Súd mal za to, že žalovaný pri určovaní lehoty nezohľadnil možnosť uloženia zásielky na pošte, resp. možnosť vyzdvihnutia si zásielky počas úložnej doby, v dôsledku čoho lehota na vyjadrenie žalobcovi uplynula skôr, ako si zásielku na pošte prevzal.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.9.2017 č.k. -311 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že rozhodujúcou otázkou je posúdenie primeranosti lehoty na vyjadrenie sa spoločníka k návrhu uznesenia pri hlasovaní per rollam. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nebola poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia spoločníkov per rollam.

25. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 12.2.2019 č.k. -399 rozhodol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -311 z 28.9.2017 a rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -201 zo dňa 1.12.2016 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

26. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodujúcou otázkou v posudzovanej právnej veci je posúdenie dĺžky lehoty, ktorú je potrebné poskytnúť spoločníkovi na vyjadrenie sa k predloženému návrhu uznesenia spôsobom per rollam a ktorú explicitne neupravuje. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že dĺžku lehoty v zmysle ust. Obchodného

zákonníka nemožno určiť vo všeobecnosti jednotne, pretože vždy bude závisieť od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Je však potrebné trvať na tom, aby lehota na vyjadrenie bola primeraná, s prihliadnutím na obsah návrhu, závažnosť rozhodnutia a naliehavosť jeho prijatia tak, aby poskytovala spoločníkom primeraný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného spôsobom per rollam. Na to, aby o takomto návrhu spoločníci hlasovali, musí sa dostať do ich dispozičnej sféry. Na splnenie povinnosti uvedenej v ust. nie je nutné, aby si spoločník návrh rozhodnutia fyzicky prevzal a oboznámil sa s ním, teda že návrh mu musí by reálne doručený. Za doručenie zásielky do dispozičnej sféry adresáta sa považuje objektívna možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom zásielky. Právna teória aj súdna prax takouto možnosťou chápe nielen samotné prevzatie zásielky adresátom, ale aj prípad, keď doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle do bytu adresáta, resp. do jeho poštovej schránky, prípadne i vhodením oznámenia o uložení takejto zásielky do poštovej schránky, adresát nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnuté, aby sa adresát skutočne aj oboznámil s obsahom zásielky, pretože postačuje, že objektívne má možnosť tak urobiť. Iný výklad by aj podľa názoru dovolacieho súdu viedol k neprijateľnému dôsledku, že spoločník spoločnosti by mohol prijatie rozhodnutia zmariť iba tým, že by si na svojej adrese nepreberal poštu. V posudzovanej právnej veci, zásielka adresovaná žalobcovi bola uložená na pošte dňa 1.12.2014 a žalobca (ktorý nepoprel, že mu uloženie zásielky bolo oznámené) mal objektívnu možnosť si túto zásielku vyzdvihnúť na pošte v nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 2.12.2014 (utorok), kedy mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Ustanovenie ukladá spoločníkom povinnosť vyjadriť sa k návrhu písomne. Vychádzajúc z ust. , písomná forma bude zachovaná, ak bude vyjadrenie urobené telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca tak mal možnosť vyjadriť sa napríklad telegraficky, ďalekopisom alebo prostredníctvom elektronickej pošty. Zo skutočnosti, že návrh uznesenia bol zaslaný poštou, podľa názoru dovolacieho súdu, nemožno vyvodiť záver, že len takýto spôsob doručovania vyjadrenia spoločníka k návrhu uznesenia predstavuje dodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy v zmysle ust. . Dovolací súd uviedol, že so zreteľom na uvedené bola žalobcovi reálne poskytnutá trojdňová lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného spôsobom per rollam. Dovolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť, či trojdňová lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného per rollam je primeraná a či vzhľadom na všetky okolnosti poskytovala žalobcovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia.

27. Podľa ust. , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

28. Podľa ust. , písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

29. Žalovaný sa vo svojom podaní zo dňa 30.5.2019 vyjadril k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.2.2019 a uviedol, že sa pridržiava svojej dovtedajšej argumentácie, pričom mal za to, že lehota poskytnutá žalobcovi na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia o odvolaní T.. M. I. z funkcie konateľa bola vzhľadom na okolnosti, súvislosti a povahu uznesenia primeraná. Poukázal na konanie T.. I., ktoré bolo v rozpore so záujmami obchodnej spoločnosti a výlučne v prospech žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom uznesenia, ktoré malo byť prijaté mimo valného zhromaždenia formou per rollam nebola odborná ani zvlášť zložitá otázka, ktorej posúdenie by odôvodňovalo potrebu poskytnutia dlhšej lehoty na rozhodnutie (napr. preštudovanie rozsiahlych odborných materiálov či konzultácia s odborníkom). Žalobca detailne poznal pomery v spoločnosti žalovaného, preto žalovaný mal za to, že trojdňová lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia je v tomto prípade primeraná a vzhľadom na všetky okolnosti poskytovala žalobcovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia.

30. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.6.2019 uviedol, že trojdňovú lehotu nie je možné považovať za primeranú. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky dňa 2.12.2014 kedy si ju mohol vyzdvihnúť na pošte. Dňa 4.12.2014 musela byť zásielka obsahujúca vyjadrenie žalobcu doručená žalovanému. Zásielka obsahujúca návrh uznesenia prijímaného per rollam adresovaná žalobcovi bola podaná na pošte dňa 27.11.2014, pričom do dispozície žalobcu sa dostala dňa 2.12.2014, t.j. piaty deň

po jej odoslaní. Keď žalovaný mal k dispozícii päť dní na doručenie zásielky žalobcovi, žalobca považuje za spravodlivé, aby minimálne rovnaká lehota bola poskytnutá žalobcovi. Žalobcovi bola poskytnutá taká lehota, že jedine ak by svoje vyjadrenie zaslal žalovanému okamžite (dňa 2.12.2014), mohol stihnúť doručiť svoje vyjadrenie žalovanému včas (4.12.2014). Takúto lehotu žalobca nepovažoval za primeranú. Žalobca vo svojom vyjadrení nesúhlasil s názorom Najvyššieho súdu SR, že mohol zaslať svoje vyjadrenie aj telegraficky, ďalekopisom alebo prostredníctvom elektronickej pošty, pretože mu nie je známy žiaden subjekt, ktorý by v decembri 2014 poskytoval telegrafické alebo ďalekopisné služby. Spoločnosť Slovak Telecom od 1.11.2004 neposkytuje možnosť podania telegramu ďalekopisom a od 1.1.2007 zrušila telegrafické služby. Žalobca uviedol, že nemohol zaslať vyjadrenie ani elektronickou poštou, pretože mu nie je známa žiadna mailová adresa žalovaného a táto nebola uvedená ani v liste žalovaného zo dňa 27.11.2014. Žalobca poskytnutú lehotu nepovažuje za primeranú.

31. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v uznesení zo dňa 12.2.2019 č.k. -399, preto sa vecou zaoberal len vo vzťahu k preskúmaniu primeranosti lehoty poskytnutej žalobcovi na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného per rollam: spoločník žalovaného - spoločnosť MHOLD, s.r.o. zaslal žalobcovi návrh na odvolanie T.. M. I. z funkcie konateľa spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. poštou dňa 27.11.2014. Žalobcovi bola v liste určená lehota na vyjadrenie 7 dní od odoslania tohto návrhu na poštovú prepravu. Zásielka bola doručená na poštu vo Vranove nad Topľou dňa 1.12.2014, t.z., že žalobca mal reálnu možnosť prevziať si zásielku a oboznámiť sa s jej obsahom dňa 2.12.2014. Týmto dňom sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Posledný deň sedemdňovej lehoty na vyjadrenie bol 4.12.2014. Žalobca mohol svoje vyjadrenie v zmysle ust. zaslať telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickou poštou. Žalobca mal tak reálne tri dni na posúdenie návrhu, rozhodnutie sa a zaslanie svojho vyjadrenia žalovanému vzhľadom na okolnosti prípadu, čo súd považuje za dostatočný časový priestor na posúdenie návrhu, vyjadrenie sa a doručenie svojho vyjadrenia k návrhu uznesenia. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že predmetom uznesenia, ktoré malo byť prijaté mimo valného zhromaždenia formou per rollam nebola odborná ani zvlášť zložitá otázka, ktorej posúdenie by odôvodňovalo potrebu poskytnutia dlhšej lehoty na rozhodnutie. Žalobca detailne poznal pomery v obchodnej spoločnosti žalovaného, preto má súd za to, že lehota poskytnutá žalovaným žalobcovi bola primeraná a poskytla žalobcovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia. Je pravdou, že doručovanie telegraficky a ďalekopisom sa už dnes reálne nepoužíva, no žalobca mohol poslať svoje vyjadrenie poštou (1.triedou) na adresu žalovaného alebo mailom. Tvrdenie žalobcu, že nepoznal mailovú adresu žalovaného súd považuje za účelové, pretože mailové adresy advokátov sú bežne dostupné na web stránke Slovenskej advokátskej komory (www.sak.sk) prípadne mohol svoje vyjadrenie zaslať konateľovi T.. C., s ktorým podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.12.2019 dovtedy v mnohých prípadoch takto komunikoval. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prejednávanej veci má súd za to, že trojdňová lehota bola postačujúca pre žalobcu, aby sa vyjadril k predloženému návrhu uznesenia obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( , ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )