Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/163/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 01. 2020 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: X. S., nar. XX. XX. XXXX v V. O., trvale bytom obec T., okr. Považská Bystrica, toho času Považská Bystrica, Q. časť Z. Q. XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 ods. b) Tr. zák. takto

rozhodol:

Obžalovaný X. S., nar. XX. XX. XXXX v V. O., trvale bytom obec T., okr. Považská Bystrica, toho času Považská Bystrica, Q. časť Z. Q. XXX,

je vinný, že

od presne nezistenej doby v roku 2003 až do 25.10.2018 v priestoroch rodinného domu č. XX v obci T., okr. Považská Bystrica, pod vplyvom alkoholu, svojej manželke U. S., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, bezdôvodne vulgárne nadával, ponižoval a urážal ju, kontroloval ju prostredníctvom mobilného telefónu, vyhrážal sa jej zničením domu a ublížením na zdraví, zamykal vchodové dvere rodinného domu a dvere do kúpeľne a kľúč dal zvnútra krížom, aby sa nemohla dostať dnu, fyzicky ju napádal tým spôsobom, že ju otvorenou dlaňou udieral na tvár, bezdôvodne jej zakazoval stretávať sa s kamarátkami a s rodinou, v prípade, že z domu odišla, hneď jej opakovane telefonoval a vulgárne jej nadávali pravidelne jej 20-30 krát telefonoval do práce a vulgárne jej nadával, pričom od roku 2016 sa toto jeho správanie ešte zintenzívnilo keď, v mesiaci november roku 2016, pri pečení koláčov na stužkovú mladšej dcére Q., v kuchyni rodinného domu, jej oplzlo vulgárne nadával, silno ju spredu chytil za ruky, potom ju dlaňou udrel do ruky, čím jej spôsobil modrinu, následne ju škrtil tak, že sa jej zle dýchalo a nemohla sa mu vymaniť z rúk a pomohol jej až priateľ jej dcéry U. G., ktorý do nich sotil, následkom čoho spadli na zem, z čoho zostal obv. S. prekvapený a manželku pustil, v presne nezistenej dobe na jeseň v roku 2016 jej bez jej vedomia vložil do kabelky veľký kameň, čo neskôr odôvodnil tak, že aby mala čo nosiť, keď stále nosí so sebou tašky a vyhrážal sa, že ak podá žiadosť o rozvod, hodí do kotla vojenský náboj, preto zo strachu o rozvod nepožiadala, v presne nezistený deň v mesiaci december 2016, počas vianočných sviatkov, po tom ako U. S. zaspala na sedačke v obývačke, jej položil na hruď prázdnu fľašu od alkoholu, fotil ju a smial sa, že je opitá, čo nebola pravda, počas letných prázdnin v roku 2017 jej v kotle spálil knihu požičanú z knižnice, pretože mu vadilo, že číta knihy a nevenuje sa mu, v roku 2018 bezdôvodne rozsvecoval svetlo v kuchyni, spojenej s obývacou miestnosťou, v ktorej U. S. spala a vo večerných hodinách silno búchal vchodovými a spálňovými dverami, čo trvalo aj dve hodiny, v dôsledku čoho bola U. S. unavená, keď ráno vstávala do práce a približne 3-4 krát do mesiaca vypínal elektrinu a po tom ako ho U. S. upozornila, aby elektrinu opät' zapol, sa jej smial,

dňa 09.09.2018 po tom, čo na neho privolala hliadku polície, ktorá ho upozornila na jeho správanie, sa U. S. opakovane vyhrážal zabitím, hovoril jej, že ju podreže a otrávi a dňa 10.09.2018 jej telefonoval do práce, že ju otrávi, že bude sladko spinkať, ktoré konanie u nej vzbudilo strach a následne toho istého dňa podala oznámenie na polícii, dňa 25.10.2018 okolo 15. 00 hod. telefonoval sestre U. S., Q. S. S., pričom vulgárne nadával na U. S. za to, že podala žiadosť o rozvod a povedal, že si kúpil „šróbik" a rázne to vyrieši, čo u Q. S. S. vyvolalo strach, že obv. S. chce zničiť dom a obesiť sa, pretože už v minulosti od neho počula, že dom v T. vyhodí do vzduchu nábojom a obesí sa, preto telefonovala U. S., ktorá následne privolala hliadku polície, pričom z jeho konania mala poškodená U. S. stály stres, strach o život a zdravie, trpela únavou a celkovým vyčerpaním,

teda

spôsobil blízkej osobe fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukázaním na .

a za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 (slovom: sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný sa v rámci prípravného konania ku skutku nedoznal. Na hlavné pojednávanie 09. 01. 2020 predložil písomný súhlas a žiadosť o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Nakoľko boli splnené podmienky podľa teda na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkov: U. S. - poškodenej, Q. S. - dcéry obž. a poškodeného, Q. Y., U. S., U. G., prečítaním svedeckých výpovedí Q. S. S., výsluchom znalca V.. U. E., oboznámením sa znaleckým posudkom Q.. W. Z., úradnými záznamami polície, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Obžalovaný v rámci prípravného konania poprel spáchanie trestnej činnosti, potvrdil, že verbálne občas zaútočil na poškodenú, teda, že jej vynadal, ale bolo to len v hádke. Jeho výpoveď bola vcelku nesúrodá, používal výrazy ako „keď som niečo spravil, tak ma zastreľte“ avšak z celkového vyhodnotenia tejto výpovede môže súd ustáliť záver, že obžalovaný popiera akékoľvek fyzické napádanie v úmysle ju trápiť

a podobne, naopak uviedol, že to bola ona, ktorá ho udrela a pokiaľ jej aj niečo povedal, bola to vždy reakcia na jej správanie, podľa jeho názoru, je poškodená dobrou herečkou a všetko si povymýšľala. Poprel, že je vulgárne nadával do píč a pičaciniek, vo svojej výpovedi sa ohradil voči tomuto s tým, že keď tak, tak jej hovoril pičulienka, čo však nemyslel ako urážku. Taktiež uviedol, že jej dal do kabely kameň, ale nemal v úmysle jej tento kameň tento dať, aby mala ťažšiu kabelu, ale spravil to zo srandy. Taktiež poprel, že by nadmieru konzumoval alkoholické nápoje. Celú vec vo svojej výpovedi zbagatelizoval a podľa jeho názoru nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu z jeho strany.

Svedkyňa poškodená U. S. uviedla, že je bývalou manželkou obžalovaného. Uviedla, že začiatky v ich vzťahu boli harmonické, situácia sa zhoršila, keď obžalovaný začal vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje v dôsledku jeho výpovede z práce približne v roku 2001/2002. Od tohto momentu začal byť obžalovaný na poškodenú agresívny, v dôsledku čoho dochádzalo k rôznym konfliktom a hádkam. Tieto konflikty vyústili až do fyzického konfliktu, kedy obžalovaný začal škrtiť poškodenú. Od roku 2016 sa situácia ešte viac vyostrila a postupne dochádzalo k nasledovným skutočnostiam : obžalovaný napadol dcéru pri hádke, túto poškodená išla brániť, na čo sa strhla bitka medzi poškodenou a obžalovaným, túto rozdelil až priateľ dcéry, obžalovaný neustále používal vulgarizmy voči poškodenej typu („piča, sliepka, slepačí mozog, kripel, pičurienka“ atď.) poškodená zásadným spôsobom uviedla, že ju toto konanie ponižovalo a urážalo, ďalej jej schovával peniaze, ovládač od televízora, telefón, periny, zamykal dvere, aby sa nedostala domov, vypínal elektrinu a vodu, dával poškodenej bez jej vedomia kameň do tašky, aby mala čo nosiť, spálil jej knihu v kotle a pod. Agresivita sa postupom času stupňovala, trikrát vyústila do momentu, kedy poškodenej dal facku a viackrát poškodenú škrtil, podľa výpovede poškodenej zabil latou psa so slovami, že ho pohodil na chodník a môžu sa naňho ísť pozrieť, pretože rozplietol plot. Taktiež sa stalo, že živú mačku hodil pred jej očami do kotla. Poškodená uviedla, že mala triašku a kŕče v žalúdku a nemohla spávať, keď vedela že je doma. Agresivita prerástla až do štádia, kedy sa začal vyhrážať smrťou a ujmou na majetku poškodenej, tým že vyhodí dom do vzduchu vojenským nábojom. Poškodená viackrát volala Políciu, príslušníci PZ poškodeného viackrát riešili napomenutím, a týmto vydal predmetný náboj. Po odchode polície sa vyhrážal že jej „tú piču rozbije“ a že pokiaľ ich ešte raz zavolá, tak to neprežijú, lebo pre nich už má niečo pripravené. Situácia sa vyostrovala blížiacim sa rozvodom, keď sa poškodenej viackrát vyhrážal, že ju podreže alebo pustí plyn, dokonca jej volal do roboty, že to všetko skončí a poškodená bude sladko spinkať. Ďalej uviedla, že keď obžalovanému boli doručené papiere o rozvode, vyhrážal sa poškodenej že „už kúpil šróby a pôjde to rázne vyriešiť“, že vyhodí dom do vzduchu a potom sa obesí. Poškodená uviedla, že následne zavolala políciu, od príslušníkov PZ si pýtal zbraň, že sa zastrelí na čo ho odviezli na psychiatriu. Poškodená uviedla, že rok po rozvode (rozvod v roku 2018) má z neho stále strach a snaží sa mu vyhýbať. Bolo to práve správanie obžalovaného, ktoré viedlo k tomu, že celá situácia v domácnosti bola katastrofálna, neudržateľná a napriek tomu, že ona mu dala pokoj a neprovokovala ho, stále mal nejaké problémy s niekým, mala pred ním totálny strach, nedokázala sa už sústrediť a jediné východisko videla v tom, že sa rozvedú. Celá táto situácia trvala niekoľko rokov, avšak ako uviedla, absolútne neznesiteľné správanie zo strany obžalovaného bolo od roku 2016. Jednoznačne potvrdila, že okrem slovného napádania pravidelne dochádzalo aj k fyzickým napadnutiam a ponižovaniam.

Svedkyňa Q. S. uviedla, že je dcérou poškodenej a obžalovaného. Uviedla, že otec v jednom kuse pil a správal sa tak, že neustále nadával urážal a ponižoval všetkých ľudí v domácnosti. K mame sa správal horšie ako k ostatným, uviedla, že ona (dcéra) sa mu vyhýbala. Ďalej svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný niekedy triezvy, pil vodku, pivo dokonca alpu, čo svedkyňa na vlastné oči videla. Mamu urážal slovami ako (piča, pičura, kurva, kripeľ a pod.), slovom „pičurienka“ ju oslovoval stále, aj pred návštevami, menom ju neoslovoval skoro vôbec, uviedla, že mama plakávala. Ku konfliktu z roku 2016 svedkyňa uviedla, že začal opitý mame nadávať, svedkyňa mu povedala nech jej dá pokoj, následne mamu silno chytil, svedkyňa sa ho snažila odtiahnuť, ale nedarilo sa jej to a tak zavolala svojho priateľa U. G. z vedľajšej miestnosti a tento obžalovaného sotil na zem. Na mame viackrát videla, že mala modriny, videla aj fotky modrín. Ďalej uviedla, že sa mame vyhrážal, že vyhodí dom do vzduchu, hovoril že ju zahluší, zabije a podobne, počula to viackrát, ale nie vždy bola pri tom, ďalej búchal do steny a bála sa ho. Svedkyňa viackrát mamu žiadala o to, aby sa s obžalovaným rozviedla, avšak táto sa tohto aktu vyslovene bála. Čo sa týka jeho aktov voči rodine, uviedla, že vypínal elektrinu a teplú vodu, zabil jej psa, keď mala 10 rokov. Podľa svedkyne mu všetko vadilo, aj čítanie, sprchovanie, varenie a pod. Svedkyňa skonštatovala, že život po rozvode a bez otca je diametrálne odlišný v kladnom slova zmysle, oproti životu s ním. Taktiež táto svedkyňa uviedla, že zo správania obžalovaného bola nervózna,

mala problémy aj psychické a jeho konanie bolo absolútne neakceptovateľné, strašným spôsobom sa správal najmä k matke.

Svedkyňa Q. Y. uviedla, že je matkou poškodenej, býva so svojím mužom v jednom dome s poškodenou a predtým aj s obžalovaným, ide o dve domácnosti v jednom dome. Uviedla, že počula permanentne hádky a kriky medzi obžalovaným a poškodenou, poškodenej nadával slovami (piča, kurva a pod.) menom ju vôbec neoslovoval , permanentne bol opitý. Svedkyňa uviedla, že pred jej očami nikdy k fyzickému konfliktu neprišlo, avšak dcéra jej o týchto konfliktoch hovorila, tiež vypínal elektrinu a vodu. Uviedla, že videla spálenú knihu v kotle pričom sa jednalo o knihu, ktorú si jej dcéra požičala z knižnice. Počula, ako sa jej vyhrážal, že poškodenú podreže a vyhodí dom do vzduchu. Podľa svedkyne sa poškodená obžalovaného bála, že ju zavraždí a pod., spávala preto radšej na gauči, taktiež viackrát vzpriečil kľúč vo dverách, aby sa poškodená nedostala domov, preto musela veľakrát prechádzať cez dvere svedkyne. Konflikt z 2016, údajne taktiež videla s tým, že obžalovaný dal dcére a vnučke facku, túto facku dala aj poškodená obžalovanému. Svedkyňa uviedla, že po tom čo sa dcéra rozviedla s obžalovaným, je úplne iná, spokojnejšia, veselšia, evidentne sa obžalovaného veľmi bála a toto jej aj viackrát povedala. Ona osobne, teda svedkyňa nemala s ním nejaké väčšie problémy, avšak keď bol triezvy sa mu aj snažila vysvetliť, že sa k manželke správa neadekvátne, tento keď bol triezvy to aj uznal, avšak v poslednej dobe bol opitý stále a skutočne sa niekedy správal ako nepríčetný.

Svedkyňa U. S. uviedla, že je dcérou obžalovaného a poškodenej, v domácnosti žila striedavo. Uviedla, že začal viac piť po tom, čo sa narodila mladšia sestra Q., uviedla, že raz mame napísal lístok, že ide skočiť zo skaly a zabije sa, raz oproti sebe taktiež držal nôž a chcel od poškodenej, aby ho pritlačila a celé to skončila, pričom ona so svojou dcérou bola pod schovaná pod stolom. Svedkyňa uviedla, že raz obžalovaného vytrieskala pokrývkou od hrnca po hlave po tom, čo chytil mamu s tým, že ju začal škrtiť, od tohto momentu sa začala svedkyňa zdržiavať v druhej časti domu, kde bývali jej starí rodičia, mala aj maloletého syna a nechcela, aby bol svedkom týchto udalostí. Podľa svedkyne mu mnohokrát hrozila výpoveď z práce, pretože bol pod vplyvom alkoholu, mala vedomosť o tom, že takúto aj minimálne raz dostal. Mamu oslovoval nadávkami ako kripeľ alebo pičurienka, museli pred ním schovávať náboje, čo mal z vojny, aby ich nehodil do kotla a jej súčasný manžel (svedkyne) pred ním schovával plynové fľaše, mamu často vymykal a tiež búchal opitý do steny, spomenula aj fakt, že keď bola malá videla ako hodil mačku do kotla. Ďalej uviedla, že mama sa s obžalovaným bála rozviesť, rozviedla sa až pod jej tlakom (svedkyne) a jej sestry. Pred ostatnými ľuďmi sa agresívne nesprával, toto všetko sa zvyčajne dialo až za zavretými dverami v domácnosti. Svedkyňa uviedla, že nemá dôvod klamať nepociťuje k otcovi nenávisť, má však z neho strach a vypovedá len to čo zažila. Uviedla, že chodila k psychológovi približne pol roka, avšak k záveru psychológa nedošlo nakoľko bola nútená vinou zranenia sedenia prerušiť, svoje psychické problémy však sama svedkyňa spája so správaním obžalovaného. Na záver uviedla, že s otcom nie je v žiadnom kontakte iba má vedomosť, že býva v Q. u svojej matky.

Svedok U. G. uviedol, že je priateľom dcéry obžalovaného. Do domu S. začal chodievať od roku 2016. S obžalovaným nemal zlý vzťah, ani s ním nemal väčší problém, uviedol že obžalovaný bol často pod vplyvom alkoholu, spravidla každý deň. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu nepríjemný, nie voči nemu konkrétne, ale voči jeho žene. Ich jediný konflikt bol, keď za ním pribehla jeho priateľka (Q. S.), že otec bije mamu, tak zbehol dole z izby a uvidel ako obžalovaný škrtí poškodenú, tak doňho sotil, svedok si myslí, že si tento konflikt obžalovaný ani nepamätal, alebo ho s ním aspoň nepreberal. Svedok uviedol, že počul ako poškodenej obžalovaný nadáva do sliepok, ale pred ním (svedkom) hrubšie nenadával. O ostatných veciach, ktoré obžalovaný robil v domácnosti iba počul od zvyšku rodiny. Podľa svedka pôsobila poškodená utrápene, nebola vo svojej koži, bola nervózna, videl ju aj plakať, ale nevedel konkrétny dôvod. Po rozvode svedok v domácnosti cíti uvoľnenejšiu a pozitívnejšiu atmosféru. Poškodenú hodnotí ako milú a dobrú osobu. G. V.. U. E., znalec z odboru psychológie uviedol, že vypracoval znalecký posudok na poškodenú U. S., kde jeho úlohou bolo posúdenie ako menovaná vnímala správanie obžalovaného a vyjadriť sa k celkovej osobe poškodenej. Uviedol, že u poškodenej nezistil žiadne tendencie k tomu, aby vypovedala nepravdu pokiaľ ona vypovedala o tom, ako sa správal obžalovaný jej výpovedi je potrebné veriť, konanie obžalovaného vnímala zle, trpela syndrómom týranej ženy, s tým, že pokiaľ obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti, je to typické pre konanie alkoholikov, ktoré svoje správanie bagatelizujú, zľahčujú, v ostatných sa pridržiaval záverov zo svojho posudku, s tým, že aj vo svojej

výpovedi potvrdil, že zažívala poškodená chronické stresy, bola vystavovaná po dlhú dobu psychickým stresom, konanie obžalovaného bolo nevyspytateľné. Jednoznačne vnímala konanie obžalovaného ako psychické utrpenie v závažnej miere.

Súd predvolal na hlavné pojednávanie aj svedkyňu Q. S. S. - sestru poškodenej, ktorá však na hlavnom pojednávaní skolabovala, nebola schopná vypovedať, preto prokurátorka ustúpila od osobného výsluchu tejto svedkyne a za súhlasu obhajcu čítala výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania.

V rámci prípravného konania táto svedkyňa uviedla, že je sestrou poškodenej, pričom jej volal obžalovaný v roku 2018, že jej sestra sa s ním chce rozviesť, veľmi vulgárne sa o nej vyjadroval, bežne aj pred cudzími ľuďmi ju vulgárne oslovoval, keď bol opitý vykrikoval, že má doma náboj, že vyhodí dom do luftu, v Q. podpíli drevenicu a pod. Bola viackrát svedkom toho, ako sa hádal s manželkou - poškodenou a kázal jej kupovať alkohol a pod. Ona nebola však svedkom toho, žeby ju nejako fyzicky napádal. Keď bol triezvy, mala s ním dobrý vzťah, teda svedkyňa.

Súd sa potom oboznámil so závermi znaleckého posudku Q.. W. Z. - znalca z odboru zdravotníctva odvetvie psychiatria, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 12/2019 skúmal mieru závislosti od alkoholu u obžalovaného, pričom konštatoval, že u obžalovaného sa jedná o závislosť na alkohole so známkami chronicity a alkoholovou charakteropatiou. Na základe jeho závislosti, ale však aj vzhľadom k postoju samotného obžalovaného k jeho zneužívaniu alkoholu, neodporučil znalec u tohto obžalovaného nariadiť akúkoľvek formu protialkoholického liečenia, nakoľko tento ju jednak odmieta a liečba by nemala u menovaného žiaden význam.

Súd sa ďalej oboznámil aj s úradným záznamom spísaným dňa 20. 12. 2018 referentom PZ SR Považská Bystrica, na základe ktorého má preukázané, že dňa 25. 10. 2018 boli vyslaní o 14:58 hod. ako hliadka do obce T., kde im bolo oznámené, že osoba menom X. S. sa vyhráža zapálením domu. Oznamovateľkou bola U. S.. Obžalovaný X. S. javil známky požitia alkoholických nápojov a mal sebevražedné sklony. Uviedol im, že si kúpil hák, na ktorý sa obesí. Uviedol, že má problémy so ženou a to niekoľko rokov a že má problémy s alkoholom. Nakoľko sústavne sa vyhrážal, že si čosi spraví, bol umiestnený na psychiatrii.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky zločinu, týrania blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. z poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., nakoľko z vykonaného dokazovania mal sudca za preukázané, že tento svojim konaním spôsobil blízkej osobe fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Súd po ustanovení viny vychádzal z nasledovných skutočností:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa nezúčastnil, súhlasil s tým, aby súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. V rámci prípravného konania nepoprel, že dochádzalo k hádkam a k urážkam medzi ním a jeho manželkou avšak nepripisoval tomuto konaniu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Naopak poukazoval na to, že on bol napadnutý manželkou. Vylúčil akékoľvek fyzické napádania, pričom svoje konanie bagatelizoval, zľahčoval a v podstate aj z jeho výpovedí je zrejmé, že si vôbec neuvedomoval akým závažným spôsobom jeho nevhodné správanie niekoľko rokov ubližovalo poškodenej. Všetkými ďalšími výpoveďami bol však jednoznačne zo spáchania uvedeného skutku usvedčený. Poškodená - jeho bývalá manželka ako v prípravnom konaní tak aj v hlavnom pojednávaní presne popísala akým spôsobom sa k nej obžalovaný správal a taktiež uviedla ako sa toto správanie odzrkadlovalo na jej psychike. Doslova správaním obžalovaného trpela niekoľko rokov, pričom po tom čo sa s ním rozviedla a nežije s ním v spoločnej domácnosti sa nedá porovnať s dobou, keď s ním žila. Z celkového vystupovania poškodenej, jej verbálneho prejavu, ale aj neverbálnej komunikácie dospel súd k záveru, že sa jedná o veľmi slušnú, skromnú ženu, ktorá by v žiadnom prípade podľa názoru súdu nebola schopná tieto udalosti a okolnosti si vymyslieť v snahe ublížiť obžalovanému, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj znalec. Taktiež z výpoveď jej dcér mal súd za preukázané, že popis konania, tak ako uviedla poškodená a ktoré konanie kvalifikoval ako zločin týrania aj prokurátor vo svojej obžalobe mal priebeh taký ako bolo preukázané. Zhodne uviedli, že matka bola týraná, správanie otca bolo ponižujúce a matka týmto správaním trpela. Za poznámku stojí aj tá skutočnosť, že mladšia dcéra na otázku súdu

ako sa otec správal, keď bol triezvy uviedla, že to nevie posúdiť, nakoľko otca si nikdy nepamätá triezveho. Celkovo sa jeho správanie sa vymykalo normálnosti, zapálil mačku, lopatou ubil psa, spálil knihu poškodenej, ktorú mala z knižnice, pričom vždy tieto skutky spravil tak, aby demonštratívne pred poškodenou ukázal, kto je pánom v dome. Znalec V.. U. E. jednoznačne potvrdil, že z takého konania obžalovaného mala poškodená strach až psychické problémy. Takéto konanie u nej vyvolalo závažné psychické poruchy. Z týchto dôvodov potom súd neuveril obrane obžalovaného, že k takémuto konaniu z jeho strany voči poškodenej nedochádzalo a v súhrne všetkých týchto dôkazov mal súd preukázané, že konanie obžalovaného popisované najmä poškodenou sa udiali, pričom súd aj na základe záverov znaleckého posudku a výpovede znalca nevyhodnotil výpoveď poškodenej ako tendenčnú v snahe poškodiť obžalovanému, naopak celkový postoj poškodenej prezentovaný aj na pojednávaní vyvodzoval záver, že aj v súčasnej dobe je to pre ňu stále zraňujúce, emočne popisovala jednotlivé udalosti a súd nemal dôvod čokoľvek v jej výpovedi spochybniť.

Pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného zločinu je potrebné, aby takéto konanie nebolo jednorázové, teda nemôže ísť o ojedinelý a jednorázový incident. Typické pre takéto konanie je jeho opakovanie a postupný nárast intenzity. Práve presne takto sa obžalovaný správal k poškodenej, pričom jeho konanie spočiatku vykazovalo znaky ponižovania a pod. , pričom takéto jeho konanie prerástlo až do fyzického napádania. Samotné konanie obžalovaného musí mať takú formu, aby bolo spôsobilé spôsobiť fyzické alebo psychické utrpenie, takéto následky mal súd preukázané v správaní obžalovaného. Bolo preukázané, že konal závažnejším spôsobom nakoľko voči poškodenej sa preukázateľne takto správal niekoľko rokov.

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, taktiež nemal záznam v priestupkovom indexe. Pracuje vo firme, z ktorej došla správa, že u neho evidujú problémy s alkoholom.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, pričom zákonodarca za uvedený skutok v osobitnej časti, stanovil rozpätie pre ukladanie trestu od 7 do 15 rokov. Pri obžalovanom súd po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že tomuto nasvedčuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák.. Takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, ako aj spôsob páchania trestnej činnosti, bude postačujúce aj vzhľadom na časový úsek spáchania trestnej činnosti, ukladanie trestu na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. vo výmere 7 rokov, čo súd považuje za síce trest prísny ale spravodlivý tak ako to má na mysli zákonodarca a práve takýmto trestom bude zvýraznené morálne odsúdenie spoločnosťou. Tento trest splní aj preventívnovýchovný účel a odradí iných potenciálnych páchateľov takýchto trestných činov. Súd sa zaoberal aj možnosťou eventuálneho zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zák., pod dolnú hranici trestnej sadzby, avšak v prejednávanej veci nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by umožňovali ukladanie nižšieho trestu.

Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd tohto zaradil pre výkon tohto trestu, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ). V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ). Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).