Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9C-74-2019.pdf
PDF · 93.4 KB
No categories available
9C/74/2019
Uznesenie
Okresný súd N. Zámky, sudkyňou V.. Vierou Betákovou, v spore navrhovateľa: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXA, Š. - K. B., zastúpený advokátom Mgr. V. W., so sídlom M. 48, P.O. BOX 1 SK-811 05 Bratislava, proti odporcovi: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom, W. XX, Š. - K. B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, podľa ktorého ukladá odporcovi povinnosť strpieť vstup navrhovateľky na nehnuteľnosť - stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele č. XXX/X vedenej na Okresnom úrade Nové Zámky katastrálnom odbore zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele číslo XXX/X, katastrálne územie: K. B., obec: Š., okres: N. D..
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, podľa ktorého ukladá odporcovi povinnosť strpieť vstup žalobkyni na pozemok parcelu č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom stojí stavba - rodinný dom vedený na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísaný na LV číslo XXXX, ktorý pozemok je vedený na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísaný na LV číslo XXX, kat. územia: K. B., obec: Š., okres Nové Zámky.
III. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 33 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
IV. Súd p r i z n á v a navrhovateľke nárok na náhradu trov konania neodkladného opatrenia vo výške 100 %, voči odporcovi.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX, doručený tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tak, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť vstup navrhovateľky na nehnuteľnosť - stavbu so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXX/X, v okrese N. D., obec Š., katastrálne územie K. B., zapísanej na LV č. XXXX a ďalším výrokom sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť vstup navrhovateľky na pozemok - parcelu č. XXX/X o výmere 183 m2, druh : zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom stojí stavba - rodinný dom, zapísaný na LV č. XXXX, v okrese N. D., obec Š., katastrálne územie K. B., zapísanej na LV č. XXX. Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX a súd schválil rodičovskú dohodu k maloletej dcére, ktorá z ich manželstva pochádza. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.2018. Navrhovateľka a odporca sú vlastníkmi rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX/X, v okrese N. D., obec Š., katastrálne územie K. B., zapísaný na LV č. XXXX, s tým, že rodinný dom stojí na parcele, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Parcela je zapísaná
a vedená na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, LV č. XXX. Vstup do rodinného domu vedie výlučne cez parcelu, ktorej vlastníkom je odporca. Rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Doposiaľ zo strany bývalých manželov nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a rovnako nebolo vyporiadané BSM ani zákonnou domnienkou podľa ustanovenia § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka opustila rodinný dom spolu s maloletou dcérou v auguste 2017, kedy odišla na pár dní k svojim rodičom, keď matka odporcu navrhovateľku zo spoločného rodinného domu vyhodila a odporca nemal voči tomu námietky. Po týždni sa navrhovateľka chcela vrátiť do rodinného domu, avšak zistila, že sú na ňom vymenené zámky a že nemá prístup k rodinnému domu. Navrhovateľka žiadala odporcu o možnosť prístupu do rodinného domu, nakoľko sa v ňom nachádzali a stále aj v súčasnej dobe nachádzajú jej súkromné veci. Odporca odmieta rodinný dom navrhovateľke sprístupniť a ona nemá od rodinného domu kľúče a odporca vykonáva rôzne opatrenia, aby navrhovateľke zamedzil vstup do rodinného domu. Spočiatku sa navrhovateľka nedokázala dostať iba do rodinného domu, vstup na pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, mala umožnený. Pri poslednej návšteve, keď si opäť prišla pre svoje osobné veci, už sa nedostala ani na pozemok, lebo odporca povesil na bránu vedúcu na pozemok rodinného domu z vnútornej strany zámok, o čom navrhovateľka predložila dôkaz do spisu ako fotografiu. Navrhovateľka si už niekoľkokrát zavolala na pomoc aj príslušníkov PZ, ktorí spísali s ňou záznam, avšak nedokázali odporcu prinútiť aby navrhovateľke umožnil prístup do rodinného domu. Záznam spísaný s navrhovateľkou je založený a vedie sa na Obvodnom oddelení PZ Š.L. pod č. Y.-N.- Y.-XX-XXX/XXXX. Svedkami konania odporcu sú rodinní príslušníci navrhovateľky, t.j. jej otec a brat, ktorí s ňou po každý raz prídu pred rodinný dom, v prípade, že by odporca umožnil vstup do rodinného domu, aby si mohla navrhovateľka zobrať svoje osobné veci, ktorých je výlučnou vlastníčkou. Navrhovateľka odôvodnila tento návrh tým, že jej je zo strany odporcu upieraný výkon jej vlastníckych práv. Na vylúčenie navrhovateľky z jej vlastníckych práv k nehnuteľnosti pritom nateraz neexistuje žiadny relevantný dôvod ani žiadne právoplatné rozhodnutie súdu.
2. K návrhu pripojila čiastočné výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, kat. územia K. B., Y. Š., Y. N. D., na ktorom je vedený rodinný dom - stavba so súpisným číslom XXXX, na parcele č. XXX/X, ku ktorému majú výlučné vlastnícke právo zriadené navrhovateľka a odporca v podiele 1/1 k celku a LV č. XXX, ktorý preukazuje výlučné vlastnícke právo odporcu k pozemku parc. č. XXX/X, o výmere 183 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 k celku, čiernobiele fotografie z č. l. 8,9,10, ktorými preukazuje skutočnosť, že brána je z vnútornej strany uzamknutá zámkom a nie je možný vstup na pozemok a ani k rodinnému domu, čestné prehlásenie z č. l. 11 podľa ktorého pán H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V., čestne prehlásil, že bol viackrát svedkom toho, že odporca bránil vstupu svojej exmanželke - navrhovateľke do ich spoločnej nehnuteľnosti a to aj za prítomnosti policajnej asistencie PZ Š.. Toto bránenie do spoločnej nehnuteľnosti pretrváva už od roku 2017. Sústavné vymieňanie zámkov na bráne sa už zmenilo aj na vymieňanie zámku na spoločnej nehnuteľnosti rodinného domu, čestné prehlásenie z č. l. 12, podľa ktorého pán V. T. prehlásil v podstate to isté čo pán H. T., uviedol vo svojom čestnom prehlásení, s tým, že pán V. T. uviedol, že bol svedkom toho, ako sa navrhovateľka dohodla s odporcom, že príde na druhý deň domov pre svoje veci a pred bránou mu zvonila na mobil, písala mu smsky a napriek tomu odporca jej neumožnil vstup do domu. Po privolaní polície, aby za ich asistencie sa dostala do ich spoločnej nehnuteľnosti, v ruke držala list vlastníctva a ani tak jej neumožnil odporca vstup na pozemok a vstup do domu. Keď si prišla navrhovateľka pre pár zimných vecí, tak sa odporca otočil, vošiel do domu, a do krabice vopchal pár kusov ošatenia čo bolo v skrini a povedal jej: „ Tu máš svoje handry“. Súd si vyžiadal od OR PZ v N. D., odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ v Š. záznam spísaný dňa XX.XX.XXXX, pod číslom Y.-N.-Y.-XX-XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že hliadka OO PZ vykonala výjazd na adresu Š. - K. B., W. Č.. XX, ktorú privolala osoba R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa nachádzala za bránou pozemku rodinného domu č. XX na W. ulici v meste Š. - K. B., spolu so svojím priateľom V. S. nar. XX.XX.XXXX - odporcom, a hliadka zistila, že pani P. S. a V. S. sú rozvedení ale doposiaľ nie sú majetkovo vysporiadaní a z tohto dôvodu prišla W.. S. aj so svojím bratom a otcom na dodávke, aby si z tejto adresy W.. S. odniesla svoje osobné veci. Ďalej bolo zistené, že prístupová cesta, ktorá vedie k rodinnému domu č. XX, vedie cez pozemok, ktorý je riadne oplotený bránou, ktorá bola v čase preverenia oznámenia uzamknutá, nepoškodená a je vo vlastníctve p. S. spolu s pozemkom príslušným k rodinnému domu. W. P. S. búchala na bránu, aby jej prišiel otvoriť bývalý manžel, a umožnil jej prístup k rodinnému domu č. XX/A, ktorý k bráne prišiel, ale ju neotvoril, a tým pádom sa p. S. nevedela dostať k svojmu rodinnému domu č. XX/A. Pán S. sa po celý čas preverovania oznámenia nachádzal za zamknutou bránou rodinného domu č. XX aj so svojou priateľkou p. Ď. a odtiaľ komunikovali s hliadkou a p. S., s jej bratom a otcom. Hliadka uviedla v tomto zázname, že všetky osoby nachádzajúce sa na
mieste v súvislosti s predmetným oznámením boli viackrát poučené o možnosti podať oznámenie, čo na mieste odmietli.
3. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1, 2 písmeno c) a d ) Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. odsek 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa ustanovenia § 328 odsek 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
6. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 veta prvá a odsek 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. odsek 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
7. Podľa ustanovenia § 331 odsek 1 veta prvá a odsek 2 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. odsek 2, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
8. Podľa ustanovenia § 332 odsek 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa ustanovenia § 336 odsek 1 Civilného sporového poriadku, veta prvá, odsek 2, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. odsek 2, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
10. Účelom neodkladného opatrenia, je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava postupu pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by navrhovateľ musel preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu, alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. Tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie môže efektívne chrániť aj pred neodkladným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
11. Civilný sporový poriadok vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
12. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký stav právnych pomerov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov, ako aj existenciu nároku, realizácia ktorého by bola ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za dôvodné pokiaľ nie je osvedčené ohrozenie vzťahu, ktorý má byť chránený.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že sú preukázané dôvodné obavy zo strany navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa znenia výrokov I. a II. tohto uznesenia, ktorá podaným návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi preukázala, že odporca jej bráni v prístupe do rodinného domu, ktorý majú v spoločnom vlastníctve ako bývalí manželia, ktorý sa nachádza na parcele čo. XXX/X so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. územia K. B., obec Š., okres N. D., s tým, že pozemok je vo výlučnom vlastníctve iba odporcu v podiele 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, kat. územia K. B., a s tým, že jej bráni prechodu cez pozemok k rodinnému domu, kde má svoje osobné veci, ktoré patria výlučne iba jej, preukázala dôvodnú obavu a podmienky, ktoré je možné kvalifikovať na splnenie a vyhovenie na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodnú obavu vyplývajúcu z existencie toho, že nemá prístup k svojim osobným veciam, ktoré nemôže užívať, lebo jej v tom evidentne odporca bráni preukázala záznamom spísaným na Obvodnom oddelení PZ v Š. zo dňa XX.XX.XXXX pod číslo Y.-N.-Y.-XX-XXX/XXXX, z ktorého jednoznačne hliadka PZ potvrdzuje, že odporca neumožnil vstup navrhovateľky na pozemok, ktorý vedie k rodinnému domu, ktorý majú bývalí manželia v spoločnom vlastníctve v podiele 1/1, pretože brána je uzavretá kovovým zámkom z vnútornej strany a pri rozhovore hliadky PZ s odporcom a jeho priateľkou pani Ď. potvrdila hliadka, že rozhovor prebiehal medzi zúčastnenými stranami cez zatvorenú bránu a oplotenie a odporca nebol ochotný navrhovateľku pustiť na pozemok ani k rodinnému domu a ani jej neodovzdal žiadne osobné veci. Z tohto záznamu ďalej vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené, a že doposiaľ nebol majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaný ani dohodou ani súdnym rozhodnutím a ani zákonnou domnienkou podľa § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov mal súd za to, že navrhovateľka preukázala dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že je tu dôvodná obava, že naďalej odporca nie je ochotný sprístupniť navrhovateľke vstup na nehnuteľnosť, jednak stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. územia K. B. a tiež, že nie je ochotný sprístupniť navrhovateľke vstup na pozemok parcelu č. XXX/X o výmere 183 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX kat. územia K. B., cez ktorý jediný pozemok je možné aby sa navrhovateľka dostala do rodinného domu, kde sa nachádzajú jej osobné veci, ktoré potrebuje a ktoré si inak nevie zobrať, pretože jej ich odporca bezdôvodne odmieta vydať. Je potrebné dočasne upraviť pomery, pretože je tu bezprostredne hroziaca ujma, ktorá potrebuje bezodkladnú úpravu pomerov. Predpokladom prípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá je z doložených listinných dôkazov preukázaná. Účelom bezodkladnej úpravy pomerov je stabilizácia právneho stavu existujúceho a vyplývajúceho z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týmto neodkladným opatrením by sa vec doriešila, nakoľko by si navrhovateľka zobrala z predmetnej nehnuteľnosti svoje veci a preto nebolo potrebné aby súd uložil navrhovateľke vo výroku tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, nakoľko ostatné veci vyplývajúce z majetku nadobudnutého počas trvania manželstva (BSM) si strany sporu budú musieť riešiť buď dohodou, žalobou na súd ohľadom vyporiadania BSM majetku. Navrhovateľka dostatočným spôsobom preukázala naliehavý právny záujem bezodkladnej úpravy pomerov a stabilizáciu právneho stavu existujúceho pre nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Súd zaviazal navrhovateľku k zaplateniu súdneho poplatku za návrh vo výške 33 Eur podľa Položky 1c Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Z.b. o súdnych poplatkoch v platnom znení, ktorý je povinná zaplatiť priloženým príkazom k úhrade do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
15. Z týchto dôvodov mal súd zato, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky je dôvodný, a preto jej súd v plnom rozsahu vyhovel.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich navrhovateľke v rozsahu 100 % voči odporcovi podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).