Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-37-2018.pdf
PDF · 87.28 KB
No categories available
21C/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: I. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Janou Šepeľovou - advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovaným: 1. Aukčná spoločnosť s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46141341, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou - Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47255498, 2. Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36854140, 3. N. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX G., 4. Z. H., nar. XX. X. XXXX, C. XX, XXX XX G., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu 5. 9. 2018 sa domáhal voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia a to vrátenia - vydania zariadenia spálne, manželského dvojlôžka s úložným priestorom, dvojskriňa s oblečením, obývacia stena, stolík, vybavenie kúpeľne, náradie na opravu a údržbu chodu domácnosti - vŕtačky, flexka, obývacia miestnosť - obývacia stena, dekoračné predmety, dve rohové počítačové stoly, stolový počítač, notebook, dva monitory, kopírka, čiernobiela a farebná, telefón s faxom, predlžovacie káble, kuchyňa - kuchynská linka s elektroplynovým sporákom a digestorom, pracovné veci a náradie, gril, stôl, stoličky, skrinka na televízor, vŕtačka, práčka, mraznička box, dokumenty, botníková skriňa, lopaty, hrable, hranoly z dreva. Žalobu odôvodnil tým, že v G. na ul. C. XXXX nadobudla jeho dcéra s manželom rodinný dom, na ktorý on prispel peniazmi za predaj svojho bytu, pričom títo manželia si zobrali na tento dom úver. Následne on sa ústne dohodol s majiteľmi tohto domu, že bude spoločne s nimi užívať tento dom a to suterén. V r. 2012 na svoje náklady zrekonštruoval celý rodinný dom, prerobil kúrenie, podlahové krytiny, steny a stropy, schodište, kúpeľne, sociálne zariadenia, vymenil okná a takto investoval do domu sumu zhruba 38.000,-- eur. Následne sa zať v r. 2013 odsťahoval z tohto domu a spoločnej domácnosti, pričom manželia prestali uhrádzať mesačné splátky na hypotéku za tento dom. Potom došlo na pokyn banky ako veriteľa k vykonaniu dobrovoľnej dražby, ktorú vykonal žalovaný v 1. rade a žalobou sa domáha vrátenia neoprávneného obohatenia za svoje osobné veci a hnuteľný majetok, ktoré ostali novým vlastníkom rodinného domu, ktorý tento dom kúpili v dobrovoľnej dražbe a jedná sa o žalovaných v 3. a 4. rade. 12. 9. 2016 žalobca prespal v dome, potom vycestoval na pracovné stretnutie a keď sa vrátil, noví vlastníci vymenili zámky na dverách a odmietli ho pustiť dnu a vydať mu osobné veci. 2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť s tým, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, dobrovoľnú dražbu vykonal na návrh žalovaného v 2. rade - banky a táto prebehla v súlade so zákonom, pričom pri dražbe jednal s vlastníkmi tejto nehnuteľnosti a nie so žalobcom. Doložil súdu zápisnicu o
odovzdaní a predmetu dražby, z ktorej je zrejmé, že po vykonaní dobrovoľnej dražby táto bola odovzdaná predchádzajúcimi vlastníkmi novým vlastníkom žalovaným v 3. a v 4. rade, pričom nehnuteľnosť bola vyprataná. Žalobu považuje za účelovo podanú. Poukázali na to, že petit je nevykonateľný, pretože veci nie sú identifikovateľné. Žalovaný v 1. rade sa bezdôvodne neobohatil a nespôsobil ani žiadnu škodu. 3. Žalovaný v 2. rade - banka uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, žaloba je nedôvodná, petit je neurčitý a nezrozumiteľný a žalovaný v 2. rade nie je vo veci pasívne legitimovaný. 4. Žalovaní manželia v 3. a 4. rade žiadali žalobu zamietnuť s tým, že po dobrovoľnej dražbe oni ako noví vlastníci dom prevzali od aukčnej spoločnosti a od predchádzajúcich vlastníkov, o čom sa spísal aj protokol a dom bol vyprataný. So žalobcom neboli v žiadnom vzťahu a nijako sa neobohatili. 5. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich prednesoch. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade vedel o tom, že ak dom bude predaný, tak že on podá žalobu, lebo dom predaný aj s jeho vecami. Rovnako žalovaní v 3. a v 4. rade noví vlastníci vedeli, že ak dom kúpia, tak že on podá túto žalobu. Žalovaného v 2. rade žaluje z dôvodu, že nevedel na koho presne má podať žalobu. Čo sa týka žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, tam zobral žalobu späť a konanie bolo zastavené. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nemá pasívnu legitimáciu v spore, žalobca účelovo podal žalobu o neplatnosť dražby, ktorú zobral späť a rovnako aj túto žalobu. Poukázali na to, že žalobca je vlastníkom rôznych nehnuteľností. Oni vykonali dobrovoľnú dražbu v súlade so zákonom, nikdy neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností, vlastníkmi sa stali žalovaní v 3. a 4. rade. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby bola odovzdaná pôvodnými vlastníkmi novým vlastníkom a oni nemali a nemajú vedomosť o žiadnych veciach žalobcu. Žalobca ani nepreukázal, že by bol vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré udáva, nepreukázal ani nájomný vzťah k tejto nehnuteľnosti a oni jednali v súlade so zákonom s vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby a nie so žalobcom. Petit je nevykonateľný, veci nie sú individuálne určené. Žalovaný v 2. rade žiada žalobu zamietnuť, pripája sa k prednesu žalovaného v 1. rade, namieta svoju pasívnu legitimáciu, neboli preukázané podmienky na bezdôvodné obohatenie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia. Žalovaní v 3. a 4. rade ako manželia uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť. Oni mali záujem o uvedenú nehnuteľnosť po vlastníkoch U.Š. S. a Y. S. a zúčastnili sa dobrovoľnej dražby, kde tento dom vydražili. Po dobrovoľnej dražbe a po zaplatení ceny sa zišli so zástupcami aukčnej spoločnosti a s pôvodným vlastníkom, pričom došlo k fyzickému odovzdaniu tejto nehnuteľnosti a spísal sa o tom aj protokol. Nehnuteľnosť bola v tom čase vyprataná a predchádzajúci vlastník im povedal, že ostatné veci, ktoré tam ostali, môžu vyhodiť, pretože veci, ktoré ho zaujímali, si on zobral. Žalobca uviedol v žalobe rôzne veci, tieto sa však v dome nenachádzali, bol tam len starý nábytok a to stará obývačková zostava, rohový stolík pod počítač, žiadna luxusná posteľ ani iné veci. Tieto veci oni vyhodili. Žalovaní uviedli, že počas pojednávania v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kedy žalobca zobral tu žalobu späť, sa dohodli so žalobcom spolu s manželkou, že si môže prísť po všetky veci, on si však po tieto veci neprišiel a oni ich vyhodili. V r. 2017 žalovaní obdržali list od právnej zástupkyne žalobcu, kde žiadal o vydanie veci, na to jej písomne odpísali, že sú ochotní vydať nejaké veci, avšak po veci nikto neprišiel a nikto nereagoval. Následne bolo to pojednávanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde sa dohodli so žalobcom, aby si prišiel po veci, ten však neprišiel. Podľa žalovaných v 3. a v 4. rade žalobca reálne nemá záujem o tieto veci, len sa chce obohatiť na ich úkor. Žalovaní v 3. a 4. rade uviedli, že dva roky neužívali garáž do domu, kde bol ten starý nábytok - obývačková zostava. Pôvodní vlastníci si zobrali z domu aj také veci ako napríklad žiarovky zo svetiel, zvesené boli všetky dvere, sprchové hlavice a pod., teda si zobrali všetky veci, ktoré chceli. 6. Na uvedený spor sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a to predovšetkým ustanovenia § 451a nasl.. 7. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 8. Súd vo veci zistil tento skutkový stav: Dňa 7. 9. 2016 uskutočnil žalovaný v 1. rade dobrovoľnú dražbu rodinného domu s pozemkom v G., na ul. C. XXXX. Bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto rodinného
domu bol U. a Y. S. - manželia. Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby podal veriteľ a to žalovaný v 2. rade, v ktorom mali títo manželia poskytnutý hypotekárny úver, ktorý nesplácali riadne a včas. Po vykonanej dražbe sa vlastníkmi tohto domu stali manželia žalovaní v 3. a 4. rade. Po dražbe a zaplatení ceny bola táto nehnuteľnosť odovzdaná pôvodným vlastníkom U. S. za prítomnosti zástupcu žalovaného v 1. rade novým vlastníkom žalovaným v 3. a 4. rade, o čom sa spísal aj protokol. Nehnuteľnosti sa odovzdávali vypratané. Následne podal žalobca na súd žalobu o neplatnosť dražby, kde sa viedlo konanie XC/XXX/XXXX, ktoré však bolo zastavené, pretože žalobca zobral žalobu späť. Dňa 5. 9. 2018 žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a to o vrátenie hnuteľných vecí, ktoré sa mali nachádzať v tejto nehnuteľnosti, alebo o náhradu ich hodnoty. Podľa tvrdení žalobcu tento býval v uvedenom dome na základe ústnej dohody s vlastníkmi tohto domu a po dražbe mu v nej zostali veci. 9. Súd poukazuje na skutočnosť, že strany konania, vrátane žalobcu, nemali po poučení súdu žiadne návrhy na dokazovanie a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené. Rovnako predtým v rámci replík a duplík a vyjadrení nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. Podstatnou podmienkou na podanie takejto žaloby zo strany žalobcu je jeho povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť a to preukázať, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydanie sa dožaduje. V tomto prípade žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť a nepreukázal ani túto prvotnú podmienku, že sa stal, resp. že bol vlastníkom takýchto hnuteľných vecí. Žalobca taktiež nepreukázal ani ďalšiu podmienku na podanie tejto žaloby a to, že takéto hnuteľné veci sa nachádzali v uvedenej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola vo vlastníctve tretích osôb a žalobca nepreukázal ani nájomný, či iný vzťah k tejto nehnuteľnosti. Naopak, z vyjadrení strán konania, ako aj z písomného dôkazu Protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby vyplýva, že pôvodný vlastník tejto nehnuteľnosti U. S. fyzicky odovzdal vypratané nehnuteľnosti - predmet dražby novým vlastníkom žalovaným v 3. a 4. rade. Podľa ich vyjadrení sa nejaké staré zariadenie nachádzalo v týchto nehnuteľnostiach, avšak pôvodný vlastník im povedal, že tieto môžu vyhodiť, čo aj urobili. Predtým však dostali list od právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Šepeľovej, kde ich vyzvala na vydania hnuteľných vecí, na čo jej taktiež odpísali, o čom však neexistuje doklad, aby si po veci prišli, avšak žalobca, ani jeho právna zástupkyňa na toto nereagovali. Rovnako žalovaní zhodne uviedli, že sa dohodli so žalobcom na pojednávaní na súde v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, že si má prísť po veci, on však neprišiel a o veci neprejavil záujem. Nakoniec tieto veci vyhodili. Rovnako žalovaní v 3. a 4. rade uviedli, že všetky veci, ktoré uviedol žalobca v žalobe, sa v dome nenachádzali. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, aby sa všetky hnuteľné veci nachádzali v uvedenom rodinnom dome a rovnako neuniesol dôkazné bremeno, že bol vlastníkom takýchto hnuteľných vecí. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných v 1. až 4. rade. Súd tu poukazuje aj na skutočnosť, že z vykonaných vyjadrení a dokazovaní je zrejmé, že žalovaný v 1. rade Aukčná spoločnosť, s. r. o. a žalovaný v 2. rade Československá obchodná banka, a. s. ani nemajú vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní, pretože nijakým spôsobom nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na ich strane. Rovnako táto skutočnosť nebola preukázaná ani u žalovaných v 3. a 4. rade. 10. Súd poukazuje aj na to, že po podaní žaloby vyzýval opakovane žalobcu o špecifikáciu a identifikáciu hnuteľných vecí tak, aby bol petit vykonateľný, tento to však neurobil ani do skončenia dokazovania pred súdom a veci neboli dostatočne identifikované tak, aby bol petit v prípade platného rozhodnutia vykonateľný. Žaloba je tak zmätočná a nepreskúmateľná a musela byť zamietnutá. 11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s CSP a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom u žalobcu neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa a to aj napriek tomu, že mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku z dôvodu, že tento je vlastníkom iných nehnuteľností tak ako to bolo v konaní deklarované zo strany žalovaných. 12. Súd taktiež skúmal, či na uvedený prípad a skutkový stav nie je možné aplikovať okrem bezdôvodného obohatenia, ktoré požadoval žalobca aj inštitút náhrady škody, avšak tento si vyžaduje v súlade s vyššie uvedeným § 420 OZ porušenie právnej povinnosti. V tomto prípade žalobca nepreukázal v konaní do skončenia dokazovania, aby žalovaní v 1. až 4. rade porušili nejakú právnu povinnosť zo zákona alebo inú vo vzťahu k nemu a tak mu spôsobili nejakú škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.