Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6Cb/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BAKERA, s. r. o., so sídlom Dunajská 10, 040 11 Košice, IČO: 36 569 445, právne zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice proti žalovanému: X.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX I. D. o zaplatenie 16.527,96 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.527,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.527,96 eur od 01.01.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 02.09.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 16.527,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.527,96 eur od 01.01.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávok spoločnosti TATRA BUILDING INVEST, s.r.o., ktorej je žalovaný konateľom, dodával stavebný materiál na stavbu Wellness Hotel Zelený dvor Košice. Spoločnosť TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. však faktúry za dodávky stavebného materiálu neuhradila, resp. uhradila iba čiastočne, čím jej vznikol záväzok na základe neuhradených faktúr voči žalobcovi vo výške 36.728,79 eur. Vzhľadom na dlhodobé neuhrádzanie záväzkov zo strany TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. žalobca pripravil písomné uznanie dlhu, v ktorom podrobne rozpísal jednotlivé pohľadávky vrátane dátumu ich splatnosti a neuhradeného zostatku, ktoré dňa 19.02.2018 predložil na podpis konateľovi spoločnosti, X.. B. (žalovanému). Pred podpísaním uznania záväzku sa žalovaný s ním dohodol, že k záväzku spoločnosti pristúpi ako fyzická osoba a dlh splní čiastočne sám. Vôľu pristúpiť k záväzku vlastnoručne prejavil v listine pôvodne nazvanej uznanie záväzku a potvrdil to svojim podpisom dňa 19.02.2018. Na základe uvedeného tvrdil, že žalovaný písomne, dňa 19.02.2018 pristúpil k časti záväzku dlžníka TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. a zaviazal sa tento uhradiť v rozsahu 45 % (16.527,96 eur) najneskôr do 31.12.2018, pričom žalovaný predmetný záväzok v uvedenej lehote neuhradil ani čiastočne. Hoci pristúpenie k záväzku je označené pôvodným názvom ako Uznanie záväzku, právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu, pričom z obsahu písomného pristúpenia k záväzku je zrejmá presná špecifikácia záväzku, osoba dlžníka aj veriteľa, presné označenie pristupujúceho dlžníka, výslovná vôľa pristupujúceho dlžníka pristúpiť k záväzku dlžníka, termín úhrady a súhlas veriteľa s pristúpením k záväzku. Keďže žalovaný doposiaľ svoj záväzok neuhradil ani čiastočne, žalobca si spolu

so záväzkom uplatnil aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením a Nariadenia vlády č. , vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 16.527,96 eur od 01.01.2019 do zaplatenia.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil uznanie záväzku zo dňa 19.02.2018, súčasťou ktorého je pristúpenie k záväzku žalovaným.

4. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 21.05.2019, proti ktorému podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Spis bol preto po vyjadrení žalobcu v súlade s o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Kežmarok.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že s platobným rozkazom nesúhlasí, nakoľko nemá vedomosť, že pristúpil k záväzku. Dňa 12.02.2018 sa konala schvaľovacia schôdza spoločnosti TATRA BUILDING INVEST, s. r. o., na ktorej on ako konateľ a fyzická osoba predložil plán so zmenou pohľadávok na 45 % pôvodnej hodnoty. Plán bol schválený a spoločnosť BAKERA, s. r. o. hlasovala za plán. Termín splatnosti je záväzný, avšak nie do 31.12.2018. Súhlas s pristúpením k záväzku je účelovo napísaný, nemá zákonnú formu a nie je z neho jasné, k akému záväzku a čiastke je záväzný, plán sa plní a spláca. V závere uviedol, že nesúhlasí s tým, že pristúpil k záväzku.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 18.09.2019 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniam žalovaného v podanom odpore, nakoľko má za to, že v uvedenom prípade sa bezpochyby jedná o pristúpenie k záväzku. Z obsahu právneho úkonu je zrejmé, že tento spĺňa všetky formálne náležitosti zákonom ustanovené pre tento druh právneho úkonu. Z obsahu predmetného právneho úkonu je zrejmá presná špecifikácia záväzku, osoba dlžníka a veriteľa, presné označenie pristupujúceho dlžníka a jeho výslovná vôľa pristúpiť k záväzku dlžníka, ako aj termín úhrady a súhlas veriteľa s pristúpením k záväzku. V zmysle uvedeného je jeho nárok opodstatnený a na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 13.12.2019, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a pojednávanie nežiadal odročiť. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s pojednával v neprítomnosti žalovaného.

8. Žalobca na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedol, že trvá na nej v celom rozsahu a to vrátane vyjadrenia k odporu žalovaného. Má zato, že jeho nárok je opodstatnený a žalovaný uplatňovaný nárok v tomto konaní nepoprel ani nespochybnil. K ozrejmeniu podstatných a rozhodujúcich skutočností uvedených v odpore žalovaného ohľadne schválenia plánu uviedol, že v odpore je uvedený nesprávny dátum, nejde o 12.2.2018, ale 19.2.2018, kedy sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov o 11.30 hod. a na tejto schôdzi bol schválený reštrukturalizačný plán spoločnosti TATRA BUILDING INVEST s.r.o. Pohľadávka, ktorú si uplatňuje v tomto konaní je pohľadávkou uplatnenou v rámci reštrukturalizačného konania dlžníka TATRA BUILDING INVEST s.r.o., je rozdelená na jednotlivé faktúry a bola prihlásená do reštrukturalizačného konania. Je súčasťou konečného zoznamu pohľadávok, ktoré boli prihlásené, uznané a zistené v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. . Celková čiastka nezaplatených pohľadávok bola 36.728,79 eur. V rámci reštrukturalizačného plánu bola prijatá dohoda alebo rozhodnutie ako návrh reštrukturalizačného výboru, že 55 % pohľadávok bude uspokojených v rámci reštrukturalizačného plánu, ktorý bol odsúhlasený a potvrdený a pred schôdzou veriteľov sa žalobca stretol so žalovaným a na tomto stretnutí mu žalovaný vlastnou rukou potvrdil, že mu 45% zaplatí z vlastných zdrojov ako fyzická osoba. V záverečnej reči žalobca zotrval na uplatnenom žalobnom nároku v celom rozsahu, vrátane náhrady trov konania.

9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, podaným odporom a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, a to uznaním záväzku, súčasťou ktorého bolo aj pristúpenie k záväzku žalovaného zo dňa 19.02.2018 a vyjadrením žalobcu na pojednávaní súdu zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca na základe objednávok spoločnosti TATRA BUILDING INVEST s.r.o., ktorej je žalovaný konateľom, dodával stavebný materiál na stavbu hotela Wellness Hotel Zelený dvor Košice, na úhradu ktorého vystavil faktúry v celkovej výške 36.728,79 eur. Žalovaný vystavené faktúry neuhrádzal, preto žalobca v súlade s predložil žalovanému uznanie záväzku. Žalovaný

vlastnoručne na druhú stranu listiny označenej ako uznanie záväzku napísal.“ Ja X.. W. B., XXXXXX/ XXXX sa zaväzujem, že 45 % zaplatím spoločnosti BAKERA, s. r. o. ako fyzická osoba, termín do 31.12.2018.“ Ďalej je uvedený dátum 19.02.2018 a podpis. Pod textom je uvedené: „Súhlasím s pristúpením k záväzku.“ Dátum 19.12.2018 a podpis konateľa spoločnosti BAKERA, s. r. o. - žalobcu.

11. Z obchodného vestníka Okresného súdu Prešov mal súd preukázané, že spoločnosť TATRA BUILDING INVEST s.r.o., ktorej žalovaný je konateľom je v reštrukturalizácii. Reštrukturalizačné konanie je vedené pod sp. zn. , pričom uznesením č. k. -165 zo dňa 05.03.2018, súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka: TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. v reštrukturalizácií, so sídlom Petzvalova 12/261, 059 01 Spišská Belá, IČO: 47241799 v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 19.02.2018, a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka: TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. v reštrukturalizácií, so sídlom Petzvalova 12/261, 059 01 Spišská Belá, IČO: 47241799. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2018.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

13. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Pristúpenie k záväzku sa označuje aj ako kumulatívna intercesia, pričom jeho podstatou je to, že pristupujúci dlžník sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Tento účinok vzniká na základe dohody, resp. zmluvy medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Zmluva o pristúpení k záväzku je uzatváraná bez účasti dlžníka a jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým súhlasom. Môže riadne vzniknúť aj bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil. Vo zvyšku sú naďalej účastníkmi záväzkového vzťahu iba veriteľ a pôvodný dlžník. Zmluva o pristúpení k záväzku musí byť uzavretá písomne. Opomenutie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (). O náležitostiach písomne uzavretej zmluvy z hľadiska jej formy a o zmene písomnej zmluvy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Formálne označenie zmluvy účastníkmi nie je záväzné; rozhodujúcim je jej obsah, vyplývajúci z textu písomného kontraktu. Na zmluvu o pristúpení k záväzku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle a nasl. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného vymedzenia záväzku, ku ktorému tretia osoba pristupuje. Osobitné náležitosti zmluvy o pristúpení k záväzku zákon neustanovuje.

16. Z takto právnou teóriou vymedzeného charakteru pristúpenia k záväzku vyplýva, že podstatnými náležitosťami dohody o pristúpení k záväzku sú označenie pristupujúceho dlžníka (žalovaný- Ja X.. W. B.), veriteľa (žalobca- BAKERA, s. r. o.), vôľa dlžníka pristúpiť k záväzku (sa zaväzujem, že zaplatím spoločnosti), špecifikácia záväzku (45 %, pričom zo skutočnosti, že pristúpenie k záväzku je prejavené na listine označenej ako uznanie dlhu vo výške 36.728,79 eur a aj zo skutočnosti tvrdených žalobcom na pojednávaní je zrejmé, že ide o 45 % zo sumy 36.728,79 eur, t. j. vo výške žalovanej sumy 16.527,96 eur), termín úhrady (termín do 31.12.2018) a súhlas veriteľa s pristúpením k záväzku (súhlasím s pristúpením k záväzku). Zároveň je pristúpenie k záväzku opatrené podpismi zmluvných strán, ktorých pravosť nenamietala žiadna so strán sporu.

17. K posúdeniu právneho úkonu podľa jeho obsahu súd uvádza, že ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho

určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. ).

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je dôvodná. Je nesporné, že medzi stranami sporu bola písomne uzavretá dohoda o pristúpení k záväzku v súlade s , pre ktorú nie je záväzné jej formálne označenie, ale rozhodujúcim je jej obsah, vyplývajúci z textu písomného kontraktu, ktorý spĺňal všetky náležitosti tak, ako je to uvedené v bode 14. tohto odôvodnenia. Súd má za to, že zmluvné strany v čase uzavretia dohody prejavili svoju skutočnú vôľu, ktorá nie j v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia tejto dohody. Skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odpore žiadnym spôsobom nespochybňujú, že medzi stranami bola predmetná dohoda uzavretá. Naopak potvrdzujú, tak ako to vyplýva z prednesu žalobcu na pojednávaní súdu, na ktorom tvrdené skutočnosti ozrejmil, ako aj z Obchodného vestníka Okresného súdu Prešov, číslo zošita 24/2018 Ov, že na deň 19.02.2018 bola zvolaná schvaľovacia schôdza veriteľov za účelom hlasovania o reštrukturalizačnom pláne dlžníka: TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. v reštrukturalizácií a dňa 09.03.2018 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka: TATRA BUILDING INVEST, s.r.o. v reštrukturalizácií. Taktiež je nesporné, že v dohode o pristúpení k záväzku žalovaný ako fyzická osoba pristúpil k záväzku v rozsahu 45 % zo sumy 36.728,79 eur, t. j. vo výške 16.527,96 eur.

19. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Unesenia dôkazného bremena, ako predpoklad úspechu strany sporu v konaní, je dôležitým definičným znakom civilného sporového konania. Za „svoj“ výsledok konania je takto plne zodpovedná sporová strana. Rovnako dôležitým znakom sporového procesu, ktorý ho diferencuje od procesu mimosporového, je uplatnenie prejednacieho princípu, podľa ktorého súd (až na výnimky uvedené v § 185 a v sporoch s ochranou slabšej strany) nemôže vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Práve tento aspekt výrazne ovplyvňuje rozsah skutkového základu rozhodnutia vo veci samej. V klasickom spore je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu.

20. Povinnosťou žalovaného bolo skutočnosti, o ktorých tvrdil v podanom odpore aj preukázať, t. j. predložiť, či aspoň označiť dôkazy na ich preukázanie (, ). Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú označenými dôkazmi preukázané. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že strana civilného sporového konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie

sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní. Jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech strany sporu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporového civilného konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci a sama strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označila dôkazy. V danom prípade žalovaný v podanom odpore svoje tvrdenia nepreukázal, resp. nepodložil žiadnymi dôkazmi, pojednávania súdu sa nezúčastnil a tým neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu, ako aj na základe vyššie uvedených skutočností a záverov, súdu neostávalo nič iné, len žalobe žalobcu vyhovieť, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 16.527,96 eur.

21. Keďže žalovaný záväzok v lehote splatnosti uvedenej v dohode o pristúpení k záväzku neuhradil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle .

22. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

23. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

24. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25. Podľa , , nariadenia vlády č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

26. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na , a to , keďže výška úrokov z omeškania nebola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, t. j. vo výške 5 % zo sumy 16.527,96 eur, a to za dobu omeškania odo dňa 01.01.2019 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti 31.12.2018.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa a a vzhľadom na plný úspech žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.