Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-4-2017.pdf
PDF · 120.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobkyne: V. M., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, G. proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, Teplická č. 7434/147, Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ Gabriela, s.r.o. IČO 47234679 v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu t a k t o
rozhodol:
I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná strana má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa ako spotrebiteľ vo svojom podaní, ktoré označila ako: „ Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu“ z dňa 21.12.2016, ktoré doručil súdu dňa 24.01.2017 sa domáhala svojho práva aby súd určil, že úver zo zmluvy č: SUA14/003507 z dňa : 19.08.2016 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, ďalej aby rovnako súd určil, že zmluva o úvere č: SUA14/003507 z dňa: 19.08.2016, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je v časti zabezpečovacieho práva neplatná a tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Súd vo veci konal a rozhodol bez účasti strán sporu, advokát žalovaného žiadal svoju neprítomnosť ospravedlniť svojím písomným podaním z dňa 7.1.2020, ako je zrejmé z č. l. 66-73 súdneho spisu. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 10.11.2017, ako je zrejmé z č. l. 12, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 17.9.2019, ako je zrejmé z č. l. 65 súdneho spisu. Žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 30.9.2019, ako je zrejmé z č. l. 61 súdneho spisu.
3. Vzhľadom k neúčasti strán sporu súd vo veci podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie a pojednával v neprítomnosti strán sporu s prihliadnutím na § 204 CSP. Súd pred svojim rozhodnutím vychádzal z obsahu spisového materiálu, a to podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-10, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 11, potvrdenie o lustrácii na č. l. 12, uznesenie - výzva na č. l. 13, poučenie na č. l. 14, splnomocnenie na č. l. 15, ÚZ na č. l. 16-18, písomné podanie žalovaného - vyjadrenie k žalobe z dňa 27.11.2017 na č. l. 19-21, Zmluva o zriadení záložného práva z dňa 19.8.2014 na č. l. 22-23, potvrdenie o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv na č. l. 24-25, Splátkový kalendár zmluvy o úvere č. SUA14/003507 na č. l. 26-27, uznesenie - výzva na č. l. 28, písomné podanie žalobkyne z dňa 15.3.2018 na č. l. 29-31, písomné podanie súdu na č. l. 32, uznesenie - výzva na č. l. 33, písomné podanie súdu na č. l. 34-35, ÚZ na č. l. 36-38, písomné podanie súdu na č. l. 39-41, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 42, tabuľka úrokových mier na č. l. 43, písomné podanie advokáta žalovaného - ospravedlnenie a vyjadrenie z dňa 6.9.2019 na č. l. 44-53, ÚZ na č. l. 54-56, písomné podanie žalobkyne - ospravedlnenie a žiadosť o odročenie T z dňa 13.9.2019 na č. l. 57-59, ZP z dňa 13.9.2019 na č. l. 60-61, ÚZ na č. l. 62,
písomné podanie súdu na č. l. 63-64, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 65, písomné podanie advokáta žalovaného - ospravedlnenie z dňa 7.1.2020 na č. l. 66-73.
4. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. platí, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa 02.04.2010 v ustanovení § 9 ods. 1 upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ktorého ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
14. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. Z. dôsledkom porušenia povinností v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), je že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák. platí, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 39 Obč. zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že ako spotrebiteľ sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č: SUA14/003507 z dňa 19.08.2014 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol spotrebiteľský úver. Ďalej v podanej žalobe uviedla, že zmluva bola vopred pripravená v jej neprospech ako spotrebiteľa na predtlačenom formulári ako štandardizovaná zmluva, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia v dôsledku čoho bola, nútená podpísať celý obsah zmluvy. Rovnako poukázala na to, že jej nároky sú odôvodnené aj s poukazom na Európsku smernicu na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali (najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ako aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 smernice. Rovnako okrem iných skutočností poukázala na potrebu euro- konformného výkladu európskeho spotrebiteľského práva, podľa ktorého v prípade pochybností ohľadne obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť použitý výklad v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ) v súlade s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Podľa žalobkyne k základným princípom spotrebiteľských zmlúv v zmysle práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ patrí ten, že nesmú obsahovať podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti týchto podmienok (článok 3 ods. 1,2 Smernice a bod 1 písm. e) prílohy Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ďalej poukázala na ustanovenie § 53 ods.7 Obč. zák. vo vzťahu k zabezpečeniu splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Podľa žalobkyne obsahové náležitosti zmluvy o úvere, ktorá v sebe zahrňuje označenie druhu úveru, RPMN: 27%, ktorý ukazovateľ podľa žalobkyne nie je uvedený v zmluve správne, rovnako zmluva obsahuje ročnú úrokovú sadzbu: 24,14 % , celkovú čiastku splatenia spotrebiteľom: 7 374€ , celkové náklady spotrebiteľa: 3 107,60€, konečnú splatnosť úveru: 16.08.2019 mesačné splátky v počte 60 po: 122,896 EUR. Ďalej žalobkyňa poukázala na porušenie
jej práv podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z.o spotrebiteľských úveroch, vo vzťahu k uvedeniu nesprávnej RPMN čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov a podľa žalobkyne je to aj nekalá obchodná praktika, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože neboli mu dané k dispozícii správne informácie, resp. nepravdivé. Podľa žalobkyne malo v zmluve RPMN absentovať úplne alebo zavádzajúco. Ďalej podľa žalobkyne zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a z dôvodu porušenia týchto ustanovení zákona podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Napokon žalobkyňa poukázala aj na zákonnú požiadavku podľa § 298 ods. 1, 2 CSP na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Ďalej žiadala o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 a 39 Obč. zák. ako aj § 53 ods. 1 Obč. zák. Žalobkyňa mala za to, že v tomto konaní je naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ochranu práva žalobkyne, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva, nakoľko bez tohto určenia je jej právo ohrozené a právne postavenie neisté porovnaj R 17/1972. V závere žaloby poukázala na to, že jej bolo dňa 16.12.2016 doručená výzva k doplateniu nedoplatku v sume 375,77 Eur a listom z 27.12.2016 bola vyzvaná na odovzdanie predmetu zabezpečenia a to osobného auta, ktoré bolo zakúpené z poskytnutého úveru s poukazom na neprijateľnú podmienku v zmluve a to najmä na zabezpečenie záväzku dlžníka voči veriteľovi formou záložného práva, nakoľko sa tým nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom zálohu, ktorý sa týka nehnuteľného majetku. V závere podanej žaloby ešte poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Maria Mosta- za Claro proti Centro Móvil Milénium SL bod 25.
18. Žalovaná strana sa k žalobe vyjadrila cestou splnomocnenej advokátskej kancelárie a túto žiadala zamietnuť a poukázala na to, že žalobkyňou namietané skutočnosti sú už v rozhodovacej praxi súdu postupom času prekonané a to jednak rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 podľa ktorého výkladu ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) a f) zákona č. 129/2010 Z.z. ( v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s princípom euro- komformného výkladu právnej normy, t. j. v súlade so smernicou tak, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh, rovnaký právny názor prezentoval vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky pod spis. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.04.2018). Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z. z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z. z., dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Závery vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu možno obdobne aplikovať aj pri posudzovaní splnenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. f), ktorý v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, dospel súd k záveru, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vymedzenie dĺžky trvania zmluvy o úvere dostatočne určitým spôsobom a vnútroštátna úprava vymedzenie dĺžky trvania predpokladá uvedením doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda nebolo nevyhnutné určiť konkrétnym dátumom, ale postačilo vymedzenie iným určitým spôsobom, ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňovalo spotrebiteľovi tento dátum identifikovať.
19. V závere svojho vyjadrenia žalovaná strana poukázala na skutočnosť, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako spotrebiteľ - teda slabšia strana, ale postavenie slabšej strany sa však nedá absolutizovať a vychádza sa z definície priemerného spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý má primerané
množstvo informácií a je v rozumnej miere pozorný a obozretný, a to s ohľadom na jeho sociálne a kultúrne faktory a jazykové schopnosti. Od spotrebiteľa sa teda vyžaduje určitá miera pozornosti, ktorá má svoj obraz napríklad v tom, že spotrebiteľ musí vykonať určité kontrolné zisťovania, aký tovar vlastne kupuje, alebo akú zmluvu uzatvára. Európsky súdny dvor dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého spotrebiteľa, ktorého inteligenčný kvocient nie je na hranici demencie, ale ktorý je schopný sa slobodne rozhodnúť (C-315/92). Súd tiež uvádza, že pri hľadisku priemerného spotrebiteľa je nutné vychádzať z konkrétneho typu vzťahu, na ktorý sa aplikuje. Napokon ešte žalovaná strana poukázala na to, že ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku OS Trebišov z dňa 03.05.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/129/2018, v ktorom sa okrem iných skutočností uvádza nasledovné: „Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cieľom zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je ochrana spotrebiteľov pred nekalými praktikami poskytovateľov úverov, pred neprehľadnými, nejasnými, nezrozumiteľnými zmluvami, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemá poňatia, koľko ho napokon úver bude stáť. Nie je to ale nástroj pre špekulácie spotrebiteľa za účelom získania úveru zadarmo a bez akýchkoľvek poplatkov v prípade, keď úver získal na základe jasnej, prehľadnej a zrozumiteľnej zmluvy. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán má nepochybne v právnom systéme svoje opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané zásadou spravodlivosti a účinnosti ochrany ohrozeného, príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán, ako aj ďalšími zásadami a princípmi ako sú vigilantibus iura, nemunem laedere a pod. Bez rešpektovania uvedených zásad a princípov by súd skĺzol k formalistickému, nevýchovnému a paternalistickému postupu vo výsledku s neprípustným zvýhodňovaním dlžníka oproti veriteľovi. Žalovaná strana tiež ešte poukázala na to, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
20. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
21. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
22. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.
23. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 10.11.2017 ako aj uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby.
24. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane, z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie, ako aj o predmete konania.
Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
25. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
26. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal, a to s poukazom na aplikáciu dispozičného princípu, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v uplatnení princípu formálnej pravdy podľa § 150 a súvis. ustanovení CSP a § 185 a súvis. ustanovení CSP, ktorými bol zavedený
princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Súd podanú žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď súdu nedoručila samotnú úverové zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáhala. Žalobkyňa nesplnila základnú podmienku úspešnosti žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu uzatvorenej zmluvy, keďže nepripojila k žalobe Zmluvu o úvere č: SUA14/003507 z dňa: 19.08.2016 v znení príloh čím porušila zákonnú povinnosť podľa § 132 ods. 3 CSP podľa ktorého ustanovenia platí, že žalobca k žalobe pripojí dôkazy /ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť/ zrejme rovnopis zmluvu jej bol pri podpise doručený, resp. v žalobe nepoukázala na to, že zmluva o úvere jej nebola doručená a preto ju v zmysle § 132 ods. 3 CSP, bez svojej viny v tomto konaní nemôže pripojiť.
28. Žalobkyňa nielenže nepredložila citovanú zmluvu k žalobe, ale ani na výzvu súdu pod čís. kon. XC/ X/XXXX-XX, ktoré jej bolo riadne doručené dňom 28.02.2018, a dokonca ani na opakovanú výzvu súdu, ako je zrejmé z č. l. 35 súdneho spisu svojím podaním z dňa 28.03.2019, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 02.04.2019, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia súdu sa jednak písomne vyjadrila a predložila a označila skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to s potrebným počtom rovnopisov a príloh, nakoľko na neskôr predložené a označené dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
29. Podľa súdu, za predpokladu, ak by už v minulosti bolo zahájené súdne konanie /napr. o zaplatenie sumy atď. .../, kde uvedené listiny by boli založené, a to zmluva o úvere, resp. zmluva o zriadení záložného práva, resp. zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti, zrejme by jej nič nebránilo v tom, aby označila v týchto svojich podaniach spisovú značku súdu, kde sa uvedené právne úkony nachádzajú za účelom pripojenia tohto spisu k tomuto konaniu a tým by mal súd možnosť sa s uvedenými právnymi úkonmi oboznámiť.
30. Napokon sa ešte úsilie súdu minulo svojím očakávaniam a účinkom o zabezpečenie zmluvy o úvere, resp. zmluvy o zriadení záložného práva, resp. zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti ako základnej a nevyhnutnej podmienky na určenie neplatnosti právneho úkonu uzatvorenej zmluvy o úvere resp. jednotlivých jej častí, v prípade predloženia týchto zmlúv na vytýčených pojednávaniach a to v prípade osobnej účasti žalobkyne na vytýčených pojednávaniach dňa 13.9.2019, kedy lehota na prípravu pojednávania bola riadne zachovaná, nakoľko predvolanie na uvedené pojednávanie prevzala dňa 11.07.2019 a opätovne súd vzhľadom k jej žiadosti na odročenie pojednávania vytýčil pojednávanie na deň 10.1.2020, a rovnako bola lehota na prípravu pojednávania zachovaná, nakoľko predvolanie prevzala dňa 30.09.2019, avšak sa vytýčeného termínu pojednávania opakovane nezúčastnila.
31. Na základe uvedených žalobkyňa týmto svojím prístupom k premetu konania vylúčila jednak súdnu verifikáciu ňou označených skutkových okolností ako aj posúdenia zákonného súladu týchto právnych úkonov v zmysle podanej žaloby, ktoré podľa žaloby majú vyplývať z citovanej Zmluvy o úvere č: SUA14/003507 z dňa: 19.08.2016 v znení príloh zabezpečovacími zmluvami.
32. Ďalej súd musel podanú žalobu zamietnuť nakoľko táto vykazovala množstvo nezrovnalostí, protirečení, chýbala jej minimálna vnútorná konzistentnosť, keď podľa žaloby malo dôjsť k zabezpečeniu splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti, keď na inom mieste žaloby poukázala na to, že podľa žalobkyne úver mal byť zabezpečený formou záložného práva k hnuteľnej veci nadobudnutému autu, čím sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom zálohu, ktorý sa týka nehnuteľného majetku a to bez označenia zmluvy, bez označenia nehnuteľností ktorých sa to malo týkať /označením minimálnymi identifikačnými údajmi z katastra nehnuteľností/ z čoho je podľa súdu zrejmé že žalobkyňa neuniesla ani len bremeno tvrdenia nie to ešte aj preukázania takéhoto tvrdenia.
33. Senátu XC OS N. z jeho činnosti sú známe viaceré písomné podania žalobkyne, absolútne identického charakteru o určenie neplatnosti právneho úkonu zo spotrebiteľských úverov, vychádzajúc z toho, že viaceré súdne konania žalobkyňa p. Sederová iniciovala na tomto súde s rovnakým obsahom, dokonca použila rovnaký typ písma, rovnaké podčiarknutia, na rovnakých miestach boli jednotlivé časti žaloby zvýraznené, boli použité kurzíva... Dokonca, p. V. nielen, že písala takéto podania, ale mala aj snahu na základe udeleného plnomocenstva aj osobne zastupovať, ako je zrejmé zo spisov senátu 7C OS KN, a to XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX s tým, že súd po vizuálnom porovnaní návrhov v konaní XC/XX/XXXX konštatoval absolútnu zhodu, a dokonca, samotná žalobkyňa, ktorá bola prítomná na pojednávaní, súdu uviedla, že všetky tieto podania spracovala ona, i keď nie je právnička, advokátka. Súd na základe týchto skutočností jednak z predloženého uznesenia súdu čís. kon. XC/X/XXXX-XX, urgencie súdu čís. kon. XC/X/XXXX-XX, ako aj z osobnej informovanosti žalobkyne v súdnych konaniach XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, považoval za preukázané, že ide v prípade žalobkyne o osobu znalú problematiky spotrebiteľského práva, a preto súd mal za to, že tak, ako ju súd poučoval v týchto prípadoch, aj v tomto konaní, napriek tomu, súdu dôkazy v tomto konaní XC/X/XXXX, na ktoré sa odvolávala nepredložila, tým vylúčila možnosť súdneho prieskumu, verifikácie označených skutočností v žalobe.
34. Záverom súd poznamenáva, že aj bez predloženia citovanej úverovej zmluvy, ale vychádzajúc z uplatnenej požiadavky zo strany žalobkyne v podanej žalobe na určenie neplatnosti zmluvy o úvere na tom základe, že mesačná splátka úveru neobsahuje rozpis amortizácie istiny ... s mesačnou periodicitou, ktorú skutočnosť vníma žalobkyňa ako porušenie ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné v tomto smere poukázať na zásadné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 podľa ktorého výkladu ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) a f) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať tak, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh. Rovnaký právny názor prezentoval vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.04.2018) v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. NS ako dovolací súd dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.
36. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Žalobca si uplatnil nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu, ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní žalobu žalobcu zamietol, tým sa procesne úspešnou stranou sporu stala žalovaná strana, ktorá si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
39. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).
40. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.