Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-152-2019.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/152/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému C.. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, U., o zaplatenie 421,61 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 386,84 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 82,08 eura od 04.05.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 18,02 eura od 04.06.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 37,82 eura od 05.07.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 18,02 eura od 04.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 15,64 eura od 06.09.2016 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia splátky riadne a včas počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.05.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 421,61 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť cenu riadne a včas nesplnil. 3. Žalobca ako dôkazy označil: zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, faktúry, výpis z obchodného registra žalobcu, cenník, výzvu na zaplatenie a oznámenie o postúpení pohľadávky. 4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 31.05.2019 platobný rozkaz sp. zn. 21Up/582/2019, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému. Žalobca navrhol pokračovať v konaní. Vec bola dňa 19.07.2019 postúpená Okresnému súdu Prešov ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie. 5. Žalovaný so žalobou súhlasil, požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach. Súdu predložil výpočet svojich životných nákladov, lekárske potvrdenie o zdravotnom stave ako aj poštové poukazy. 6. Žalobca v podaní zo dňa 20.09.2019 súhlasil s mesačnými splátkami vo výške 20 eur. 7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, ako aj písomným vyjadrením žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 13.03.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému program služieb. Na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.03.2016 sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému program služieb Happy M NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas za poskytované služby. V tabuľke č. 1 je uvedená zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) vo výške 270 eur. 9. Podľa bodu 3 dodatku (záväzok viazanosti), účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, (b) žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, (c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). 10. V bode 3 dodatku bola dojednaná zmluvná pokuta a to tým spôsobom, že podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto dodatku mobilný telefón poskytnutý. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku (ďalej len „základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet). 11. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrou s variabilným symbolom 7603401881 splatnou dňa 03.05.2016 sumu vo výške 82,08 eura, faktúrou s variabilným symbolom 7604369531 splatnou dňa 03.06.2016 sumu 23,01 eura (spolu s upomienkou vo výške 4,99 eura), faktúrou s variabilným symbolom 7605363273 splatnou dňa 04.07.2016 sumu 42,81 eura (spolu s upomienkou vo výške 4,99 eura), faktúrou s variabilným symbolom 7606339489 splatnou dňa 03.08.2016 sumu 23,01 eura (spolu s upomienkou vo výške 4,99 eura), faktúrou s variabilným symbolom 7607301456 splatnou dňa 05.09.2016 fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému sumu 35,44 eura (vrátane poplatku za prerušenie služby - neplatenie 16,50 eura bez DPH, t.j. 19,80 eura s DPH) a faktúrou s variabilným symbolom č. 3413111064 sumu 215,26 eura ako zmluvnú pokutu. 12. Z oznámenia zo dňa 13.08.2018 vyplýva, že žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky voči nemu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. 13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákon o elektronických komunikáciách), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 14. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k nej. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nie), kde právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa. 16. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len v časti, a to vo vzťahu k vyúčtovaným službám (mesačné poplatky) s DPH vo výške 171,58 eura (suma 82,08 eura splatná dňa 03.05.2016, suma 18,02 eura splatná dňa 03.06.2016, suma 37,82 eura splatná dňa 04.07.2016, suma 18,02 eura splatná dňa 03.08.2016, suma 15,64 eura splatná dňa 05.09.2016) a zmluvnej pokute vo výške 215,26 eura. Žalovaný počas konania nerozporoval tú skutočnosť, že žalobcovi neuhradil predmetné sumy, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 386,84 eura. 17. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola zmluvnými stranami dojednaná písomne v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Dodatok k zmluve bol uzatvorený dňa 11.03.2016 pričom žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb už pri splatnosti faktúry dňa 03.05.2016. V zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta za nedodržanie záväzku viazanosti. Keďže žalovaný preukázateľne porušil záväzok viazanosti súd vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. 18. Súd poukazuje na to, že v minulosti boli opakovane zmluvné pokuty za porušenie zmluvných povinností vyhlasované súdom za neprijateľné a teda neplatné. V tomto prípade zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, je v súlade so zákonom. Zmluvná pokuta je dohodnutá pre prípad
porušenia záväzku viazanosti v konkrétne stanovených prípadoch, je dohodnutá písomne, je určitá a zohľadňuje okolnosti porušenia povinností zo strany klienta. Výška zmluvnej pokuty odráža, kedy k porušeniu zmluvných povinností došlo, je teda odstupňovaná podľa dĺžky trvania zmluvného vzťahu a nie je dojednaná neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia zmluvy. V dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je v tabuľke č. 1 dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov, a výška zmluvnej pokuty 270 eur ako základná suma, ktorá bude klesať. Dohoda o zmluvnej pokute v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka je obsahom bodu 3 dodatku, pričom zmluvná pokuta sa mala vypočítať tak, že vyjadrovala denné klesanie zo základu zmluvnej pokuty a klesala zohľadňujúc čas ukončenia alebo prerušenia poskytovania služieb v prípade oneskorenej úhrady ceny služieb. Suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná tak, že jej základ bol znížený o hodnotu zmluvnej pokuty pripadajúcej na podiel počtu dní uplynulých z doby viazanosti k celkovému počtu dní doby viazanosti. V danom prípade vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny služieb, súd považoval nárok žalobcu na zmluvnú pokutu za dôvodný v celom rozsahu. 19. Súd poukazuje tiež na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 20Co/42/2019 zo dňa 05.09.2019 v obdobnej právnej veci v zmysle ktorého, cit: „Zmluvná pokuta obsiahnutá v dohode so žalovaným má charakter sankcie, ktorej výška sa znižuje v závislosti od doby, po ktorú si spotrebiteľ plní dojednané záväzky, teda priamo spotrebiteľ svojím konaním ovplyvňuje vznik nároku na zmluvnú pokutu a jej výšku. Ekonomický zámer žalobcu poskytnúť žalovanému na začiatku určitú peňažnú výhodu, ktorú si mienil kompenzovať zmluvnou viazanosťou po istý čas, v ktorom predpokladal, že pri istom objeme nákladov spojených s poskytovaním služieb, z úhrad poskytovaných žalovaným dosiahne aj určitý zisk, nepredstavuje neprimeranú výhodu oproti okamžitej možnosti spotrebiteľa získať do svojho vlastníctva elektronické zariadenia v ním požadovanej kvalite, aj keď na to nedisponuje aktuálnym dostatkom finančných prostriedkov. Existencia dohody o záväzku viazanosti, ktorá má kompenzovať prípadné zvýšené náklady dodávateľovi v súvislosti s poskytnutou zľavou, ktorej maximálna výška zodpovedá výške zľavy zo skutočnej ceny elektronického zariadenia, nie je neprimeraná, a už vôbec nie, pokiaľ sa počas doby viazanosti zmluvná pokuta znižuje o dobu trvania záväzku.“ 20. Vo vzťahu k zamietavému výroku rozhodnutia v časti nepriznania poplatkov za upomienky a poplatkov za obmedzenie, resp. prerušenie služby - neplatenie súd poukazuje na to, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto konaní predložený dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na prerušenie a obmedzenie služby, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu prerušenie služby, resp. obmedzenie služby nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým nástrojom dodávateľa ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov spotrebiteľom, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie služby je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného dodávateľa, nie službou v prospech spotrebiteľa. Rovnako tak i poplatok za upomienku, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha, má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Doručením upomienky žalovanému nevznikli právnemu predchodcovi žalobcu žiadne náklady, lebo boli súčasťou vystavenej faktúry. Podľa názoru súdu by si právny predchodca žalobcu v súvislosti so zasielaním upomienok mohol dôvodne uplatňovať len reálne vzniknuté náklady (za splnenia predpokladu preukázania, že takúto činnosť konkrétnym spôsobom aj vykonal), čo v prejednávanom spore nebolo preukázané. 21. Na podporu vyššie uvedeného názoru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/123/2016 zo dňa 26.06.2017, v zmysle ktorého, cit: „Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za
dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.“ 22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po lehote splatnosti faktúr, a tak je povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška uplatneného úroku z omeškania neprevyšuje prípustnú výšku úroku z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd priznal žalobcovi ním požadované úroky z omeškania. 25. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 26. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť dlh v splátkach po 20 eur mesačne s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky žalovaný stratí výhodu splátok. Pri povolení splácať dlh v splátkach súd vzal do úvahy výšku dlhu a zároveň prihliadol na súhlasné stanovisko žalobcu s povolením splácať dlh v splátkach. 27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii alebo vzhľadom k pomerom strán sporu. 29. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vzal do úvahy konkrétne okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania pomerne úspešnejšiemu žalobcovi. Súd v prvom rade prihliadol na postoj žalovaného, ktorý uplatnenú pohľadávku nerozporoval a najmä na jeho majetkové a sociálne pomery. Z lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni vyplýva, že je poberateľom vdovského dôchodku vo výške cca 150 eur. Žalovaný je umiestnený v zariadení DSS Medzilaborce n.o. od 12.10.2016 formou celoročného pobytu, kde bol umiestnený priamo z nemocnice po mozgovej prílohe. Denná úhrada, ktorú v zariadení platí je 9,50 eura, mesačne je to 294,50 eura. Medzi jeho ďalšie výdavky patrí drobné nákupy (hygiena, ošatenie) 15 eur, plienky, pena, podložky 30 eur, lieky 20 eur. Ďalej spláca pôžičky v SLSP vo výške 270,14 eura, splátky Intrum 146,35 eura, 65 eur, 35 eur, mesačné splátky Bencont Collection, a.s. 3 x 20 eur. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 09.07.2019 vyplýva, že žalovaný je imobilný a po opakovaných cievnych mozgových príhodách, trpí inkontinenciou stolice a moču, dysartriou a organickým psychosyndromom. Ide o trvalý stav, liečbou neovplyvniteľný. Okrem zlej sociálnej situácie žalovaného a závažných ochorení súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský právny vzťah, kde žalobca vystupuje v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca podáva typizované žaloby, v ktorých je potrebné doplniť iba údaje o žalovanom, zmluve, faktúrach. Nejedná sa teda o právne ani
skutkovo zložité prípady. Podľa názoru súdu práve daný prípad spĺňa podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).