Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-85-2017.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu T. X.T. N.. XX.XX.XXXX, A. F. XXX/XX, W. T., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Bakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom A. Józsefa 1, Dvory nad Žitavou, proti žalovaným v 1. rade K. P. B.. B. T.. Y.. B. B. F. XX S., právne zastúpený JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Mariánska 2, Nitra, v 2. rade Ladislav T. N.. XX.XX.XXXX, A. F.. D.Á. XXX/XX, S., zastúpený všeobecným zástupcom V. T. N.. XX.XX.XXXX, A. F.. D. XXX/XX, S., o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že kúpna zmluva uzavretá dňa 08.03.2016 v znení dodatku č. 1 z 01.07.2016 uzavretá medzi predávajúcim R. T. N.. XX.XX.XXXX a kupujúcim K. P. B.. B.. T.. Y.., B. B. F. XX, S. vklad povolený Okresným úradom Levice odbor katastrálny pod M. XXXX/XX dňa 22.09.2016 je v časti prevodu nehnuteľností k. ú. F. obec S. parcely registra „Z. R. XXX ako parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 3921 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4287 m2 v podiele 1-na je n e p l a t n á .
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovi žalovaní v l. a 2. rade.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa v žalobe podanej 12.10.2017 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a žalovaným v 2. rade ako predávajúcim dňa 08.03.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2016, vklad povolený pod M.-XXXX. V žalobe a na pojednávaní uviedol, je zapísaný na liste vlastníctva XXX k. ú. F. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 3921 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4287 m2 ako podielový spoluvlastník v 2/4-nách a žalovaný v 1. rade je zapísaný v podiele 1 - na. Žalovaný v 1. rade bol do listu vlastníctva zapísaný na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08.03.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2016 so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim. Vklad vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade bol povolený Okresným úradom odbor katastrálny Levice pod M.-XXXX/XXXX dňa 22.09.2016. Žalovaný v 1. rade nebol pred uzavretím kúpnej zmluvy podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Realizácia predkupného práva podielovým spoluvlastníkom nebola umožnená, žalovaný v 2. rade neponúkol žalobcovi svoj podiel na odpredaj, pritom má záujem hospodáriť na pozemkoch, ktoré mu spoluvlastnícky patria.
2. Žalovaný v 1. rade sa písomne vyjadril ( čl. 23, 98 ) tak, že pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade ponúkol predkupné právo žalobcovi a nie je pravdou tvrdenie žalovaného v 2. rade, že mu zakázal predať svoj podiel tretím osobám. Z jeho pozície nemôže zakazovať vlastníkovi voľnú
dispozíciu s predmetom jeho vlastníctva. Trval na tom, že pred podpisom kúpnej zmluvy ho žalovaný v 2. rade ubezpečil, že predmetný podiel ponúkol aj žalobcovi, ktorý oň neprejavil záujem. Toto prehlásenie žalovaný v 2. rade urobil za prítomnosti tretej osoby, pravdepodobne malo ísť o syna žalovaného v 2. rade R. T.. Poukázal aj na znenie kúpnej zmluvy v časti II. bod 2 zmluvy, v ktorom žalovaný v 2. rade prehlásil, že v čase uzavretia zmluvy je predmet kúpy bez tiarch, nie je zaťažený záložným právom ani iným vecným bremenom.
3. Žalovaného v 2. rade zastupovala v konaní splnomocnená zástupkyňa, ktorá neprítomnosť žalovaného ospravedlnila jeho nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý mu bráni v súčasnosti sa k veciam konštruktívne vyjadrovať. Jednoznačne trvala na tom, že spoluvlastnícky podiel žalovaný v 2. rade neponúkol nikomu inému len žalovanému v 1. rade, s ktorým aj uzavrel kúpnu zmluvu. Záležitosti okolo kúpnej zmluvy v podstate vybavovala so žalovaným v 1. rade ona, žiadna iná osoba sa v tejto veci neangažovala, ani syn.
4. Súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, odročenie pojednávania nežiadal. Ospravedlnenie žalovaného v 1. rade prostredníctvom jeho právnej zástupkyne došlo k súdu až po skončení pojednávania, na ktoré už súd nemôže prihliadať. Žalovaného v 2. rade zastupovala jeho splnomocnená zástupkyňa.
5. Súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav :
6. Sporná nehnuteľnosť je v súčasnosti vedená na Okresnom úrade, odbor katastrálny Levice na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. F., obec S., parcely registra „. Z. „ ako parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 3921 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4287 m2 v spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade v podiele 1 - na, žalobcu v podiele 2/4-ny a Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu v podiele 1-na. Žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade dňa 08.03.2016 v znení dodatku č. l zo dňa 01.07.2016, vklad povolený pod M.-XXXX/XXXX, ktorou žalovaný v 2. rade previedol svoj 1--ový spoluvlastnícky podiel n a spornej nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného v 1. rade.
7. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2016 v znení dodatku č. l zo dňa 01.07.2016, vklad povolený pod M.-XXXX/XXXX z toho právneho dôvodu, že bolo porušené jeho predkupné právo.
8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
9. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
10. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, 140, 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
12. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
13. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva treba posúdiť, či podaná žaloba je vhodným, účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práv žalobcu. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol v danom prípade už povolený, pričom jednoznačne je zrejmé, že nadobúdateľom nie je osoba blízka, keď nehnuteľnosti boli predané právnickej osobe. V prípade, ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu v prípade, že nejde o blízku osobu, vystavuje sa spolu s touto osobou osobitnej forme postihu ako je to uvedené v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu, preto nič nebráni tomu, aby sa na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve uvedená v § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je teda jedným z právnych prostriedkov vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilý byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Možno vyvodiť právny záver, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobca v konaní preukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď žiada o navrátenie do pôvodného stavu. Určením neplatnosti kúpnej zmluvy sleduje, aby sa spoluvlastnícke vzťahy navrátili do pôvodného stavu aký tu bol pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy. Zákon dáva oprávnenému spoluvlastníkovi možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu a tým nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Keďže žalobca nemá záujem o získanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného kúpou, resp. ponechať si predkupné právo pri zachovaní aktuálneho stavu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, neprichádza od úvahy riešenie v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
15. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranný právny úkon vyjadrený výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu (§ 34 Občianskeho zákonníka ). Musí sa adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, preto tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom. Možno tak urobiť aj v konaní pred súdom v žalobe na začatie konania. Žalobca splnil náležitosti dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podaním žaloby, v ktorej bol tento úkon konkrétne špecifikovaný a následne bola žaloba aj účastníkom právneho úkonu riadne doručená.
16. Súd v danej veci ďalej posudzoval dôvod, ktorý viedol žalobcu k podaniu predmetnej žaloby. Žalobca má záujem, aby bol navrátený pôvodný vlastnícky stav, nakoľko chce na pôde hospodáriť, pričom žalovaný v 2. rade predal svoj 1-ový spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade bez toho, aby ho predtým ponúkol žalobcovi, čím porušil jeho predkupné právo. Tvrdenie žalobcu o porušení jeho predkupného práva potvrdzuje sám žalovaný v 2. rade, ktorý priznal, že pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade neoslovil žalobcu s ponukou na predaj svojho podielu. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade ponúkol žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel, ktorú ponuku žalobca neprijal. Podľa žalovaného v 1. rade ho žalovaný v 2. rade ubezpečil, že
žalobcovi ponúkol predkupné právo na predmetnú nehnuteľnosť a túto skutočnosť žalovaný v 2. rade potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom, keď v časti II. bod 2. zmluvy prehlásil, že v čase uzavretia zmluvy nie je nehnuteľnosť zaťažená. Znenie článku II. bod 2 písm. a) kúpnej zmluvy o tom, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy je predmet kúpy bez tiarch, nie je zaťažený záložným právom a ani iným vecným bremenom, na ktorý poukazuje žalovaný v 1. rade, podľa názoru súdu nepreukazuje, že žalovaný v 2. rade splnil svoju povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom ponúknuť im svoj spoluvlastnícky podiel na predaj. Vznik a obsah vecného bremena upravuje § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka a predkupné právo možno dohodnúť ako vecné bremeno podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Existenciu vecného bremena, resp. dohodu o zriadení predkupného práva ako vecného práva žalovaný v 1. rade nepreukázal. Do listu vlastníctva č. 304 ( čl. 18 ) ťarcha - záložné právo tam bola zapísaná až 22.11.2016, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosť zaťažil už sám žalovaný v 1. rade. Súd je toho názoru, že článok II. bod 1 kúpnej zmluvy nedeklaruje splnenie zákonnej povinnosti predávajúceho voči ostaným spoluvlastníkom vyplývajúcu mu z predkupného práva spoluvlastníkov. Žalovaný v 1. rade popiera skutkové tvrdenia žalobcu, avšak svoju procesnú obranu ničím nepreukázal, nepredložil také dôkazy a ani nenavrhol vykonať žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, že žalovaný v 2. rade splnil zákonnú povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel najprv žalobcovi ako spoluvlastníkovi a to ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade. Naopak, žalovaný v 2. rade jednoznačne doznal, že keď sa rozhodol predať svoj podiel žalovanému v 1. rade, nikomu inému predtým predaj neponúkol a o predkupnom práve ani nevedel.
17. Z uvedeného vyplýva záver, že skutočne došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, ktorý si preto uplatnil svoje právo na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu - neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný v 2. rade mal záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému v 1. rade, čomu nasvedčuje aj uzavretie kúpnej zmluvy, a nie je tak logické, aby pred súdom v konaní o neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, svojim, podľa žalovaného nepravdivým tvrdením, spôsobil následne neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia, skutkové tvrdenia žalobcu ničím nevyvrátil. Súd mal s poukazom na uvedené preukázané, že žalovaný v 2. rade pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi, spoluvlastníkovi v podiele 2/4 - ny, hoci tak bol povinný urobiť, preto sa žalobca úspešne dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy a súd žalobe s poukazom na uvedené vyhovel.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ).
Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie