Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-81-2019.pdf
PDF · 170.75 KB
Case nature
Subarea
41P/81/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. L. G.. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice dieťa rodičov: M.. M. L. O.. G.. XX.XX.XXXX K. Z. C. G. H. X a M.. P. L. G.. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na H. X, zastúpených JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, IČO: 35 568 577, na návrh O.. T.. M. W. O.. nar. XX.X.XXXX a O.. V. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcich v C.T.- M. G. C. XX zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, IČO: 50 159 399, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.12.2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia, starí rodičia mal. M. L., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.12.2019 doručeným súdu dňa 16.12.2019, v poradí druhým, domáhali, aby súd dočasne zveril mal. M. L., G.. XX.XX.XXXX do ich osobnej starostlivosti, a to do doby právoplatného skončenia konania o zverenie maloletého M. L. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov.
2. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že už dňa 23.9.2019 podali návrh na začatie konania vo veci samej, ktorým žiadali, aby súd zveril maloletého M. L. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, a zároveň s týmto návrhom podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd zveril maloletého M. do ich dočasnej osobnej starostlivosti, a to do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej, o zverení maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 41P/81/2019 zo dňa 27.9.2019 tak, že tento návrh zamietol. Na odvolanie starých rodičov Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP/274/2019 zo dňa 12.11.2019 predmetné uznesenie Okresného súdu potvrdil.
3. Už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 23.9.2019, a v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu o zamietnutí tohto návrhu poukazovali starí rodičia na skutočnosti, ktoré indikovali veľmi silné a opodstatnené podozrenie, že zo strany rodičov mal. M. dochádza ku konaniu, ktoré má znaky psychického a fyzického týrania a zanedbávania starostlivosti o mal. M..
4. Predovšetkým poukázali na to, že s tým, že je obeťou neznesiteľného a dlhodobého fyzického násilia, predovšetkým zo strany otca, sa im zdôveril samotný mal. M. koncom augusta 2019. V návrhu poukázali aj na skutočnosti poukazujúce na takéto zaobchádzanie, ktoré si všimli oni sami na mal. M. ako mimoriadna unaviteľnosť a vyčerpanosť, úľakové reakcie pri pokuse o fyzický kontakt, časté problémy s trávením, výrazné schudnutie, bezdôvodné návaly žalostného plaču, narušenie pamäti a koncentrácie.
Tieto prejavy boli potvrdené aj zo strany Základnej školy na Hroncovej 23 v Košiciach v správe, ktorú si súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžiadal. Vyplynula z nich mimoriadna utiahnutosť mal. M., jeho ľakavé reakcie pri pokuse o dotyk, prílišná poslušnosť, priznávanie chýb aj keď sa ich nedopustil, ako aj výslovné vyjadrenie mal. M., že ak ho otec bije, je to preto, aby bol dobre vychovaný.
5. Okresný súd vo svojom uznesení zo dňa 27. 9. 2019 skonštatoval, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah súdu. Súd uzavrel, že z uvedených správ nevyplýva, že by bol maloletý vyslovene zanedbávaný zo strany matky, že by bol sústavne nepripravený na vyučovanie, že by mal neospravedlnené hodiny, že by bol často chorľavý, ani že by bolo zistené, že voči nemu matka, či otčim (v tom čase ešte nebolo známe, že došlo k osvojeniu mal. Martina) sa dopúšťajú fyzického násilia.
6. Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, Odbore kriminálnej polície prebieha pod sp. zn. ČVS: ORP-1578/1-VYS- KE-2019 vyšetrovanie ohľadom vážneho zanedbania starostlivosti rodičov o mal. Martina, možno uzavrieť, že prebieha relevantný dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom.
7. Po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu boli zistené ďalšie skutočnosti, ktoré osvedčujú potrebu neodkladného zásahu do starostlivosti o mal. M., ak má činnosť súdu sledovať najlepší záujem mal. dieťaťa tak, ako mu to ukladá ust. čl. 4 CMP.
8. Navrhovatelia ďalej poukázali na to, že krajský súd si zabezpečil do spisu prepis výsluchu mal. M. v predmetnom trestnom konaní. Starí rodičia mal. M. L. po oboznámení sa s týmto výsluchom, požiadali o zaujatie stanoviska k nemu klinickú psychologičku Mgr. Patríciu Vesel Ganoczyovú. Klinická psychologička vypracovala stanovisko zo dňa 8. 11. 2019, ktoré starým rodičom odovzdala dňa 11. 11. 2019, teda, vzhľadom na skutočnosť, že v uvedený deň odvolací súd rozhodol ich odvolaní, nemali starí rodičia možnosť predložiť ho odvolaciemu súdu pred jeho rozhodnutím. Zo stanoviska klinickej psychologičky vyplýva, že výsluch mal. dieťaťa vo veci, v ktorej je predmetom možné tyranizujúce a zanedbávajúce správanie zo strany rodičov voči nemu je pre dieťa extrémnym stresom a nesmierne náročnou skúškou lojality. Každé mal. dieťa prirodzene túži vidieť na svojich rodičoch dobré stránky, aby mohlo ospravedlniť, prečo sa k nemu rodičia správajú psychicky, či fyzicky násilným spôsobom. Ďalej poukázala klinická psychologička na to, že v prípadoch aký je prípad mal. M., je pre dieťa mimoriadne náročné vypovedať, keďže na výsluch prišlo s matkou a z výsluchu rovnako odišlo s matkou. Pre takéto dieťa je potom prirodzené, že bude vytrvalo opakovať o svojich rodičoch všetko pozitívne, čo vie o nich povedať. Na to, aby dieťa o fungovaní doma povedalo, popri pozitívnom, aj niečo negatívne, potrebuje cítiť maximálne bezpečie, čo situácia, v ktorej sa mal. M. ocitol, neposkytuje.
9. Napriek tomu, z výpovede mal. Martina vyplýva, že napriek zjavnej snahe o bagatelizáciu bitky zo strany otca, ktorá je podľa neho slabá, teda že otec ho udrel slabo do ruky, alebo do nohy a na priame otázky vyšetrovateľa toto tvrdenie opakoval, na otázku vyšetrovateľa, či ocko udrie aj jeho sestry, keď zlostia, mal. M. odpovedal: „Hej, ale slabšie“. Je zrejmé, že mal. dieťa pri tejto odpovedi, ktorá sa týkala zaobchádzania s jeho sestrami, nevenovalo pozornosť tomu, že má trvať na tom, že otec ho bije len slabo, a úprimne sa vyjadrilo k zaobchádzaniu so svojimi sestrami v zmysle, že ich otec udrie tiež, ale slabšie ako jeho, čo vzbudzuje zásadné a opodstatnené pochybnosti o hodnovernosti tej časti výpovede, kde zdôrazňuje, že otec ho bije slabo. Ďalšou skutočnosťou s vysokou výpovednou hodnotou je jeho opis, podľa ktorého mu otec, keď ho udrie, nepovie nič. V kontexte stanoviska klinickej psychologičky, je aj vyjadrenie mal. M. vo vzťahu k matke, ktorej správanie voči nemu ospravedlňuje tak, že ju: „Omylom vyprovokuje“. Zo stanoviska klinickej psychologičky zároveň vyplýva, že diskomfort mal. M. pri predmetnej výpovedi a napätie medzi vypovedaním a skutočným prežívaním vplýva aj z toho, že mal. M. hovoril potichu, často mu ani nie je rozumieť, namiesto odpovede hovorí „hm“, myká plecom, klopí zrak, na niektoré dôležité otázky neodpovie vôbec, pri niektorých otázkach je dokonca zaznamenaná paradoxná emocionálna reakcia, keď sa dieťa smeje v situácii, keď ani otázka, ani situácia nie sú smiešne. Klinická psychologička zhodnotila obsah výpovede mal. M. tak, že už len skutočnosť, že dokázal povedať, že ho otec udrel doma aj v aute, alebo že ho bije silnejšie a sestry slabšie, muselo v jeho vnútri vyvolať strach, že toto vôbec povedal.
10. Navrhovatelia v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že rodičia mal. dieťaťa vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2019, ako aj matka samotná vo vyjadrení pre kolízneho opatrovníka uviedla, že mal. M. dostal od otca „po zadku“ dva krát, a to raz pri návšteve u svokrovcov, keď M. strelil facku manželovej mame, a druhýkrát vtedy, keď M. stúpil do mláčky, ktorú urobil pes a napriek upozorneniu otca, skočil rovno takýmito nohami na pohovku. Porovnajúc výpoveď mal. M. a opakované tvrdenia matky (rodičov) o tom, aké sú spôsoby bitia M., je zrejmé, že mal. M. o žiadnych z údajne jediných dvoch bitiek zo strany otca nevypovedal, a naopak vyjadroval sa o iných spôsoboch bitia zo strany otca. Je teda nesporné, a táto skutočnosť vyšla najavo v kontexte vyjadrení rodičov mal. M. a stanoviska klinickej psychologičky, že mal. M. je predmetom opakovaného fyzického násilia zo strany otca, ktoré z dôvodov opísaných klinickou psychologičkou bagatelizuje, a ktoré jeho rodičia, napriek tomu, že „aspoň“ o takomto bití bol mal. M. schopný hovoriť, popierajú. Je teda zrejmé, že tak, ako to starí rodičia uviedli už vo svojom prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal. M. je obeťou fyzického násilia zo strany svojich rodičov, predovšetkým zo strany otca, a táto skutočnosť bola vyššie uvedenými dôkazmi a ich vzájomným kontextom potvrdená.
11. Zároveň navrhovatelia poukázali na to, že kolízny opatrovník dňa 18. 11. 2019 predložil Krajskému súd v Košiciach (už po jeho rozhodnutí) správu zo Základnej školy Hroncova 23, ktorá bola poskytnutá na jeho vyžiadanie. Ide teda o správu, ktorá bola školou poskytnutá mesiac a pol po tom, čo bola poskytnutá školou súdu správa zo dňa 25. 9. 2019. Z uvedenej správy vyplýva, že mal. Martin je naďalej veľmi uzavretý, utiahnutý, príliš zdvorilý, vždy na všetko privolí, len aby nebol krik, rozpráva veľmi ticho a bojazlivo. Žiak má naďalej slabú domácu prípravu, a pokiaľ si neurobí úlohy v školskom klube detí, doma ich málokedy dokončí. Od začiatku školského roka často vynecháva, má jednodňové ospravedlnenia od rodičov, a po následnom príchode do školy nemá dobraté učivo a dopísané poznámky z vynechaného dňa. Z uvedenej správy teda vyplýva, že napriek tomu, že rodičia mal. M. sú si vedomí toho, že vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie a konanie o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, bude školská dochádzka a školská príprava mal. M. osobitne sledovaná zo strany kolízneho opatrovníka a zo strany súdu, naďalej zanedbávajú starostlivosť o školské povinnosti mal. M.. Matka ho kvôli svojej zaneprázdnenosti vyberá zo školy a následne mal. M. nemá dobraté učivo. Ani situácia s domácimi úlohami sa nijako nezmenila, a ak nezabezpečí vypracovanie domácich úloh školský klub detí, mal. M. domáce úlohy nemá.
12. Možno teda bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že pokiaľ súd vo svojom uznesení zo dňa 27. 9. 2019 uviedol, že nebolo preukázané, že by bol maloletý sústavne nepripravený na vyučovanie a zanedbávaný zo strany rodičov, v súčasnosti táto skutočnosť preukázaná je.
13. V kontexte s vyššie uvedeným si podľa navrhovateľov nemožno nevšimnúť, že vyjadrenia rodičov, či už kolíznemu opatrovníkovi, alebo ich vyjadrení zo dňa 14. 11. 2019, poukazujú na to, títo sa snažia jasné a neprehliadnuteľné príznaky fyzického a psychického týrania mal. M. „prekryť“ agresívnymi útokmi nielen voči starým rodičom, ale aj voči všetkým osobám, ktoré sa vyjadrili kriticky na adresu rodičov dieťaťa. Pri týchto mimoriadne agresívnych útokoch sa nezastavili ani pred predkladaním dôkazov vyslovene nepravdivých.
14. K svojmu podaniu zo dňa 14. 11. 2019 predložili rodičia čestné prehlásenie M.. A. K., ktorá potvrdzuje, že keď s matkou dieťaťa dňa 19. 9. 2019 spoločne prišla do školy „Maťko ku nám pribehol a mal škrabanec na nose“. Ako je však zrejmé k poraneniu nosa mal. M. došlo dňa 26. 9. 2019, keďže v uvedený deň v škole ešte toto zranenie nemal a následne pri náhodnom stretnutí so starými rodičmi dňa 27. 9. 2019 mal už na nose výraznú tržnú ranu. Je teda zrejmé, že uvedené čestné prehlásenie nie je pravdivé.
15. Rovnako je až neuveriteľné s akou Rodičia maloletého podľa navrhovateľov s agresivitou zaútočili na sestru matky dieťaťa, M.. B. Č.. Podľa vyjadrenia zo dňa 14. 11. 2019 sa od dopravnej nehody v roku 2005 „sestre matky veľmi veľa vecí pletie a hovorí veci bez súvislostí. Navrhovateľka s obľubou vždy tvrdí, že predsa vieme, že to sestra nemá v hlave v poriadku, tak nech sa jej nepýtam na žiadne konkrétnosti“. M.. B. Č. vyštudovala po dopravnej nehode vysokú školu, získala magisterský titul a v súčasnosti pracuje na pozícii vyžadujúcej nielen vysokú odbornú disponovanosť, ale aj vysokú schopnosť komunikácie. Na svojej pracovnej pozícii je svojim nadriadeným vysoko cenená. Rovnako stará matka dieťaťa sa nikdy o svojej dcére nevyjadrovala, že to nemá v hlave v poriadku. Jediným vysvetlením takéhoto hrubého útoku zo strany matky na svoju sestru je snaha denunciovať každého, vrátane vlastnej sestry,
kto je ochotný poskytnúť dôkaz o tyranizujúcom správaní rodičov k mal. Martinovi. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že M.. B. Č. až po veľkom váhaní, uprednostniac naliehavú potrebu ochrániť mal. M., sa odhodlala poskytnúť svoje vyjadrenie predložené súdu. Je však zjavné, že matka v úsilí chrániť seba samú, neváha takýmto zúfalým spôsobom znevážiť svoju vlastnú sestru. Je však nepochopiteľné a zároveň signifikantné, že matka sa rovnako znevažujúco, podľa vyjadrenia jej známej, vyjadrovala aj o mal. Martinovi, ako o dieťati, ktoré je problémové a dostáva známky 4 až 5 zo všetkých predmetov.
16. Toto rovnako podľa navrhovateľov platí aj v bezuzdných útokoch voči starej matke, o ktorej pred kolíznym opatrovníkom vyhlásila, že trpí Münchhausenovým syndrómom a vo svojom podaní zo dňa 14. 11. 2019 nielenže opätovne zdôraznila, že stará matka trpí psychiatrickým ochorením, ale toto svoje tvrdenie zopakovala aj vo vyjadrení k návrhu starých rodičov na vykonanie dokazovania. Svoje detstvo matka opisuje ako poznačené údajným neustálym „zomieraním“ starej matky, citovým vydieraním členov rodiny, že kvôli nim zomrie. Matka uvádza, že v dôsledku týchto pomerov sa už v 18 rokoch odsťahovala (najprv do školy v Trnave). Skutočnosť je taká, že matka dieťaťa odišla študovať masmediálnu komunikáciu na Trnavskú univerzitu. Po ukončení bakalárskeho štúdia sa vrátila však domov a pokračovala v magisterskom štúdiu na Prešovskej univerzite v Prešove, neskôr odišla za priateľom do Bratislavy, kde sa aj zamestnala, neskôr do Topoľčian, kde si kúpila aj byt. Po nedlhom čase však byt predala a vrátil sa domov. Celé tehotenstvo bola doma u starých rodičov, ktorí sa o ňu starali a neskôr aj o vnuka M., až do jeho prvých narodenín. Napriek tomu, že si už v roku 2011 kúpila byt, tento istý čas prenajímala a odsťahovala sa až v roku 2012. Matka dieťaťa v minulosti často krát vyjadrovala svojim rodičom a predovšetkým starej matke vďačnosť za krásne detstvo. Svedčia o tom napríklad lístočky, ktoré dala starej matke, a na ktorých vypísala svoje spomienky z detstva. Stará matka zabezpečovala starostlivosť o matku a jej sestru tak, že tieto aj po dosiahnutí dospelosti považovali svoje detstvo za mimoriadne šťastné obdobie. Keď v roku 2002 zabezpečila stará matka pre matku dieťaťa vydanie knihy Papierový princ, napísala jej matka venovanie „Pre najlepšiu mamičku zo všetkých najlepších mamičiek, pretože je nielen najlepšou mamičkou, ale aj najlepšou priateľkou“.
17. Ešte aj v roku 2017 sa starí rodičia postarali o matku dieťaťa, ktorá sa nachádzala v dome svojich svokrovcov a svojej sestre (tej, ktorej sa má všetko v hlave pliesť) sa dňa 23. 10. 2017 telefonicky sťažovala, že je jej veľmi zle. Starí rodičia ju našli v zúboženom stave, odviezli ju do nemocnice, kde jej pri vyšetrení zistili hodnotu CRP na úrovni 306,92 mg/l (pri norme 5,0 mg/l). Bol jej diagnostikovaný zápal pľúc a odporúčaná hospitalizácia, túto matka odmietla a spolu s deťmi prišla k starým rodičom, ktorí sa o ňu postarali, za čo im bola matka nesmierne vďačná.
18. Pokiaľ matka tvrdí, že vzťahy so starými rodičmi sa zhoršili po narodení dcéry, matka opäť účelovo zabúda, že ešte 22. 1. 2019 jej starí rodičia darovali sumu 50 000 €. Pred tým jej bola starým otcom darovaná polovica domu, v ktorej, býva spolu s celou svojou rodinou, a o ktorej z nepochopiteľných dôvodov v konaní o osvojení vyhlásila, že ju zdedila.
19. Napriek tomu, že sa matka mal. M. pred očami starých rodičov menila, a všímali si čoraz nevhodnejší a citovo odcudzenejší spôsob jej správania k mal. M., nevzdávali sa nádeje, že toto je len prejavom toho, že matka sama prežíva ťažké obdobie. Po tom, čo sa im mal. M. v auguste zveril so svojim utrpením, nemohli starí rodičia ďalej ospravedlňovať dcérino správanie, pretože ich povinnosťou bolo urobiť všetko preto, aby mal. Martin nebol ďalej vystavený takémuto správaniu.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rodičia spochybňujú schopnosť, predovšetkým starej matky sa, v prípade zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti o mal. M., postarať.
21. Predovšetkým, tak ako to bolo uvedené už vyššie, stará matka zabezpečovala starostlivosť a výchovu o dve dcéry, pričom prirodzenou deľbou práce v rodine bola starostlivosť o deti predovšetkým na nej. Tvrdenia matky mal. M. o jej „umieraní“, ako aj o tom, že svoje dcéry bezdôvodne a opakovane vystavovala lekárskym vyšetreniam, nie sú pravdivé. Len na okraj je potrebné poznamenať, že už z praktického hľadiska, keďže bydlisko starých rodičov bolo v inej mestskej časti a pediater dcér v inej, dopravu detí k lekárovi (ak to bolo potrebné), zabezpečoval starý otec. Je pravdou, že stará matka je od roku 2008 invalidnou dôchodkyňou, pričom invalidizujúcou chorobou je systémové ochorenie. Vytvorila projekt Živých knižníc, ktorého podstatou je zvolenie témy a kontaktovanie konkrétnych ľudí, ktorí sú ochotní ponúknuť svoj príbeh. Táto činnosť si vyžadovala vysokú mieru empatie a vysoké komunikačné schopnosti. Tejto téme sa venovala aj v rámci projektov, ktoré boli súčasťou Európskeho
hlavného mesta kultúry. V rokoch 2012 až 2013 absolvovala arteterapeutické štúdium, aby následne nadobudnuté vedomosti a zručnosti na pravidelných mesačných stretnutiach odovzdávala deťom v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň. V roku 2015 bola stará matka zapojená do projektu týkajúceho sa arteterapeutických techník v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach. Od roku 2015 organizuje samostatné autorské výstavy, ktorých sa do roku 2019 uskutočnilo 5. Zároveň po absolvovaní štúdia v roku 2018 až 2019 pracoval s klientmi Denného stacionára Centra duševného zdravia Facilitas.
22. Stará matka zabezpečuje starostlivosť o domácnosť. Rodičia mal. M. nemali v minulosti žiadne výhrady voči starostlivosti starých rodičov o mal. deti, keď im ich zverili, a dokonca aj otec mal. Martina sa vyjadril, že starým rodičom pomáhali občas so záhradou. Aj keď toto tvrdenie nezodpovedá celkom realite, je nesporné, že o svoju domácnosť sa starí rodičia starajú sami.
23. Vzhľadom na mimoriadne agresívne ataky voči starej matke zo strany rodičov a predovšetkým matky, podstúpila stará matka psychologické vyšetrenie dňa 9. 12. 2019. Z jeho záverov vyplýva, že jej osobnosť je dobre integrovaná, zameraná na prekonanie prekážok, s optimálnym prispôsobovaním sa k vzniknutým situáciám. Osobnosť je bez patologických kompenzácií a v myslení a vnímaní sú neprítomné psychotické fenomény.
24. K tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili navrhovatelia aj listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v návrhu: a to: Vyjadrenie Mgr. Patrície Vesel Ganoczyovej zo dňa 8. 11. 2019, Vyjadrenie ÚPSVaR Košice zo dňa 18. 11. 2019, Správa z psychologického vyšetrenia O.. V. W. zo dňa 9. 12. 2019, Osvedčenie Inštitútu vzdelávania v arteterapii zo dňa 14. 12. 2013, Čestné vyhlásenie T.. Z. P., Čestné vyhlásenie T. P., Čestné vyhlásenie M.. B. Č., Výňatok z knihy Papierový princ, Pracovné hodnotenie M.. B. Č. , Darovacia zmluva - dom, Darovacia zmluva - peniaze, Lekárska správa zo dňa 23. 10. 2017 , Diplomy o vysokoškolskom vzdelaní M.. B. Č., Lístky so spomienkami M.. M. L. na detstvo.
25. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní už bol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia z 23.9.2019, ktorým by súd dočasne zveril mal. M. L., nar. XX.XX.XXXX, vnuka navrhovateľov do dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov zamietnutý uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 41P/81/2019 zo dňa 27.9.2019 ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/274/2019 zo dňa 12.11.2019, súd zisťoval, či tu existujú nové skutočnosti, či v danom prípade nejde o prekážku už rozhodnutej veci, pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkaleného opatrenia, resp. či v priebehu konania, ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.12.2019 vyplývajú také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nové, iné rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
26. Maloletý M. L. je na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/29/2017 z 6.6.2017, právoplatným 25.8.2017, osvojencom osvojiteľa M.. P. L., nar. XX.X.XXXX, od právoplatnosti tohto rozsudku.
27. V priebehu konania, už v rámci odvolacieho konania voči uvedenému uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Košice I boli predkladané účastníkmi konania rôzne vyjadrenia, ako aj listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať tvrdenia navrhovateľov uvádzané v návrhu na začatie konania vo veci samej, ako aj v prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale zároveň aj v ďalšom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.12.2019 o tom, že tu existujú silné a opodstatnené podozrenia, že zo strany rodičov mal. M. dochádza ku konaniu, ktoré má znaky psychického a fyzického týrania, ako aj zanedbávania starostlivosti o mal. M..
28. Súd preskúmal všetky predložené listinné dôkazy, ktoré boli do spisu predložené jednak navrhovateľmi, ale tiež aj zo strany rodičov mal. M. L., ktorí sa v konaní vyjadrili v rámci odvolacieho konania proti uzneseniu o zamietnutí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a zároveň sa vyjadrili aj k predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (po nahliadnutí do spisu) a ktorí taktiež predložili listinné dôkazy do spisu na preukázanie svojich tvrdení. Rodičia maloletého preukazovali svojimi vyjadreniami a predloženými dôkazmi opak tvrdení navrhovateľov, a síce, že v žiadnom prípade z ich strany nedochádza k žiadnemu fyzickému, ani psychickému násiliu voči mal. M., a svoju starostlivosť o maloletého nezanedbávajú. Súd taktiež preskúmal aj Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 30.10.2019 a 18.11.2019.
29. Uznesením sp. zn. 41P/81/2019 zo dňa 4.10.2019 Okresný súd Košice I pribral do konania Úrad komisára pre deti so sídlom Odborárske námestie 3 v Bratislave, a to na základe Návrhu Úradu komisárky pre deti na pribratie komisára pre deti do konania v predmetnej právnej veci, ktorý bol Okresnému súdu Košice I doručený dňa 13.11.2019. Úrad komisára pre deti sa vyjadril súdu k predmetnému konaniu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2019, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že si dňa 26.11.2019 vyžiadal obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletého Martina zo dňa 3.10.2019 na OR PZ v Košiciach, odboru kriminálnej polície, pričom výsluch bol realizovaný v súvislosti s oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu na maloletom. Predmetom analýzy bol prepis zvukovo-obrazového záznamu, a zároveň aj samotný zvukovo-obrazový záznam. Na základe vykonanej analýzy, má komisárka pre deti za to, že vzhľadom k tomu, aké ťažké je pre dieťa verbalizovať negatívne vyjadrenia o svojich rodičoch, často je oveľa výpovednejšia neverbálna komunikácia dieťaťa, a teda samotný zvukovo-obrazový záznam. Pri zmene témy vyšetrovateľky na vzťah s rodičmi, je badateľná výrazná zmena prežívania dieťaťa, prejavujúca sa v neverbálnej komunikácii, sprievodná je zmena intonácie hlasu, hovorí potichu, často mu ani mu nie je rozumieť, namiesto odpovede hovorí hm, myká plecom, na niektoré dôležité otázky neodpovie vôbec. Pri niektorých otázkach je dokonca zaznamenaná paradoxná emocionálna reakcia. Z psychologického hľadiska tieto prejavy svedčia o výraznom napätí dieťaťa. Neverbálna komunikácia M. pri témach jeho vzťahu s rodičmi, prípadne vzájomnom vzťahu rodičov, nekorešpondovala so sumárnym vyjadrením „nič sa u nás doma nič zlé nedeje, iba dobré vzťahy máme u nás“, „máme sa radi, nebijeme sa a nekričíme po sebe, a nenadávame na seba“, „ocko a mamka na seba nekričia, nebijú sa, a nenadávajú si“. Pri neutrálnych a príjemných témach a spomienkach je M. prejav spontánnejší, dynamickejší, živší (výrazne ožije pri téme starých rodičov a spomienke ako trávia voľný čas s dedom), neverbálny prejav korešponduje s verbalizovaným obsahom. Prirodzeným neuvedomovaným mechanizmom dieťaťa vo veku Martina, ktorý predurčuje vnímanie jeho rodičov, je nájsť na nich čokoľvek, prečo by ich dieťa mohlo mať rado. Dieťa nevie, že si v žiadnej situácii bitku, alebo akékoľvek násilie, či zanedbávanie nikdy nezaslúži. Snaží sa len kdesi vo vnútri si vysvetliť prečo mu jeho najbližší, ktorí ho majú radi ubližujú. M. je vo veku, kedy hľadá na svojich rodičoch dobré stránky, ktorými kompenzuje a ospravedlňuje negatívne správanie a reakcie rodičov voči nemu samotnému. Jeho nazeranie na rodičov je do veľkej miery idealizované. Na základe uvedeného navrhla komisárka pre deti, aby pre stabilizáciu maloletého a vytvorenia jeho bezpečného prostredia zabezpečujúceho mu zdravý fyzický a psychický vývoj, bol maloletý dočasne zverený do rozhodnutia súdu vo veci samej starým rodičov do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, a navrhla vykonať znalecké psychologické dokazovanie maloletého, ako aj rodičov a starých rodičov.
30. Okrem dôkazov, ktoré už účastníci konania predložili v priebehu konania boli zo strany účastníkov konania označené aj ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, a súd si ešte predtým ako bol mu doručený druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.12.2019 vyžiadal od OR PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície fotokópiu trestného spisu vedeného pod sp. zn. ČVS:ORP-1578/1- VYA-KE-2019, ďalej zo ZŠ Hroncova 23, Košice správu o tom, koľko vyučovacích hodín vymeškal mal. M. L. od začiatku školského roku 2019/2020, z akých dôvodov, a ako boli tieto dôvody ospravedlnené a preukázané, a zároveň, aby bola súdu predložená kompletná komunikácia prebiehajúca medzi rodičmi mal. M. a školou od začiatku školského roku 2018/2019. Ďalej si súd vyžiadal aj zo Sociálnej poisťovne rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, a s tým súvisiacu zdravotnú posudkovú dokumentáciu navrhovateľky O.. V. W., nar. XX.X.XXXX. Vzhľadom na to, že vyžiadané dokumenty boli súdu doručené ešte pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, súd aj z týchto pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal a starostlivo ich preskúmal, aby rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého.
31. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície už bol súd oboznámený s prepisom výsluchu mal. M. L., ktorý sa konal dňa 3.10.2019 v priestoroch OR PZ, Odbor kriminálnej polície na Rampovej 7, v Košiciach, pri ktorom okrem vyšetrovateľky policajného zboru bola prítomná pri podpise mal. M. L. M.. L. E., psychológ, ďalej prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II a kolízny opatrovník. Výsluch maloletého bol začatý o 12:30 hod. a bol skončený o 13:50 hod. Týmto prepisom súd disponoval už aj v čase, kedy Krajský súd v Košiciach rozhodoval o odvolaní voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.9.2019, a napriek tomu potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasné zverenie maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, teda
navrhovateľom zamietnutý. Odvolací súd zároveň konštatoval, že vzhľadom na to, že prebieha práve toto trestné konanie je zabezpečená dostatočná ochrana maloletého, a nie je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v tom znení, ako to navrhovali navrhovatelia. Súd konštatuje, že obsahom tohto pripojeného vyšetrovacieho spisu nie je obrazovo-zvukový záznam o výsluchu maloletého zo dňa 3.10.2019 tak, ako ho mala k dispozícií komisárka pre deti, a ktorý bol predmetom jej analýzy, a ku ktorému sa následne vyjadrovala.
32. Z vyšetrovacieho spisu súd ďalej zistil, že do trestného konania bola uznesením zo dňa 21.10.2019 pribratá za účelom psychologického vyšetrenia mal. M. L., nar. XX.XX.XXXX a svedka M.. P. L., nar. XX.X.XXXX znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí M.. L. L.. Tá v predmetnej veci vypracovala Znalecký posudok č. 47/2019 zo dňa 1.12.2019. Z tohto znaleckého posudku súd zistil, že pokiaľ ide o mal. M., jeho osobnosť sa vyvíja senzitívnym smerom, je skôr introvertný, vnímavý, nekonfliktný, sugestibilný. Úroveň kognitívnych schopností umožňuje maloletému primerane vnímať jednoduchšie, ale aj zložitejšie sociálne javy, tieto si v pamäti uchovávať, a potom bez nadmerného subjektívneho skreslenia z pamäte aj vyvolávať. Neboli diagnostikované žiadne odchýlky od populačnej normy. Sklony k lživosti, ako súčasť akcentovanej osobnostnej výbavy, psychopatológie viažucej sa na vyvíjajúce sa osobnostné črty (nestabilita, impulzivita, histriónsky vývin, poruchy vnímania a podobne) u maloletého, ako ani u M.. P.K. L. znalkyňa nezistila. Pokiaľ ide o subjektívny príklon podávania informácií, interpretácia skutočnosti je vždy predmetnom subjektívneho zhodnotenia u všetkých ľudí, pričom u mal. Martina znalkyňa v tejto prirodzenej tendencii nezistila nič neobvyklé vymykajúce sa z rámca. Maloletý nemá sklony k zjednodušovaniu, prehliadaniu, skôr v záťaži ide o nadmernú ostražitosti, kedy si všíma viac vecí ako je schopný rozumovo a pocitovo spracovať. To potom spôsobuje, že nevie oddeliť dôležité od nedôležitého s výsledkom, napr. idealizovania rodičov, pretože sa bojí povedať svoje postrehy v obave, aby neboli použité proti rodičovi. V rámci ostatného skúmania špecifickej vierohodnosti, teda toho, či popisované skutočnosti z psychologického hľadiska v kontexte konkrétneho popisu pred OČTK a znalcom, sa mohli stať tak, ako ich opisuje maloletý, znalkyňa uviedla, že nepredpokladá, že si maloletý vymýšľa. Maloletý uviedol, že otec je doma prísny, aj uviedol situácie, kedy dostal trest, bol u znalkyne pomerne otvorene nastavený, čiže nevykresľoval otca nereálne, sterilne. Dieťa s takým intelektom a sociálnou inteligenciou, aký má maloletý rozumie, že svojou výpoveďou sa môže dostať a aj svojich blízkych do nepriaznivej a nevyhovujúcej situácie. To, že si to maloletý uvedomuje, vyplynulo z jeho vyjadrenia, že sa doma bavia o tom, že toto je vážna vec, ktorá môže mať dôsledky trestného stíhania pre jeho rodičov. Znalkyňa ďalej uviedla, že neboli prítomné symptómy hlbšieho narušenia regulácie maloletého, ktoré by mohli vznikať v dôsledku dlhodobých psychopatických vplyvov, vrátane možností násilia, hostility, či odmietania zo strany rodičov od útleho veku. V čase vyšetrenia pred znalkyňou sa maloletý javil spokojný, v klinickom, ale ani v podobnom testovom obrazne nevykazoval žiadne známy z okruhu problematiky CAN. V čase vyšetrenia u znalkyne neboli u maloletého prítomné symptómy hlbšieho narušenia jeho regulácie, ktoré by mohli vznikať v dôsledku dlhodobých psychopatologických vplyvov vrátane možnosti násilia hostility a odmietania zo strany rodičov od útleho veku. Pokiaľ ide o vzťahy maloletého k jeho rodičom, ktoré by mali súvis s predmetným skutkom, znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že maloletý má svojich rodičov rád - vyjadrenie maloletého, nález v testoch. Na vyšetrenie prišiel maloletý s otcom a v pozorovanej interakcii znalkyňa nezachytila také znaky, ktoré by svedčili pre narušenú vzťahovú väzbu. Maloletý k otcovi nemá ambivalentný vzťah, ani úzkostný vzťah. Otca má rád, čo opakovane verbalizoval. Dôležitejšie sa však javí, že sa tak aj spontánne neverbálne prejavoval. Z vyšetrenia vyplynuli rodinné kvality, ale aj rodinné nedostatky tak, ako ich maloletý subjektívne vníma. Za najsignifikantnejšie zistené nedostatky považuje znalkyňa vyjadrenia ohľadne sestry Linky s prvkami rivalizácie s ňou, a istý vývin k ambivalentnému prežívaniu súrodeneckého vzťahu, a tiež istá miera potreby väčšej pozornosti, ktorú od rodičov potrebuje. Maloletý opakovanou výpoveďou v prípade, že by došlo opätovne k jeho výpovedi v rámci trestného konania by mohol prežívať zbytočný zmätok okolo rodiny, seba, rodičov, a môže to narúšať jeho pocit bezpečia (práve v týchto situáciách sa k nemu nešťastne dostala aj informácia o tom, že je otcom osvojený, a nie je jeho biologickým dieťaťom, čo je masívne narušenie istoty a identity). To sú náročné momenty, s ktorými sa dieťa bude musieť vyrovnať práve cestou primárnych vzťahových osôb - matky a otca. V ďalších a ďalších úkonoch, kedy je dieťa v podstate v situácií výpovede proti nim, sa znásobuje, len riziko zraňujúcich situácií. Maloletý vypovedal pomerne obsiahlo pred OČTK, a otvorene a bezproblémovo aj pred znalkyňou. Rozpory vo výpovediach neboli. Obe tieto výpovede boli zhodné - popieral týranie a zlé zaobchádzanie zo strany otca. Preto sa znalkyňa domnieva, že opakované vystavovanie dieťaťa situácií výsluchu, by aktuálne neprinieslo informačne nič nové, iba by dieťaťu spôsobovalo nekomfort.
33. Pokiaľ ide o otca maloletého M.. P. L., zo znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť svedka sa javí neistá, zo schizoidnonarcistickými črtami, a nie je typ samotára outsidera, uzatvoreného alebo odmeraného človeka. V jeho osobnostnej výbave znalkyňa nenachádzala také osobnostné črty, ktoré by súviseli s vedomým, plánovitým, agresívnym správaním napr. v podobe týrania dieťaťa, ako sa mu kladie za vinu. Agresívne znaky, ako dominantnú črtu jeho osobnosti znalkyňa nenachádzala. Predpokladá u neho preferenciu skôr kooperatívnych vstupov. Je aktívny, nebráni sa zodpovednosti, ale je vnútorne neistý, a v takýchto situáciách sa uchyľuje k direktívnejším formám správania, vyžaduje, aby sa veci diali podľa jeho skúseností, čo môže byť forma neadekvátnejších reakcií, resp. tieto znalkyňa nevylúčila. Sklony k lživosti, ako súčasť akcentovanej osobnostnej výbavy psychopatológie viažuce sa na vyvíjajúce sa osobnostné črty u svedka, znalkyňa nezistila. Pokiaľ ide o M.. L., môžu isté skreslenia vyplývať zo zistených narcistických čŕt osobností, resp. je rizikovejšia, ako bude opisovať sám seba pri situáciách „zlyhania“, kritiky, nakoľko sa viažu k jeho sebaobrazu, ktorý je značne vulnerabilný. Iné sklony k skresľovaniu reality znalkyňa nezistila. Pri diagnostickom pohľade na kvalite mediácii, spracovania informácií a testovania reality je nález v norme.
34. Súdu bola na základe výzva doručená aj kompletná komunikácia medzi matkou a školou, ako aj ospravedlnenia za vymeškané hodiny mal. M. v školskom roku 2019/2020 na Základnej škole Hroncova 20 v Košiciach. Súd však z týchto predložených listín nezistil žiadne také nové skutočnosti, ktoré by boli odlišné od tých skutočností, s ktorými bol súd oboznámený už v čase rozhodovania o prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď taktiež už mal k dispozícii správu zo základnej školy a aj od školského psychológa. Maloletý má všetky vymeškané hodiny riadne ospravedlnené matkou, aj keď je pravdou, že pár hodín má vymeškaných z dôvodu pracovnej vyťaženosti matky a tiež, že ak vymešká vyučovanie nemá hneď dobraté učivo. Okrem toho však súd zistil podstatnú skutočnosť, že mal. M. od 3.12.2019 už nie je žiakom ZŠ Hroncova 23, v Košiciach, ale opäť žiakom ZŠ Tomášikova 31, v Košiciach.
35. Zo Sociálnej poisťovne bola súdu doručená fotokópia spisu O.. V. W., G.. XX.X.XXXX, a to konkrétne rozhodnutie zo dňa 11.4.2008, ktorým bol menovanej od 1.2.2008 priznaný invalidný dôchodok, na ktorý vznikol menovanej nárok 23.1.2008. Taktiež osobný list dôchodkového poistenia, a tiež Lekárska správa V. W., nar. XX.X.XXXX zo dňa 23.1.2008, prvá časť - Zápisnica a druhá časť - Posudok.
36. Z prvej časti - Zápisnice tejto lekárskej správy vyplýva, z osobnej anamnézy, že menovaná je sledovaná psychiatrom pre úzkostné a depresívne stavy. Súčasná liečba sa uvádza okrem iného individuálna psychoterapia. Z druhej časti - Posudku, tejto Lekárskej správy, z psychiatrického vyšetrenia dňa 5.12.2007 vyplýva, že nálada menovanej je subdepresívna, lakrimozita, dysfória s verbálnou agresivitou, zvýšená vnútorná tenzia, anxieta, s veget. sympt, myslenie pesimisticky ladené, osobnosť zvýšene senzitívna, malá frustračná tolerancia, zvýšená unaviteľnosť, polymorfné somatické obtiaže organicky podmienené, dissomnia, depresívna porucha s úzkostnou zložkou, anhedónia, hypobúlia. Z psychologického vyšetrenia z 12.9.2007 vyplýva, že kontakt menovanej je senzitívny, je dráždivejší a mierne oslabená kapacita krátkodobej pamäti, oscilácia pozornosti, osobnosť senzitívna, afektivita výrazne labilná, zvýšené strachové a fóbické reakcie, výrazne psychosomatické prejavy, úzkostné prežívanie, obavnosť do budúcna, v sociálnom kontakte potreba tesných emočných vzťahov, znížené adaptačné mechanizmy pri stresových situáciách, exhaustívna sympt. Z chorôb, ktoré jej v rámci tohto posudku boli diagnostikované súd upriamil svoju pozornosť na depresívnu poruchu s úzkostnou zložkou, a recividujúcu depresívnu poruchu, stredne ťažká epizóda. Pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie, navrhovateľka O.. V. W., na základe tohto posudku má, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby tráviacej sústavy, choroby tenkého a hrubého čreva v rozsahu 40%, a iné zdravotné postihnutie sú duševné choroby a poruchy správania 5%, čiže v celkových percentách je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % 45%.
37. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.12.2019 sa vyjadrili aj rodičia mal. M. L., a to podaním doručeným súdu dňa 30.12.2019. Vo svojom vyjadrení uviedli, že aj keď navrhovatelia majú právo podávať návrhy v množstve i frekvenkcii, v akej to považujú za vhodné, vnímajú postup navrhovateľov vysoko šikanózny, nakoľko, len pred mesiacom bolo rozhodnuté právoplatne o ich prvotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa identicky dožadovali dočasného zverenia mal. M., ich syna do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia nesúhlasia s tým, že od posledného rozhodnutia vo veci o nariadení neodkladného opatrenia sú tu nové skutočnosti. Podľa
názoru rodičov sa jedná, len o nové interpretácie dôkazov, ktoré mal súd prvého a druhého stupňa k dispozícií už v čase rozhodovania o prvom návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia svoj druhý návrh založili na analýze tvrdení rodičov produkovaných v konaní, a pochybných analýzach výsluchu mal. M. v trestnom konaní, realizovaných jednak Úradom komisárky pre deti, a jednak psychologičkou Mgr. Vesel Gánocziovou. Je pozoruhodné, že osoby, ktoré mali možnosť s mal. M. hovoriť, resp. ho vyšetriť, a ktoré zároveň disponujú aj odbornými skúsenosťami (ÚPSVaR, OČTK), keďže rodičov doposiaľ neobvinili, dospeli zrejme k záveru, že mal. Martin nie je týraný, ani zanedbávaný, a naopak osoby, ktoré M. nevideli, nehovorili s ním, ani ho nevyšetrili, ako Mgr. Vesel Gánocziová a MUDr. Rosenbergerová, a tiež osoby, ktoré nedisponujú, ani odbornými znalosťami, a to Úrad komisárky pre deti, dospeli na základe hypotéz k záveru o zneužívaní M., resp. jeho zanedbávaní, niečo také je neprijateľné. OČTK by už vzniesli voči matke, resp. otcovi obvinenie, ak by výsledky vyšetrovania naznačovali, že skutočnosti opisované navrhovateľmi môžu byť pravdivé. Je otázne, akým spôsobom sa psychologička Mgr. Vesel Ganoczyová dostala k obrazovo-zvukového záznamu, keď nie je ani účastníčkou konania. Poukázali na to, že Úrad komisárky pre deti pod vedením terajšej komisárky je inštitúciou krajne nehodnovernou, keď aktuálne má Národná rada SR hlasovať o odvolaní komisárky Tomanovej, pričom z reportáže odvysielanej v TV vyplynuli informácie týkajúce sa Úradu komisárky o vysoko neodbornom profesionálnom obsadení úradu, ktorého zamestnanci údajne nemajú pre prácu s deťmi potrebnú kvalifikáciu. K vyjadreniam školy, ktoré boli súdu zaslané, alebo sprostredkované cez ÚPSVaR uviedli, že mal. M. má ospravedlnené všetky vymeškané hodiny. Po oboznámení sa s výpisom vymeškaných hodín predložených školou súdu, matka okamžite kontaktovala riaditeľa mailom zo dňa 16.12.2019, na ktorý riaditeľ reagoval mailom zo dňa 19.12.2019, z ktorej komunikácie je zrejmé, že situáciu matka s riaditeľom ihneď po jej vzniku riešila, a v jej dôsledku už ďalšie ospravedlnenia doručovala priamo zástupkyni, keďže u triednej učiteľky „sa záhadne“ stratili. Na základe emailu od riaditeľa z 19.12.2019 matka opätovne doručila ospravedlnenku za deň 4.11.2019 škole, ktorá bola duplicitne vystavená, a syn nemá evidované už nijaké vymeškané hodiny. Odkedy sa začali problémy súvisiace s aktivitou navrhovateľov v konaní o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti, ako aj trestné konanie, mal. M. nebol v škole z dôvodu, že bol s matkou na služobnej ceste iba raz, a to dňa 18.10.2019. Všetky ostatné absencie súviseli buď s trestným konaním, alebo s lekárskymi vyšetreniami syna, a boli vždy podložené lekárskymi potvrdeniami. O tom, akým spôsobom navrhovateľka roky komunikuje s matkou maloletého, matka predložila komunikáciu cez SMS s navrhovateľkou zo septembra 2017, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka si vždy vyžadovala, aby ju človek ľutoval, a následne chválil a povzbudzoval. Pokiaľ ide o navrhovateľov, rodičia uviedli, že trvajú na tom, že títo nie sú osobnostne, ani morálne spôsobilí postarať sa o dieťa. Psychologické vyšetrenie navrhovateľov, a v prípade navrhovateľky aj psychiatrické, bude celkom nevyhnutné nariadiť v konaní, v prípade, že by súd dospel k záveru o nespôsobilosti rodičov vychovávať mal. M., čo považujú za vylúčené. Psychiatrické problémy a diagnóza navrhovateľky vyplýva aj z potvrdení Sociálnej poisťovne, navrhli teda návrh navrhovateľov na dočasné zverenie mal. M. do ich starostlivosti zamietnuť. K tomuto podaniu boli priložené aj listinné dôkazy, a to: SMS komunikácia medzi matkou a navrhovateľkou, emailová komunikácia medzi navrhovateľom a matkou, Dohoda o majetkovom vyrovnaní medzi súrodencami z 19.3.2015, emailová komunikácia matky s riaditeľom školy.
38. Zo správy Ambulancie klinického psychológa ÚNLP, Trieda SNP 1, Košice, Mgr. P. Vesel Gánoczyovej, zo dňa 8.11.2019, ako vyjadrenie k prípadu M. L., čítanie jeho výsluchu 3.10.2019, vyplývajú postrehy psychologičky k výsluchu maloletého uskutočneného na OR PZ v Košiciach zo dňa 3.10.2019. Maloletý mal v ambulancii tejto psychologičky absolvovať vyšetrenie (čo sa však neuskutočnilo) kvôli podozreniu na neprimerané negatívne fyzické a psychické zaobchádzanie zo strany rodičov v domácom prostredí, včítane podozrenia na zanedbávanie/bagatelizovanie jeho zdravotného stavu, a tým pádom tento prípad sleduje, preto si dovolila formulovať niekoľko odborných postrehov k jeho výsluchu. Tie sú opísané už vyššie v uznesení a to v odôvodnení návrhu navrhovateľov. Súdu je z uvedeného je zrejmé, že menovaná psychologička nevyšetrila mal. M. L., a nie je zrejmé, či uvedená psychologička mala k dispozícii obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletého na polícii, alebo iba prepis toho výsluchu. Poukazuje na to, že popri prepise výsluchu, by v tomto prípade mal rovnako dôležitú, ak nie významnejšiu úlohu kamerový záznam z vypočúvania. M. počas výsluchu hovorí potichu, často mu ani nie je rozumieť, namiesto odpovede hovorí hm, myká plecom, klopí zrak, žmolí si ruky, hrá sa s prstami, zíva, kašle, na niektoré dôležité otázky neodpovie vôbec, pri niektorých otázkach je dokonca zaznamená paradoxná emociálna reakcia, čo z psychologického hľadiska svedčí o výraznom napätí dieťaťa. Z uvedeného však nie je zrejmé, či k týmto záverom dospela psychologička na základe toho, že videla tento obrazovo-zvukový záznam, alebo, či vychádzala iba z prepisu tejto výpovede
maloletého. Súd však konštatuje, že ide iba o akési hodnotenie, vyjadrenie, či postrehy psychologičky, pričom v trestnom konaní bol riadne vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Mgr. Lipanovou, ktorá tiež mala k dispozícii celý trestný spis. Zo Znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou v rámci trestného konania vyplynula okrem iného z rozhovoru znalkyne s maloletým aj tá skutočnosť, že maloletý nemal záujem so ZŠ Tomášikova 31, v Košiciach odísť, a navštevovať školu ZŠ Hroncova 23, pretože uviedol znalkyni, že na škole ZŠ Tomášikovej 31, v Košiciach sa mu páčilo viac.
39. Zo Správy z psychologického vyšetrenia navrhovateľky O.. V. W. zo dňa 9.12.2019, ktoré bolo realizované na žiadosť všeobecného lekára, zamerané na kognitívne schopnosti, afektivitu a osobnosť, však nie je zrejmé, či psychologička, ktorá túto správu vypracovala je dlhodobo psychologičkou navrhovateľky, ktorú táto pravidelne navštevuje, alebo, či ju navštívila prvýkrát za týmto účelom. Z tejto správy vyplýva, že psychologička bolo oboznámená s tým, že navrhovateľka poberá plný invalidný dôchodok, avšak z tejto správy vôbec nevyplývajú tie skutočnosti, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok aj z dôvodu, že trpí duševnými poruchami, resp. to či sa lieči pre nejaké duševné ochorenie, či poruchu, preto súdu sa javí táto správa ako neobjektívna, resp. neúplná.
40. Pokiaľ ide o Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, kolízneho opatrovníka mal. M., ten v konaní vypracoval 2 správy zo dňa 30.10.2019, a tiež 18.11.2019. A správa zo dňa 30.10.2019 bola k dispozícií Krajskému súdu v Košiciach už v čase, kedy rozhodoval o odvolaní voči prvému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu o nariadení neodkladného opatrenia. Z doplnenia tejto správy zo dňa 18.11.2019 vyplývajú skutočnosti ohľadom prejavu maloletého v škole, a taktiež jeho študijných výsledkov, ako aj prospechu. A tiež, že žiak chodí do školy pravidelne, ospravedlnenia má zväčša od lekára, pričom tohto školského roku často vymeškáva, má jednodňové ospravedlnenia od rodičov, po následnom príchode do školy nemá žiak dobraté učivo a dopísané poznámky z vynechaného dňa. Chodí však čisto oblečený, s primeranou hygienou. K zmene v správaní nedošlo.
41. Zo strany navrhovateľov boli súdu predložené aj čestné prehlásenia blízkych príbuzných, či rodinných príslušníkov, ktorými títo potvrdzovali tvrdenia navrhovateľov o neprimeranom, či zlom zaobchádzaní rodičov s maloletým so známkami týrania. Avšak zo strany rodičov maloletého boli predložené čestné prehlásenia, taktiež blízkych príbuzných, ako aj rodinných príslušníkov, ktorými práve zase naopak boli potvrdzované tvrdenia rodičov, že k žiadnemu fyzickému, alebo psychickému týraniu z ich strany voči mal. M. nedochádza.
42. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
44. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
45. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
46. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
47. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
48. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
49. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
50. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.
51. Podľa § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
52. Podľa čl. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.
53. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, a ktorý v § 325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré možno nariadiť a z Civilného mimosporového poriadku ako osobitného právneho predpisu (lex specialis) v § 360 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (a to vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých).
54. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, za akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného názvu vyplýva, že takéto opatrenie súdu je nevyhnutné nariadiť, že jeho nariadenie neznesie odklad, a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorým súd dočasným opatrením poskytuje ochranu ohrozeným, či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne definitívnu ochranu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
55. Takéto rozhodnutie považuje súd predovšetkým za rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa, aby nebol ohrozený jeho ďalší psychický a fyzický vývoj. Súd zdôrazňuje, že v konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie fakticky povahu osvedčenia, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržiavať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok, to znamená nariadenie neodkladného opatrenia.
56. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, avšak záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho, kto má na to lepšie predpoklady. Súd uvádza, že rodičia majú rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto majú právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich
strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa.
57. Na základe zistených skutočností z obsahu spisu súd dospel k záveru, že aj napriek tomu, že mu boli predložené od predchádzajúceho rozhodovania o prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 27.9.2019 nové dôkazy, ktoré by mali preukázať naliehavosť neodkladnej úpravy spočívajúcej v dočasnom zverení mal. M. L., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, neboli opätovne dostačujúce na to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľov vyhovieť. Súd opätovne dospel k záveru, že starí rodičia napriek všetkým predloženým dôkazom nepreukázali nevyhnutnosť takejto neodkladnej úpravy. V danom prípade prednostný záujem maloletého dieťaťa. Zo všetkých predložených listinných dôkazov, ktoré súd starostlivo preskúmal, však nevyplýva, že by bola ohrozená, či narušená stabilita výchovného prostredia mal. M. u jeho rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti spolu s dvoma maloletými sestrami. Nebolo osvedčené ani to, že by bol maloletý týraný psychicky, či fyzicky, a to už vôbec nie do takej miery, aby bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Súd nezistil ani to, že by bola zanedbaná lekárska starostlivosť o maloletého, nakoľko matka s ním navštevuje všeobecného lekára v prípade, že je chorý a maloletý má absolvované aj všetky povinné očkovania. Pokiaľ ide o vyjadrenie Úradu komisára pre deti, a taktiež správu od psychologičky Mgr. Vesel Gánoczyovej, súd je toho názoru, že tieto nemôžu objektívne vyhodnotiť celú situáciu, nakoľko psychologička Mgr. Vesel Gánoczyová nerealizovala vyšetrenie maloletého, rovnako tak ani vyšetrenie jeho rodičov, a preto súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospela k záverom, ktoré uviedla vo svojej správe. Pokiaľ ide o Úrad Komisára pre deti, ten analyzoval obrazovo-zvukový záznam z výsluchu mal. Martina na polícii, avšak súdu nie je zrejmé, kto tento záznam analyzoval, a či Úrad pre komisára je odborne spôsobilým vôbec z psychologického alebo psychiatrického hľadiska posudzovať takýto obrazovo-zvukový záznam, s ktorým dokonca súd doposiaľ ani nebol oboznámený. Súd poznamenáva, že aj v prípade, keby súd uvedeným záznamom disponoval, na posúdenie a vyhodnotenie takéhoto obrazovo-zvukového záznamu sú potrebné odborné znalosti z oblasti psychológie, či psychiatrie, ktoré súd nemá. Preto tieto dôkazy nepovažoval za relevantné. Súd vychádzal najmä zo Znaleckého posudku znalkyne Mgr. Lenky Lipanovej č. 47/2019 zo dňa 1.12.2019, pričom ide o znalkyňu z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, psychológia sexuality, ustanovenú v trestnom konaní, ktorá má podľa názoru súdu v danom prípade najobjektívnejšie informácie, nakoľko, jednak mala k dispozícií celý trestný spis a tiež vykonala psychologické vyšetrenie maloletého M. i M.. P. L.. Tento posudok súdu nebol známy v čase rozhodovania o prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že mal. M. pomerne obsiahlo vypovedal jednak pred orgánmi činnými v trestnom konaní, otvorene a bezproblémovo vypovedal aj pred znalkyňou, pričom rozpory vo výpovediach neboli. Obe tieto výpovede boli zhodné, keď popieral týranie a zlé zaobchádzanie zo strany otca. Taktiež, z tohto posudku vyplýva, že maloletý má k otcovi dobrý vzťah, nebola tam preukázaná narušená vzťahová väzba, maloletý opakovane verbalizoval, že otca má rád, a dôležitejšie bolo to, že sa týmto spôsobom aj neverbálne prejavoval. Otca nevykresľoval nereálne, sterilne, a uviedol, že otec je doma prísny. Uviedol, aj kedy dostal trest. Podstatnou skutočnosťou, na ktorú však súd poukazuje, a ktorú zistil práve zo znaleckého posudku je to, že maloletý zrejme prežíva zbytočný zmätok okolo rodiny, seba, rodičov, čo môže narúšať pocit jeho bezpečia, nakoľko práve v tých situáciách sa k nemu dostala nešťastne informácia o tom, že je otcom osvojený, a že teda otec, nie je jeho biologickým otcom, čo je masívne narušenie istoty a identity. Je jednoznačné, že maloletého musela takáto informácia zasiahnuť zraňujúcim spôsobom, keď osvojiteľa považoval doposiaľ za svojho otca a nie je zrejmé, či a akým spôsobom sa maloletý s touto novou situáciou vyporiadal duševne, psychicky, resp. či sa s ňou už vôbec vysporiadal, ako to emočne prežíva a ako sa s touto skutočnosťou vyrovnáva. Preto, sa súd stotožňuje s tvrdením znalkyne, že v danom prípade pre mal. M. je potrebné, aby v takejto situácií bol čo najviac so svojou rodinou, rodičmi a súrodencami. Pokiaľ súd nemá aspoň osvedčené tvrdenia starých rodičov o psychickom, či fyzickom týraní maloletého dieťaťa, ktoré však súdu zatiaľ z trestného konania a ani z iných predložených dôkazov jednoznačne nevyplynuli, nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby za takejto situácie ešte navyše bol odňatý svojim rodičom, kedy sa potrebuje práve vyrovnať cestou primárnych vzťahových osôb, a to matky a otca s takýmto náročným momentom, akým je skutočnosť, že jeho otec, o ktorom si doposiaľ myslel, že je jeho otcom, v skutočnosti jeho biologickým otcom nie je. Za týchto okolností má súd za to, , že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa momentálne je nepochybne to, aby bol v starostlivosti oboch rodičov.
58. Navrhovatelia nepreukázali, že v porovnaní so stavom, z ktorého súd vychádzal už pri rozhodovaní o prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní voči tomuto uzneseniu, došlo k takej podstatnej zmene pomerov v rodinnom prostredí matky, resp. rodičov maloletého, ako to tvrdili navrhovatelia a nebolo preukázané narušenie vzťahu medzi maloletým a jeho otcom (resp. správne osvojiteľom) v takom rozsahu, aby to bolo na ujmu maloletého. Keďže súd nemal za osvedčené, že by na strane rodičov maloletého existovala okolnosť, ktorá by ich zo starostlivosti o maloletého vylučovala, preto nie je potrebné v danom prípade zasiahnuť zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia, a vyňať dieťa zo starostlivosti svojich rodičov.
59. Súd opätovne poukazuje na to, že bez náležite vykonaného dokazovania v predmetnej veci, aj pokiaľ ide o duševný stav navrhovateľov, rodičov maloletého, ako aj maloletého dieťaťa, so zameraním sa na vhodnosť a vplyv výchovného prostredia, nie je možné rozhodnúť o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ak tu neexistuje hrozba bezprostredne hroziacej ujmy. Teda, rovnako tak, ako pri rozhodovaní o prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci, súd opakuje, že pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého z hľadiska dlhodobého v takto závažnej veci, je potrebné vykonať riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, ktoré však presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení, preto sa toto bude uskutočňovať v konaní o veci samej, o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov.
60. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/274/2019 zo dňa 12.11.2019, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice I o zamietnutí neodkladného opatrenia, a to konkrétne na ods. 14 citovaného uznesenia, kde odvolací súd uvádza, že za súčasnej situácie, keď sa vedie zároveň konanie vo veci samej, v rámci ktorého kolízny opatrovník sleduje ochranu dieťaťa, a na podnet navrhovateľov, aj na OR PZ, Odboru kriminálnej polície, Rampová 7, v Košiciach, OR PZ 1578/1-VYS-KE-2019 prebieha vyšetrovanie ohľadom vážneho zanedbania starostlivosti rodičov o mal. M., možno uzavrieť, že prebieha relevantný dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom. Do konania už pristúpil aj Úrad komisára pre deti. Taktiež súd poukazuje aj na ods. 16 citovaného odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že súd rozhodol o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonnej lehote, a to podľa § 328 ods. 2 CSP, a to v lehote 30 dní, nakoľko v danom prípade nejde o neodkladné opatrenie podľa ust. § 367 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.