Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Csp-81-2019.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, konajúc JUDr. Michalom Gallom, proti žalovanému: U. A., G.. XX. XX. XXXX, K. M. L. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 1.911,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 968,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 968,18 eur od 30.01.2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatností rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.09.20198 sa právny predchodca žalobcu domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 1.911,33 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym prechodnom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.05.2015 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 2.400 eur. Žalovaný mal úver splácať 60 mesačnými splátkami v sume 69,98 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.198,8 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný sumu 1.431,82 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.11.2016 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.01.2017 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, ako aj náhradu trov konania. 2. Súdny poplatok žalobca zaplatil na výzvu súdu dňa 24.09.2019 v sume 114,50 eur (čl. 50). 3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk 07.11.2019 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnil žalobca a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. 5. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, prehľadom splátok a úhrad, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky, predžalobnou upomienkou, výzvou súdu, stanoviskom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 29.05.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky. Zmluvu tvorí len vopred pripravené formulárové tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovaného. V bode II. zmluvy sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii, teda, že sa jedná o starobného dôchodcu s príjmom 390 eur a inými mesačnými výdavkami 20 eur. V časti III. zmluvy sú uvedené doklady klienta doložené k zmluve, okrem iného aj kópia aktuálneho výpisu z účtu, kde je uvedená výška príjmu a odosielateľ, rozhodnutie o priznaní dôchodku. V časti V. zmluvy sú uvedené údaje k úveru, a to bezúčelový spotrebiteľský úver 2.400 eur, celková čiastka 4.214,40 eur, celkové náklady spotrebiteľa 1.814,40 eur, sadzba poistenia 0%, splátka s poistením -, priemerná hodnota RPMN 18,24%, splátka 70,24 eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 05/2020, mesačná výška poistenia -, RPMN 27,89 %; ročná úroková sadzba 27,89 %. Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky žalovaný nežiadal, ani v čl. IV. zmluvy žiadnu z kolóniek nezačiarkol. Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená nie je. Podľa čl. IX zmluvných podmienok, bodu 12.2 Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 7. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za obdobie od 17.06.2015 do 10.07.2019 žalovaný zaplatil na splátkach 1.431,82 eur. 8. Listom zo dňa 26.11.2016 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalovanému poslala predžalobnú upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 347,82 eur, ktorý žiadala uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.01.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Doručenku žalobca predložil, z ktorého je zrejmé, že si uvedený list žalovaný prevzal dňa 15.12.2016. 9. Listom zo dňa 24.01.2017 bola vyhlásená okamžitá splatnosť dlžných splátok jednorázovo, a to vo výške 2.377 eur. Potvrdenie o doručení žalobca súdu nepredložil. 10. Súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. 11. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými (od 1.apríla 2015 do 31.decembra 2018, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení zákona platnom v čase uzavretia zmluvy; 01.04.2015 - 22.12.2015; ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 18. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 19. Podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z., Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 20. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z., Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150930.html> posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150930.html>, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 21. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z., Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. 22. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1, sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 23. V predmetnej veci nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom žalovaný, ako dlžník bol spotrebiteľom. Taktiež vo veci nebolo sporné, že žalovaný čerpal úverovú istinu vo výške 2.400 eur. 24. Súd však po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 7 ods. 1 citovaného zákona, ako aj § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, a to malo za následok pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 2 citovaného zákona, že realizované zosplatnenie bolo neplatné a že úver v konečnom dôsledku mal byť bezúročný a bez poplatkov. 25. Samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie neúčinné. (viď. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP- I. (§ 1 - § 135 C) vydavateľstvo Eurounion, spol. s. r. o., Bratislava, 2015, komentár k § 53 ods. 9, str. 758 a 759, resp. aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/178/2017 z 19. 04. 2018). 26. V danom spore vyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania pred vyhlásením okamžitej splatnosti celého úveru. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016 veriteľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky v mesiaci 09/2016, bude VÚB a.s. oprávnená úver zosplatniť. Týmto dal žalobca žalovanému na vedomie nedoplatok na splátkach úveru v celkovej výške 347,82 eur, s dôrazným upozornením, že je v omeškaní s úhradou splátky za mesiac 09/2016. Súčasne bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého úveru, pokiaľ nedôjde k úhrade uvedenej splátky. Uvedená upomienka bola žalovanému doručená. K úhrade uvedenej splátky do troch mesiacov zo strany žalovaného nedošlo. 27. Žalobcovi teda vzniklo právo na zosplatnenie zvyšku úveru pred lehotou jeho konečnej splatnosti, k čomu pristúpil listom zo dňa 24.01.2017 - Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, po uplynutí lehoty 15 dní potom, čo žalovaného ako spotrebiteľa upozornil na možnosť zosplatnenia uvedeného úveru, čím splnil požiadavku predvídanú §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Doručenie uvedeného prípisu zo dňa 24.01.2017 žalovanému nepreukázal, ako ani jeho zasielanie bežnou poštou, teda nepreukázal, že do najbližšej splatnej splátky toto právo na zosplatnenie aj reálne uplatnil a tým sa nemohol stať splatným celý dlh žalovaného naraz. 28. Žalobca nepreukázal, že si riadne splnil povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 29. Súd ho dňa 22.10.2019 (čl. 53) v tomto zmysle vyzval a pripomenul mu túto povinnosť zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na to žalobca reagoval svojím podaním zo dňa 20.11.2019 (čl. 65), avšak neuviedol akým spôsobom túto schopnosť spotrebiteľa zisťoval, ani či zistené a zhromaždené informácie by bol odbornou starostlivosťou aj vyhodnocoval. 30. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 31. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa (tu ako u poberateľa starobného dôchodku potvrdenie sociálnej poisťovne o priznaní, resp. zvýšení, alebo aj znížení starobného dôchodku). Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, a to nie iba tvrdenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). 32. Pri uzatváraní zmluvy bol vyplnený údaj o žalovanom, ako poberateľa starobného dôchodku s dôchodkom 390 eur (čl. 11), pričom výdavky mal uvedené vo výške 20 eur. Avšak žalobca nepreukázal akým spôsobom overoval túto skutočnosť, resp. ako postupoval pri posudzovaní bonity žalovaného. Žalobca nemal preukázanú žiadnu konkrétnu výšku jeho mesačného príjmu za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, a nijakým spôsobom nezisťoval jeho výdavky. Žalobca nepreukázal, že by využil zákonom predpokladanú možnosť žiadať od svojho klienta (žalovaného) ako spotrebiteľa údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si tak nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie jeho platobnej schopnosti. 33. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal akým spôsobom posudzoval schopnosť splácať úver žalovaným, nezisťoval jeho výdavky, prípadne záväzky aj voči iným úverovým veriteľom, ani rodinný stav žalovaného, a uvedené nevyhodnotil v pomere k neho príjmom prihladiac na úverové zaťaženie,
preto hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 34. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku v sume 2.400 eur, pričom na splátkach uhradil za obdobie od 17.06.2015 do 10.07.2019 celkom sumu vo výške 1.431,82 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené žaloba je dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 968,18 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%, súd mu ich priznal v takejto výške a to počnúc od 30.01.2017, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s dlžnou sumou. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. 35. Súd žalobu vo zvyšnej časti v súlade s ustanovením § 7 ods. 1, 2 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy. 36. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko obe strany boli rovnako úspešné (50,65% : 49,35%), súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.