Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-79-2019.pdf
PDF · 99.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 313 20 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, konajúc JUDr. Michalom Gallom, proti žalovanej: T. Q., Z.. XX. XX. XXXX, B. O. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 3.809,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2.208,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.208,20 eur od 30.01.2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatností rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 15,09 %.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.08.2019 sa právny predchodca žalobcu domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 3.809,66 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym prechodnom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 09.07.2015 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 5000 eur. Žalovaná mala úver splácať 60 mesačnými splátkami v sume 139,59 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.375,40 eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná sumu 2.791,80 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.11.2016 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.01.2017 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, ako aj náhradu trov konania. 2. Súdny poplatok žalobca zaplatil na výzvu súdu dňa 24.09.2019 v sume 228,50 eur (čl. 48). 3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk 11.11.2019 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnil žalobca a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. 5. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, prehľadom splátok a úhrad, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou, výzvou súdu, stanoviskom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 09.07.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu tvorí len vopred pripravené formulárové tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovanej. V bode II. zmluvy sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii, teda, že sa jedná o zamestnanca s priemerným čistým mesačným príjmom 600 eur, s mesačnými finančnými výdavkami 90 eur (splátky úverov, hypoték, lízingov) a inými mesačnými výdavkami 250 eur (sipo, náklady na bývanie, telefón). V časti III. zmluvy sú uvedené údaje k úveru, a to bezúčelový spotrebiteľský úver 5000 eur, celková čiastka 8096,22 eur, celkové náklady spotrebiteľa 3096,22 eur, sadzba poistenia 0%, splátka s poistením -, priemerná hodnota RPMN 18,24%, splátka 139,59 eur, počet splátok 60, prvá splátka splatná 20.10.2015, ďalšie splátky splatné vždy 20.dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 07/2020, mesačná výška poistenia -, RPMN 21,90 %; ročná úroková sadzba 25 %. Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky žalovaná nežiadala, ani v čl. IV. zmluvy žiadnu z kolóniek nezačiarkla. Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená nie je. Podľa čl. IX zmluvných podmienok, bodu 9.2 Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 7. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za obdobie od 19.10.2015 do 19.12.2018 žalovaná zaplatila na splátkach 2.791,80 eur. 8. Listom zo dňa 26.11.2016 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalovanej poslala predžalobnú upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 697,95 eur, ktorý žiadala uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Doručenku žalobca predložil, z ktorého je zrejmé, že si uvedený list žalovaná prevzala dňa 14.12.2016. 9. Listom zo dňa 24.01.2017 bola vyhlásená okamžitá splatnosť dlžných splátok jednorázovo, a to vo výške 5054,06 eur. Potvrdenie o doručení žalobca súdu nepredložil. 10. Súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. 11. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými (od 1.apríla 2015 do 31.decembra 2018, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 16. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia zmluvy (od 1.apríla 2015 do 31.decembra 2017, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 17. Ustanovenie § 2 písm. g), h) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítava, čo predstavujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úver a ktoré sú veriteľovi známe a ktoré spolu so spotrebiteľským úverom predstavujú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. 18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 21. Ďalej tiež v súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci však zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, navyše je uvedená v nižšej hodnote 21,90% ako samotná ročná úroková sadzba 25%. 22. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. 23. Zmluva neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) za bodkočiarkou z. č. 129/2010 Z.z.., všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a aj preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o
úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. 24. Neuvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1, písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné sankcie. 25. Navyše RPMN je uvedená v nižšej hodnote 21,90% ako samotná ročná úroková sadzba 25%. Hodnota RPMN už len z matematického hľadiska musí byť minimálne vo výške ročnej úrokovej sadzby. Z uvedeného je zrejmé, že RPMN je uvedené nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. 26. Súd už len pripomína, žalobca tiež nepreukázal riadne splnenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 27. Súd ho dňa 15.10.2019 (čl. 52) v tomto zmysle vyzval a pripomenul mu túto povinnosť zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na to žalobca reagoval svojím podaním zo dňa 20.11.2019 (čl. 66), avšak neuviedol akým spôsobom túto schopnosť spotrebiteľa zisťoval, ani či zistené a zhromaždené informácie by bol odbornou starostlivosťou aj vyhodnocoval ešte pred poskytnutým úveru. 28. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 29. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa (alebo u poberateľa starobného dôchodku potvrdenie sociálnej poisťovne o priznaní, resp. zvýšení, alebo aj znížení starobného dôchodku). Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, a to nie iba tvrdenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). 30. Pri uzatváraní zmluvy bol vyplnený údaj o žalovanej, že je zamestnaná s čistým príjmom 600 eur, pričom výdavky mala uvedené vo výške 90 eur (na splátky úverov) a 240 eur (na bežné režijné náklady). Avšak žalobca nepreukázal akým spôsobom overoval túto skutočnosť, resp. ako postupoval pri posudzovaní bonity žalovanej. Žalobca nemal preukázanú žiadnu konkrétnu výšku jej mesačného príjmu za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, a nijakým spôsobom nezisťoval jej výdavky. Žalobca nepreukázal, že by využil zákonom predpokladanú možnosť žiadať od svojho klienta (žalovanej) ako spotrebiteľa údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si tak nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej platobnej schopnosti. 31. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal akým spôsobom posudzoval schopnosť splácať úver žalovaným, nezisťoval jeho výdavky, prípadne záväzky aj voči iným úverovým veriteľom, ani rodinný stav žalovanej, a uvedené nevyhodnotil v pomere k jej príjmom prihladiac na úverové zaťaženie, má sa za to, že hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj z uvedeného sa úver tiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. 32. Súd zistil, že žalovaná čerpala pôžičku v sume 5000 eur, pričom na splátkach uhradila za obdobie od 19.10.2015 do 19.12.2018 celkom sumu vo výške 2.791,80 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené žaloba je dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 2.208,20 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania, žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%, súd mu ich priznal v takejto výške a to počnúc od 30.01.2017, kedy sa dostala žalovaná do omeškania s dlžnou sumou. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. 33. Súd žalobu vo zvyšnej časti v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy.
34. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 15,09%, a to podľa pomeru úspechu v spore (57,96% : 42,04%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.