Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Cb-2-2020.pdf
PDF · 80.4 KB
No categories available
51Cb/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: X.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. K. XX, XXX XX I. I., proti žalovaným: 1) A-Z STAV, s.r.o., so sídlom Odeská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 35 813 393, 2) Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX O., o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu spoločne so žalobou dňa 07.01.2020, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej v 2) rade ako spoločníčke obchodnej spoločnosti A-Z STAV, s.r.o., IČO: 35 813 393, so sídlom Odeská 3, 821 06 Bratislava (žalovaný v 1. rade), zákaz nakladať s jej obchodným podielom o veľkosti 100 %, ku ktorému prislúcha vklad do základného imania spoločnosti v sume 604.920,00 € a to scudzovať, zaťažovať, vypožičiavať, rozdeľovať.
2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že do dňa 08.11.2019 bol spoločníkom obchodnej spoločnosti A- Z STAV, s.r.o., s obchodným podielom na spoločnosti o veľkosti 1/3, ku ktorému prislúchal peňažný vklad do základného imania spoločnosti v sume 73.320,00 € a nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti v sume 128.320,00 €.
Dňa 09.07.2019 bol vydaný exekučný príkaz v neprospech žalobcu ako povinného, súdnym exekútorom X.. V. O., sp.zn.: 362EX 196/18, ktorý mal byť doručený spoločnosti. Následne sa dňa 04.10.2019 v sídle spoločnosti konalo valné zhromaždenie, ktoré v bode 3. programu rokovania prijalo uznesenie, ktorým schválilo prevod obchodného podielu žalobcu o nesprávnej veľkosti 33,33 %, ku ktorému mal prislúchať vklad v sume 201.640,00 €.
Dňa 24.10.2019 bol žalobcovi doručený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 47/2019-51, zo dňa 15.10.2019, ktorým bolo zrušené Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 7Cdo/102/2018, zo dňa 17.09.2018 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 5Co/175/2017-231, zo dňa 24.10.2017, na základe čoho Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.11.2019 uznesenie sp.zn.: 61Ek/595/2018, ktorým zastavil exekučné konanie 362EX 196/18, v celom rozsahu. Preto nebol daný dôvod na nútený výkon súdneho rozhodnutia - exekučného titulu.
Dňa 04.10.2019 žalovaný v 1) rade ako prevodca a žalovaná v 2) rade ako nadobúdateľ uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu. Uvedená zmluva sa mala týkať obchodného podielu o veľkosti 66,66% na spoločnosti (vrátane obchodného podielu žalobcu), ku ktorému má prislúchať vklad v sume 403.280,00 €. O skutočnosti, že sa ide obchodný podiel žalobcu prevádzať na žalovanú v 2) rade žalobca nebol informovaný.
Žalobca má za to, že konanie žalovanej v 2) rade napovedá aj o tom, že v budúcnosti, a to najmä po podaní žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia na tunajšom súde, ako aj po podaní tejto žaloby môže žalovaná v 2) rade urobiť také právne úkony, ktorými scudzí alebo zaťaží svoj obchodný podiel, prípadne len jeho časť, ktorý má aktuálne zapísaný v obchodnom registri.
3. Súd sa oboznámil s obsahom podania žalobcu a listinnými dôkazmi ním predloženými a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Do dňa 08.11.2019 bol žalobca spoločníkom obchodnej spoločnosti A-Z STAV, s.r.o., s obchodným podielom na spoločnosti o veľkosti 1/3, ku ktorému prislúchal peňažný vklad do základného imania spoločnosti v sume 73.320,00 € a nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti v sume 128.320,00 €.
Dňa 04.10.2019 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti A-Z STAV, s.r.o., ktorého bodom 2. bolo prerokovanie doručenia exekučných príkazov na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu a bodom 3. prevod uvoľneného obchodného podielu na spoločníka. Predseda mimoriadneho valného zhromaždenia uviedol, že spoločnosti A-Z STAV, s.r.o. boli doručené exekučné príkazy súdneho exekútora X.. V. O., zn. 362EX 196/18, zo dňa 09.07.2019 a zo dňa 23.05.2019 v neprospech povinných X.. Q. O. a H. Q. (spoločníkov spoločnosti A-Z STAV, s.r.o.), ktorým súdny exekútor nariadil exekúciu postihnutím ich obchodných podielov. Mimoriadne valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie, ktorým sa schválil prevod uvoľnených obchodných podielov na jediného spoločníka spoločnosti - Q. D., ktorá bude spoločníkom s obchodným podielom vo výške 100 % základného imania spoločnosti.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: III. ÚS 47/2019-51, zo dňa 15.10.2019, boli zrušené uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 7Cdo/102/2018, zo dňa 17.09.2018 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 5Co/175/2017-231, zo dňa 24.10.2017.
Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.11.2019 uznesenie sp.zn.: 61Ek/595/2018, ktorým zastavil exekúciu voči povinným 1) H. Q. a 2) X.. Q. O., vedenú pred súdnym exekútorom X.. V. O., v celom rozsahu.
4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne: Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil existenciu akýchkoľvek skutočností, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu.
6. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
7. Žalobca musí svojim návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (teda robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré Civilný sporový poriadok taxatívne vymedzuje vo vyššie uvedenom ustanovení § 326 ods. 1. Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Po preštudovaní návrhu žalobcu súd dospel k záveru, že nie je dôvodný. Jedným z hlavných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je opísanie a preukázanie takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi dotknutými stranami. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že voči jeho osobe bol dňa 09.07.2019 vydaný exekučný príkaz súdnym exekútorom X.. V. O., ktorý bol doručený spoločnosti A-Z STAV, s.r.o., v ktorej bol spoločníkom. Uvedená skutočnosť v spojení so zákonným ustanovením § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka mala za následok zrušenie jeho účasti v spoločnosti, na základe čoho uvedená spoločnosť pristúpila k prevodu „uvoľneného“ obchodného podielu žalobcu na spoločníčku Q. D. - žalovanú v 2) rade. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca vidí v obave, že žalovaná v 2) rade, ako osoba, ktorá na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu disponuje s právami a povinnosťami zodpovedajúcimi obchodnému podielu žalobcu, pristúpi (a to najmä po podaní žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia ako aj po podaní žaloby v tejto konkrétnej veci) k takým právnym úkonom, ktorými obchodný podiel, ktorým disponuje alebo jeho časť, scudzí alebo zaťaží.
9. V danom prípade má súd za to, že žalobca tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca vo svojom návrhu ani v predložených listinných dôkazoch nepreukázal, že by žalovaná v 2) rade vykonávala akékoľvek úkony, ktoré by smerovali k scudzeniu či zaťaženiu obchodného podielu v predmetnej spoločnosti. Je síce pravdou, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza vždy zo subjektívnej obavy konkrétneho navrhovateľa o svoje práva a právom chránené záujmy, táto subjektívna obava však musí byť podložená objektívnymi dôkazmi, preukazujúcimi, že subjekt, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, skutočne vynakladá takú aktivitu, ktorá je spôsobilá ohroziť alebo poškodiť práva a právom chránené záujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia a takúto bezprostredne hroziacu ujmu možno odvrátiť len bezodkladnou úpravou pomerov medzi stranami sporu. Žalobca vo svojom návrhu nielenže neopísal žiadne konkrétne úkony, ktoré žalovaná v 2) rade podniká za účelom scudzenia, zaťaženia, či iného nakladania s obchodným podielom, ale nepreukázal ani žiadnu bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by mu takýmto konaním žalovanej v 2) rade mohla vzniknúť. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a z uvedeného dôvodu súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Záverom súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie, nakoľko pre účely neodkladného
opatrenia postačuje osvedčiť tvrdenia uvádzané v návrhu. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli tieto tvrdenia osvedčené. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné nielen pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd v danej veci pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemal za preukázané kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia (pričom za neosvedčený je potrebné považovať návrh už vtedy, ak nie je splnený čo i len jeden zákonný predpoklad na vyhovenie návrhu), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že medzi stranami sporu je potrebné bezodkladne upraviť pomery, z dôvodu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva vzniku ujmy, ktorému je možno zabrániť len nariadením neodkladného opatrenia.
11. Nakoľko žalobca podal súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.