Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-48-2019.pdf
PDF · 75.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej X. U., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 13. 01. 2020 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná X.E. U., nar. XX. XX. XXXX v Y., trvale bytom O. U. X, Y.
uznáva sa za vinnú, preto že
dňa 04. 12. 2006 v čase okolo 21.00 h vo K., Ul. B., pri pohostinstve pri trati, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s P. P. nar. XX. XX. XXXX využijúc nepozornosť U. Š., nar. XX. XX. XXXX, ktorého cielene zabávala P. P., odcudzili puzdro s jeho osobnými dokladmi a finančnou hotovosťou vo výške 19,92 Eur (600,- Sk), ktoré mal v zadnom vrecku nohavíc, čím U. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., M. XXX/X spôsobili odcudzením hotovosti a puzdra škodu vo výške 21,58 Eur (650,- Sk),
teda
spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný na sebe,
čím spáchala
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 27. 03. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/20/14/6611 obžalobu na X. U. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Opatrením povereného príslušníka počas prípravného konania bolo rozhodnuté, že trestné stíhanie sa vykoná proti ušlému, keďže obžalovaná sa vyhýbala trestnému konaniu pobytom v cudzine.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený U. Š., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že šiel vtedy z krčmy zo F., oni ho zastavili za traťou, jedna sa začala naňho lepiť a pri tom mu zobrali doklady a peňaženku. Dovtedy ich nepoznal, videl ich prvýkrát v živote. Tie veci mal v zadnom vrecku v nohaviciach, nemal ich kde stratiť, ani mu ich nemal kto iný zobrať. Na druhý deň tie veci hľadal, ale nenašiel ich. Ich vtedy stretol až vonku, pred pohostinstvom. Nepamätal si už na bližšie podrobnosti, ani ako ho oslovili, bol koniec roka v robote, a bolo to už aj dosť dávno.
Na doplňujúce otázky odpovedal, že už si presne nepamätá, koľko toho vtedy vypil, ale bolo toho dosť, mal vtedy dosť pod čapicou. Z krčmy šiel vtedy hneď domov, vtedy býval na ulici L.. M., nespomenul si, že by okrem nich stretol ešte niekoho iného.
Svedkyňa P. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že vzhľadom na odstup času si už na to veľmi nepamätala, vedela ale, že pánovi Š. s obžalovanou X. U. ukradli peňaženku. Asi ju zobrala ona, a obžalovaná ho zabávala. Určite ho predtým nepoznali, a asi to bolo vo K.. Zrejme sa dali nejako do reči, alebo ich on oslovil. Nevedela už uviesť, čo spravili s tými vecami, ale asi sa išli niekde zabávať. Ona potom išla za všetky skutky do výkonu trestu, dostala skoro päť rokov, a odvtedy s obžalovanou nebola, ani sa s ňou nekontaktovala. Po prepustení z výkonu trestu sa odsťahovala do ČR, kde dodnes pracuje. Nevedela uviesť, čo s obžalovanou je a kde sa nachádza.
Podľa § 268 ods. 5 Trestného poriadku bolo na hlavnom pojednávaní prečítané odborné vyjadrenie, v zmysle ktorého odcudzená pánska kožená peňaženka bola ohodnotená na 50,- Eur.
Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: listinné materiály k obžalovanej (č.l. 56 - 57, 59 - 80, 105 - 112, 152, 162 - 219), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/145/2008 (č.l. 266 - 270), správy na obžalovanú (č.l. 220 - 253), odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 289 - 292).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.
Vina obžalovanej bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Aj keď obžalovaná v rámci trestného konania nevypovedala, pretože aj napriek snahe OČTK v prípravnom konaní zabezpečiť jej účasť v trestnom konaní, sa napokon muselo vykonať trestné konanie proti ušlému. Jej vina ale bola preukázaná výpoveďou poškodeného, ktorý popísal, ako ho dve osoby zabávali, a popri tom mu zo zadného vrecka nohavíc ukradli peňaženku. Najmä svedkyňa P. P. však jednoznačne potvrdila, že to bola ona, spolu s obžalovanou, kto sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe, pričom svedkyňa bola za toto konanie aj odsúdená. Súd potom nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedkyne, a preto uznal vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.
Podľa § 202 ods. 2 písm. c) Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.
Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Obžalovaná X. U. tak svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, pretože spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný na sebe.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bola za trestný čin odsúdená. Súd potom v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prejednávanom prípade predstavuje 8 mesiacov až 2 roky.
Zo správ na obžalovanú vyplýva, že v minulosti sa nedopustila žiadneho priestupku. Z odpisu registra trestov obžalovanej je zrejmé, že doposiaľ bola 5 krát súdne trestaná, naposledy v roku 2018. Súd potom obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade uloženého trestu, za súčasného stanovenia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov, teda opäť na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Uvedený trest je potom podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovanú, a zabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Súd pri určovaní výmery trestu a skúšobnej doby zohľadnil aj trvanie trestného stíhania obžalovanej, preto uložil trest aj skúšobnú dobu na samej dolnej hranici trestnej sadzby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.