Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-102-2019.pdf
PDF · 106.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Csp/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. C. XXX, XXX XX U. C., občan SR, o zaplatenie sumy 12.137,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na súd dňa 24.10.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy spolu sumu 12.037,87 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 11,99 % ročne zo sumy13.168,31 Eur od 04.11.2016 do 15.11.2018,13.137,87 Eur od 16.11.2018 do 14.12.2018,13.037,87 Eur od 15.12.2018 do 14.01.2019,12.937,87 Eur od 15.01.2019 do 19.02.2019,12.837,87 Eur od 20.02.2019 do 14.03.2019,12.737,87 Eur od 15.03.2019 do 08.04.2019,12.637,87 Eur od 09.04.2019 do 16.05.2019,12.537,87 Eur od 17.05.2019 do 14.06.2019,12.437,87 Eur od 15.06.2019 do 16.07.2019,12.337,87 Eur od 17.07.2019 do 16.08.2019, 12.237,87 Eur od 17.08.2019 do 13.09.2019,12.137,87 Eur od 14.09.2019 do 15.10.2019,12.037,87 Eur od 16.10.2019 do 18.11.2019, zo sumy 11.937,87eur od 19.11.2019 do 13.12.2019, zo sumy 11.387,87eur od 14.12.2019 do zaplatenia, a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy14.147,87 Eur od 04.11.2016 do 16.11.2017,14.087,87 Eur od 17.11.2017 do 15.12.2017,14.037,87 Eur od 16.12.2017 do 20.12.2017,13.987,87 Eur od 21.12.2017 do 16.01.2018,13.887,87 Eur od 17.01.2018 do 20.02.2018,13.787,87 Eur od 21.02.2018 do 15.03.2018,13.687,87 Eur od 16.03.2018 do 18.06.2018,13.587,87 Eur od 19.06.2018 do 13.07.2018,13.537,87 Eur od 14.07.2018 do 16.08.2018,13.437,87 Eur od 17.08.2018 do 18.09.2018,13.337,87 Eur od 19.09.2018 do 15.10.2018,13.237,87 Eur od 16.10.2018 do 15.11.2018,13.137,87 Eur od 16.11.2018 do 14.12.2018,13.037,87 Eur od 15.12.2018 do 14.01.2019,12.937,87 Eur od 15.01.2019 do 19.02.2019,12.837,87 Eur od 20.02.2019 do 14.03.2019,12.737,87 Eur od 15.03.2019 do 08.04.2019,12.637,87 Eur od 09.04.2019 do 16.05.2019,12.537,87 Eur od 17.05.2019 do 14.06.2019,12.437,87 Eur od 15.06.2019 do 16.07.2019,12.337,87 Eur od 17.07.2019 do 16.08.2019,12.237,87 Eur od 17.08.2019 do 13.09.2019,12.137,87 Eur od 14.09.2019 do 15.10.2019,12.037,87 Eur od 16.10.2019 do 18.11.2019, zo
sumy 11.937,87eur od 19.11.2019 do 13.12.2019, zo sumy 11.937,87 eur od 14.12.2019 do zaplatenia, pričom žalobu zdôvodnil tým, že 18.02.2013 uzavrel pôvodný veriteľ - Cetelem ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský vo výške 15.778 eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 120 mesačných splátok vo výške 242,10eur, so splatnosťou prvej splátky 15.03.2013 . Úver bol poskytnutý tak, že dňa 27.02.2013 odkúpil Cetelem starší úver žalovanej č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 5.777,03eur a zároveň previedol na žalovanú peňažné prostriedky vo výške 10.000,97eur. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu 11.051,88 eur. V dôsledku neplatenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného dňa 03.11.2016 Cetelem vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. S účinnosťou odo dňa 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, preto na základe Uznesenia č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.11.2016 súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Hausseman 1, 750 09 Paríž, Francúzka republika, IČO: 35 787 783.
2. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, ospravedlnili sa, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah psiu a vykonané dokazovanie.
3. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žiadala žalobcu, aby mohla zaplatiť dlh, keď predá dom, ktorý zdedila, písala im e-mail s tým, že oni jej odpísali, aby to predniesla na súde. Ona sa nebráni zaplateniu dlžnej sumy, avšak nemá dostatočné financie na zaplatenie dlhu naraz. Chcela by zaplatiť dlžnú sumu naraz, nakoľko zdedila dom a tento chce predať. Je rozvedená, jedna dcéra pracuje, tá už nebýva s ňou a druhá dcéra je školopovinná. Ona si brala úver na auto, zastrešenie altánku. Zarobí cca. 800 eur mesačne, pracuje ako kvalitárka v automobilovom priemysle. Býva v obecnom 3-izbovom byte, kde platí mesačne 250 eur za nájom + elektrina, plyn, voda. Platí dcére internát a stravu, spláca po 100 eur spoločnosti Profi Credit, to už bude doplatené. Splácala Cetelemu ešte asi sumu 1.200 eur z kreditnej karty po 50 eur mesačne, ale to by už malo byť tiež zaplatené. Potrebovala by poskytnúť nejakú lehotu, v ktorej by predala dom a potom by zaplatila dlžnú sumu naraz.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovanej, oboznámením so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Výpismi z úverového účtu žalovaného, výpismi z OR, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čiastočným späťvzatím žaloby ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
5. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.02.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
- Cetelem Slovensko, a.s. so žalovanou uzavreli túto zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 15.778 eur a súčasne žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 120 mesačných splátok po 242,10eur. V zmluve je ďalej uvedená výška úrokovej sadzby 11,99% ročne, RPMN 12,67%, poplatok za poistenie 6,99%, celková čiastka k zaplateniu 27.153,60eur, priemerná RPMN 12,92%, dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru.
6. Žalovaná podľa výpisu z jej účtu uhradila žalobcovi časť dlžnej sumy, a to sumu 11.051,88 eur.
7. V dôsledku neplatenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.11.2016, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Vyzval zároveň žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 14.187,87 eur do 14 od doručenia tohoto oznámenia.
8. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2019 žalobca uviedol, že berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 200eur späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť, nakoľko žalovaná dňa 18.11.2019 zaplatila sumu 100eur na dňa 13.12.2019 sumu 100eur. Tiež uviedol, že žalobca dňa 03.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie mesačnej splátky splatnej k 15.07.2016. Žalobca tiež upravil petit žaloby pokiaľ ide o úroky a úroky z omeškania tak, ako je to uvedené v bode 1. odôvodnenia rozsudku.
9. Podľa § 100ods.1Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 ods. 1Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 ods. 1Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 10. Podľa §-u 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
11. Podľa §-u 53 ods.9Občiansekho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa §54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
13. Podľa §-u 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa §-u 145 ods.1-3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
14. Podľa §-u146 ods. 1,2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 11.837,87 eur s prislúchajúcim úrokom vo výške 11,99% a úrokom z omeškania špecifikovanom v úprave petitu žaloby, po späťvzatí žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 200 eur, keď žalovaná počas súdneho konania zaplatila časť dlhu 2-omi splátkami po 100eur, spolu sumu 200 eur, v ktorej časti súd konanie bez ďalšieho zastavil, keď žalobca zobral v tejto časti žalobu späť pred začatím pojednávania.
16. Žalobca svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.02.2013, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu Cetelem Slovensko a.s. žalovanej spotrebiteľský úver 15.778 eur a žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazaal vrátiť postupcovi istinu a zaplatiť mu úroky a poplatky v 120 mesačných splátkach po 242,10 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 11,99% ročne.
17. Žalovaná zaplatila pred podaním žaloby spolu sumu 11.051,88 eur.
18. Súd sa ďalej zaoberal v zmysle §-u 54a Občianskeho zákonníka premlčaním a dospel k záveru, že nárok žalobcu, je premlčaný.
19. V zmysle novely OZ č. 343/2018 Z.z. bola zavedená osobitná úprava uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia, ktorá je reakciou na nález Ústavného súdu SR sp.zn.PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd rozhodol, že §5b zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl.46 ods.1 v spojení s čl. 1 ods.1 Ústavy SR. Z dôvodovej správy k novele OZ vyplýva, že s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
20. S účinnosťou od 01.05.2014 podľa §52 ods.2OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Od účinnosti tohto ustanovenia sa vzťahuje toto ustanovenie aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teda ak dotknutá zmluva je úverovou zmluvou, je tiež zmluvou spotrebiteľskou , na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva -zák.č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS, zákon o ochrane spotrebiteľa, všeobecnú úpravu obsiahnutú v §52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž zmluvou typovou, uzavretou medzi pôvodným veriteľom, ktorý bol podnikateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemal možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o posúdenie premlčania.
21. V danej veci sa súd vysporiadaval s tým, ako plynie premlčacia doba, ak žalobca resp. jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, a má za to, že ak príde k zosplatneniu, potom premlčacia doba začína plynúť po zročnosti nesplatenej splátky.
22. Právny predchodca žalobcu využil svoje právo na zosplatnenie úveru, a to listom zo dňa 11.11.2016.
23. Ustanovenie §-u 101OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil.
24. Okamih, kedy si možno právo uplatniť na súde po prvý raz, nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Ak čas splnenia záväzku nebol dohodnutý ani inak určený právny predpisom, či určiteľný rozhodnutím súdu, dlžník je podľa §563 OZ povinný splniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia a taktiež na jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov daného právneho vzťahu rozložené celé plnenie.
25. Plnenie dlhu teda možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa §101 OZ plynie samostatne. Zákon v ustanovení §565 OZ umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok).Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu .Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§565). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to od ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Ak dlžník
nedodrží dohodou o včasnom splnení dohodnutých splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz.
26. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže ale nemusí uplatniť. Stratu výhody plátok musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Toto právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ust.§565 OZ je modifikované tak, že veriteľ je v prípade nesplatenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.
27. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 11.11.2016, a to ku dňu 03.11.2016, keď žalovaná bola v omeškaní s platením splátky splatnej k 15.07.2016 a vyzval zároveň žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 14.187,87 eur do 14 od doručenia tohoto oznámenia. S poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba zosplatneného dlhu začala plynúť od 15.07.2016 (splátka, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace a kvôli omeškaniu s touto splátkou bola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru) a uplynula 15.07.2019. Keďže žalobný návrh bol doručený žalobcom konajúcemu súdu až dňa 24.10.2019, pohľadávka žalobcu je premlčaná, a preto súd premlčaný nárok žalobcu, nemohol v súdnom konaní žalobcovi priznať a preto žalobu zamietol.
28. Z Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27.02.2019 sp. zn. 41Co/3/2019: ...... Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je kogentné, čo znamená, že nie je možné sa od neho odkloniť. Premlčacia doba potom plynie od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada. Súd uvádza, že za účelom určenia začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh začala plynúť odo dňa splatnosti nesplatenej splátky. Súd zdôrazňuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky. Ustanovenie § 103 OZ predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.
29. Dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo, dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky určená poslednou splátkou. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ.) Ide o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Ustanovenie § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, a to od 01.11.2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (aktuálne § 53 ods. 9 OZ). Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku
každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu odvolací musí prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol úver zosplatnený, ale od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený. (Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 29.01.2019 sp. zn. 11Co/13/2019)
30. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď pohľadávka žalobcu je premlčaná, preto súd premlčaný nárok žalobcu nemohol v súdnom konaní žalobcovi priznať a preto žalobu vo zvyšku zamietol.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §255 ods.2 a §-u 256 ods.1CSP, keď žalovaná v časti o zaplatenie sumy 200 eur procesne zavinila, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, keď túto sumu uhradila žalovaná počas súdneho konania, kedy súd prizná náhradu trov konania protistrane (tu žalobcovi) a vo zvyšku, v časti o zaplatenie sumy 11.837,87 eur s prísl., mala žalovaná vo veci úspech, preto súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 % (úspech žalobcu 2% a úspech žalovanej 98%), náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).