Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-24-2019.pdf
PDF · 92.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Csp/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v spore žalobcu INKASO Pohľadávok spol. s r.o., Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, proti žalovanej T. L. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XX, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Krajný, advokát so sídlom Nám. A. Hlinku 29/34-311, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 14 224 674, v konaní o zaplatenie 1908,59 Sk (63,35 eur) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a žalobca je povinný trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalovanej nahradiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 23.12.2005 domáhal zaplatenia 63,35 eur s 30,00 % úrokom z omeškania, náhrady trov konania a právneho zastúpenia. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná uzavrela s Poštovou bankou, a.s. dňa 30.03.2000 zmluvu o osobnom účte -bonuspostkonto, č.ú.: 0000000012874709. Ďalej uviedol, že žalovaná neplnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dostala sa so svojím účtom do debetu a titulom nepovoleného debetného zostatku na osobnom účte jej podľa zmluvy o osobnom účte vznikla povinnosť uhradiť Poštovej banke, a.s. sumu 63,35 eur (skladajúcu sa s kapitalizovaných úrokov, úhrady za nepovolené čerpanie debetu, úhrady za upomienku, úhrady za vedenie účtu, za výpisy z účtu). Následne Poštová banka, a.s. predmetný nepovolený debetný zostatok vyrovnala interným bezhotovostným vkladom dňa 20.02.2002 a zároveň zrušila osobný účet žalovanej. Žalobca uviedol, že žalovaná dlžnú sumu Poštovej banke, a.s. neuhradila v lehote splatnosti. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok pre zriaďovanie a vedenie korunových účtov v Poštovej banke, a.s. a obchodných podmienok pre zriaďovanie a vedenie osobných účtov - Bonuspostkonto v spojení so Sadzobníkom poplatkov a Oznámením Poštovej banky, a.s. č. 7/2001 o stanovení výšky úrokových sadzieb bol pre prípad omeškania so zaplatením dlžnej sumy dojednaný úrok vo výške 30,00 % ročne. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Poštovou bankou, a.s. a spoločnosťou INKASO Pohľadávok spol. s r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1908,59 Sk (63,35 eur) aj s jej celým príslušenstvom z pôvodného veriteľa na nového veriteľa. Listom - výzvou na zaplatenie zo dňa 01.06.2005 žalobca žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky a momentom oznámenia sa stalo postúpenie pohľadávky účinné aj voči žalovanej. Zároveň žalobca týmto listom vyzval žalovanú k úhrade predmetnej pohľadávky. Žalovaná aj napriek tomu pohľadávku neuhradila. 2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil Zmluvu o osobnom účte - bonuspostkonto zo dňa 30.03.2000, Výpis z účtu žalovanej, Oznámenie Poštovej banky, a.s. č. 7/2001, Obchodné podmienky k službám Poštovej banky, a.s., Poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 01.06.2005, Výzvu na úhradu zo dňa 23.11.2005, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 17.05.2005 s prílohou č. 1.
3. Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 10.04.2006 platobný rozkaz č.k. 8Ro/266/2005 - 67.
4. Žalovaná podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2018 označeným ako „Odpor žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 8Ro/266/2005,“oznámila, že nazretím do uvedeného spisu zistila, že na č.l. 67 sa nachádza poštová doručenka, adresovaná: T. Q. X., J. P. O. XXX XX T. XX a osobou, ktorá predmetný platobný rozkaz prevzala je Q.Y. O. - zmocnenec č. 1. Ďalej žalovaná uviedla, že na adrese T. XX býva jej matka Q. O.. Žalovaná však poprela, že by splnomocnila svoju matku Q. O. na preberanie poštových zásielok na adrese T. XX, pretože na tejto adrese žalovaná od roku 1990-91 nebývala a neexistoval preto dôvod, aby splnomocnila na pošte svoju matku Q. O. na preberanie jej zásielok ako zmocnenca č. 1 na adrese, na ktorej nebývala, z ktorej skutočnosti teda vyplýva, že tých zmocnencov muselo byť viac. Ďalej uviedla, že pri nazretí do vyššie uvedeného spisu bola prítomná aj matka žalovanej Q. O., ktorá si nepamätala na prebratie tejto poštovej zásielky. Priznala však, že je možné, že túto poštovú zásielku prevzala a doručenku podpísala, ale tvrdila, že určite nebola na prevzatie tejto poštovej zásielky splnomocnená a nevie, kto dopísal na doručenku slová „zmocnenec č. 1.“ 5. Žalovaná v odpore vzniesla aj námietku premlčania z dôvodu, že Poštová banka, a.s. zrušila žalovanej účet ku dňu 20.02.2002 a týmto dňom sa stala pohľadávka žalobcu splatnou a zároveň vznikla žalovanej povinnosť uhradiť pôvodnému veriteľovi Poštovej banke, a.s. sumu 63,35 eur a ktorú sumu žalovaná nezaplatila v lehote splatnosti. Žalobca podal žalobu až dňa 23.12.2005, t.j. po uplynutí všeobecnej premlčacej 3 -ročnej lehoty.
6. Dňa 05.02.2019 Slovenská pošta, pobočka T. na výzvu súdu oznámila, že vzhľadom k tomu, že doklady z roku 2006 sa už nenachádzajú na pošte nie je možné súdu oznámiť či T. Q. X. (S. L. Q.) A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXXX/XXX, F. W. S..Č.. W. T. XX udelila niekomu plnomocenstvo na preberanie zásielok do vlastných rúk v čase 13.06.2006. 7. Z dôvodu, že predmetný platobný rozkaz nebol žalovanej doručený zákonným spôsobom, tunajší súd zrušil právoplatnosť platobného rozkazu č.k. 8Ro/266/2005 - 67 zo dňa 10.04.2006 a opätovne doručoval platobný rozkaz žalovanej. Žalovaná podala dňa 18.03.2019 odpor s vecným odôvodnením.
8. Vzhľadom k tomu, že žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením, súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu uznesením č.k. 8Csp/24/2019 - 96 zo dňa 23.04.2019. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 8Csp/24/2019 - 109 tak, že sťažnosť žalobcu zamietol.
9. Tunajší súd prejednal vec na pojednávaní dňa 13.01.2020 v prítomnosti právneho zástupcu žalovanej , v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Dňa 30.03.2000 Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalovanou Zmluvu o osobnom účte - bonuspostkonto, č.ú.: 0000000012874709, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu.
11. Dňa 17.05.2005 uzatvorili Poštová banka, a.s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, medzi ktorými pohľadávkami bola v zmysle prílohy č. 1 postúpená aj pohľadávka voči žalovanej, uplatnená v tomto konaní.
12. Z listu žalobcu zo dňa 01.06.2005 súd zistil, že žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 146,58 eur (4416,- Sk) do 08.06.2005. Predmetná suma pozostávala z istiny 1908,59 Sk, úroku z omeškania vo výške 1878,10 Sk, nákladov na archiváciu spisu 235,80 Sk , kopírovanie a viazanie dokumentov 147,20 Sk, poštovné a administratívne náklady 245,50 Sk.
13. Súd zistil, že žalobca listom zo dňa 23.11.2005 žalovanú vyzval na uhradenie pohľadávky vo výške 63,35 eur (1908,59 Sk).
14. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 13.1.2020 žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na námietku premlčania vznesenú v odpore.
15. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok (17.05.2005). Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 30.03.2000 došlo medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovanou k uzatvoreniu zmluvy o osobnom účte - bonuspostkonto dňa 30.03.2000. Aj napriek skutočnosti, že v čase uzavretia danej zmluvy neexistovala v právnom poriadku právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, nemožno opomenúť fakt, že svojím vznikom a povahou ide o vzťah obdobný vzťahom vzniknutých na základe tzv. spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ bol v čase kontraktácie v pozícii dodávateľa a dlžník v pozícii spotrebiteľa. V prípade, že by daná zmluva bola uzatvorená v súčasnosti, jednoznačne by sa jednalo o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, ktorú by súd musel podrobiť súdnej kontrole v zmysle príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
23. Súd ďalej konštatuje, že sporným zostalo postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách resp. písomná výzva adresovaná žalovanej pred postúpením pohľadávok, nakoľko žalobca
súdu predložil len poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 01.06.2005 (po postúpení pohľadávok) a výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 23.11.2005 (po postúpení pohľadávok). Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, pričom túto povinnosť nemožno relevantne subsumovať len pod doloženie Zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd považuje za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka. Na základe vyššie uvedeného nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku Poštovej banky, a.s. voči žalovanej, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania - t.j. nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Súd vyzval žalobcu aby doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa splnenia podmienok ustanovených v § 92 ods. 7 zákona o bankách, a to z dôvodu predídenia prekvapivého rozhodnutia, nakoľko bol vydaný platobný rozkaz. Žalobca túto skutočnosť napriek výzve nepreukázal. V danom prípade žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od Poštovej banky, a.s. mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 7 cit. zákona), čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Podľa názoru súdu v danom prípade len samotná zmluva o postúpení pohľadávky na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu nestačí. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách, a teda nepreukázal, že pohľadávku bolo možné platne postúpiť na žalobcu, a preto súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka zamietol.
24. Súd pre úplnosť uvádza, že aj v prípade ak by súd žalobu nezamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vzhľadom k tomu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, žalobu by rovnako zamietol, keďže v tomto prípade premlčanie súd posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu spotrebiteľskú. Účet žalovanej v Poštovej banke, a.s. bol zrušený ku dňu 20.02.2002, pričom žalobca žalobu podal až dňa 23.12.2005, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehote. O tom, kedy a v akej výške mala žalovaná Poštovej banke, a.s. žalovanú sumu zaplatiť, žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval. Minimálne lehota na zaplatenie dlžnej sumy začala plynúť nasledujúceho dňa po dni 20.02.2002 (deň zrušenia účtu) t.j. od 21.02.2002.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods.1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).