Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-27-2023.pdf
PDF · 103.34 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: UBC 2020, k.s., sídlo: Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, IČO: 50 052 560, sídlo: Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, zast.: VIVID LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanej: E. Z., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: Z. X. XXXX/X, XXX XX O. N., o zaplatenie 3 834,81 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 382,14 EUR, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty sa konanie zastavuje.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,64 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 03. 2023 domáhal zaplatenia sumy 3 834,81 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou vo výške 655,29 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“ alebo „veriteľ“), na majetok ktorej bol Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 zo dňa 29. 09. 2022 pod číslom K056351, vyhlásený konkurz. Veriteľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný symbol) XXXXXXXXX uzavretej dňa XX. XX. XXXX medzi veriteľom a žalovanou poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5 000,- EUR so zmluvným úrokom 18,72 % p.a.. Žalovaná sa zaviazala splácať úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 128,93 EUR. Žalovaná sa dostala so splácaním úveru do omeškania. Žalobca upomienkou č. 1 z 24. 01. 2018 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky Úveru, ako aj na náhradu nákladov za vystavenie upomienok v zmysle Sadzobníka poplatkov žalobcu a súčasne upozornil žalovanú, že si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Žalobca výzvou s názvom „Posledná výzva“ zo dňa 23. 07. 2018 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a súčasne upozornil žalovanú, že (i) si žalobca od omeškania s úhradou príslušnej splátky uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t.j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, (ii) vymáhanie nárokov žalobcu môže byť odovzdané do mandátnej správy a (iii) že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou bude žalovaný v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, žalobca môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. Žalobca poukázal na § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého došlo dňom vyhlásenia konkurzu k splatnosti všetkých nesplatných pohľadávok a
záväzkov veriteľa - úpadcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29. 09. 2022, a teda účinok zosplatnenia zo zákona nastal dňa 30. 09. 2022. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobca má nárok na zaplatenie (i) zmluvnej pokuty vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. Zmluvy) a (ii) zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy). Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie (i) dlžnej istiny úveru vo výške 3 834,81 EUR, (ii) zmluvných úrokov vo výške 18,72 % ročne, t.j. celkovo vo výške 1 402,55 EUR, (iii) zmluvnej pokuty vo výške: 10 % p.a. zo súm omeškaných splátok úveru v súhrnnej výške (pokuty) 655,29 EUR a (iv) zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo súm omeškaných splátok úveru (v časti úverovej istiny) splatných v období od 19. 04. 2020 až 19. 07. 2022, ako ho žalobca špecifikoval pre každú jednotlivú splátku v žalobe v spojení s podaním z 21. 06. 2023.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX (č.l. 7 - 8), Posledná výzva s doručenkou (č.l. 10 - 12), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - spotrebiteľov (č.l. 13), Upomienka č. 1 s doručenkou (č.l. 14 - 16), Zmluva o spotrebiteľskom úvere (č.l. 17 - 21), oznámenia z obchodného vestníka č. K058318 a K056351 (č.l. 22 - 24); dodatočne žalobca doložil oznámenie z obchodného vestníka č. K024068 (č.l. 52).
3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk. Preto súd žalobu doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že dňa 17. 10. 2023 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (č.l. 79).
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16. 02. 2024, vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.
6. Dňa 15. 06. 2017 bola medzi úpadcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č.l. 17), na základe ktorej úpadca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5 000,- EUR s úrokovou sadzou 18,72 % ročne, splatný v 60 mesačných splátkach vo výške 128,93 EUR, prvá splátka splatná 18. 08. 2017, posledná splátka splatná 18. 07. 2022, celková čiastka na zaplatenie 7 735,80 EUR, RPMN: 19,62 %, priemerná RPMN: 14,84 %. Podľa prehľadu platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX (č.l. 7) žalovaná čerpala úver dňa 27. 06. 2017. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, pričom ako poslednú splatila splátku splatnú k 18. 02. 2019 a čiastočne splátku splatnú k 18. 03. 2019. Napriek niekoľkým upomienkam žalovaná dlh neuhradila. Konečný termín splatnosti úveru bol podľa zmluvy 18. 07. 2022. Preto otázka zosplatnenia úveru k 30. 09. 2022 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok veriteľa bola pre toto konanie bezpredmetná a súd v konaní posudzoval dlh žalovanej z pohľadu jednotlivých splátok úveru.
7. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
8. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka („OZ“) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
12. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
13. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.
15. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
16. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
17. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
18. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
19. Tvrdenia k skúmaniu bonity žalobca uviedol na pojednávaní dňa 16. 02. 2024 (viď. zápisnica). Uviedol, že veriteľ si riadne splnil povinnosť skúmať bonitu žalovanej. V žiadosti o poskytnutie úveru z 15. 06. 2017 žalovaná uviedla ako zdroj príjmu invalidný dôchodok 304,90 EUR a príjem z pracovnej zmluvy 166,71 EUR mesačne. Výdavky žalovanej predstavovali životné minimum vo výške 198,09 EUR. Po odčítaní týchto výdavkov od príjmov v celkovej výške 471,61 EUR tak žalovanej zostali voľné zdroje 273,52 EUR, a teda viac, než je splátka 128,93 EUR. Rezerva žalovanej predstavovala sumu 152,78 EUR. Typ bývania žalovaná uviedla vlastný byt. Vyživovacie povinnosti nemala. Žalobca vykonal tiež vlastné šetrenie v registri úverov a registri insolvencii, v ktorých žalovaná nemala žiadny záznam. Žalobca poukázal na rozsudok KS ZA sp. zn. 6CoCSp/16/2023, v ktorom súd v obdobnom prípade, ako je vec posudzovaná v tomto konaní, dospel k záveru, že žalobca riadne skúmal bonitu (inej) žiadateľky o úver. Žalobca predložil na pojednávaní nasledovné dôkazy k skúmaniu bonity: žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu, potvrdenie zo sociálnej poisťovne, výpisy z registra úverov a z registra insolvencii, kópiu OP žalovanej a prehľad výpočtu bonity žalovanej.
20. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 ZoSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovanej splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Podľa vyjadrenia žalobcu veriteľ pri skúmaní bonity žalovanej zohľadnil mesačné náklady žalovanej vo výške 198,09 EUR, a teda vo výške životného minima. V žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru predloženej na pojednávaní sú uvedené nasledovné údaje o nákladoch žalovanej: (i) minimálne výdavky: 198,09 EUR, (ii) dopytované výdavky: 0,00 EUR. Z uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že veriteľ vôbec nezisťoval skutočné náklady žalovanej na zabezpečenie jej základných životných potrieb (viď. dopytované výdavky: 0 eur), ale len použil sumu životného minima. § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 27
ZoSÚ však jasne ustanovuje, že na posúdenie schopnosti žiadateľa o úver splácať spotrebiteľský úver je veriteľ povinný použiť dostatočné a aktuálne informácie nielen o príjmoch, ale aj o výdavkoch žiadateľa. § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca teda nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 16, 17, 20 a 27 ZoSÚ. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ postupoval v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami a neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, pričom v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú a posledný vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva žalobcu na vrátenie dlžnej úverovej istiny. Z predloženého prehľadu platobnej disciplíny (č.l. 7) vyplýva, že žalovaná dosiaľ žalobcovi neuhradila splátky splatné od 18. 04. 2019 a splátku splatnú k 18. 03. 2019 uhradila iba čiastočne, vo výške 48,77 EUR. Je však potrebné zohľadniť zároveň to, že časť žalobou uplatnených splátok je premlčaná, a to konkrétne splátka splatná k 18. 09. 2019 a všetky staršie splátky. V zmysle § 54a OZ tieto splátky nemožno vymáhať, čo implikuje tiež nemožnosť ich priznania súdnym rozhodnutím. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby, žaloba bola podaná dňa 28. 03. 2023. K trojročnej premlčacej dobe (28. 03. 2020) súd pripočítal 76 dní, počas ktorých premlčacia doba neplynula s poukazom na zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení jeho novely zákonom č. 9/2021 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Zároveň súd zohľadnil rozhodnutie KS TT sp. zn. 28CoCsp/5/2023 z 30. 08. 2023, v zmysle ktorého premlčacia doba začína plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky. S ohľadom na vyššie uvedené závery vymožiteľný nárok žalobcu predstavuje istinu mesačných splátok splatných za obdobie od 18. 10. 2019 do 18. 07. 2022, ktorá v súhrne predstavuje čiastku 3 382,14 EUR. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a vo zvyšnej časti na základe záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre hrubé porušenie povinností pri skúmaní bonity žalovaného, v spojení s premlčaním vyššie uvedených splátok, žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
22. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty (žalobou uplatnenej v súhrnnej výške 655,29 EUR) žalobca vzal žalobu späť podaním z 21. 06. 2023, a preto súd konanie v tejto časti s poukazom na § 145 ods. 2 CSP zastavil, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
23. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 75,32 %, keďže súd žalobcovi priznal istinu vo výške 3 382,14 EUR, pričom žalobca si v konaní uplatnil celkovo sumu 4 490,10 EUR (z čoho suma 655,29 EUR predstavuje uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorá s poukazom na § 121 ods. 3 OZ nie je príslušenstvom pohľadávky, a teda túto sumu je potrebné zohľadniť vo výpočte úspechu v konaní; v tejto časti žalobca síce vzal žalobu späť, avšak nie z dôvodu na strane žalovanej, a preto späťvzatie žaloby nemá vplyv na výpočet náhrady trov konania). Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 24,68 %. Žalobcovi teda patrí nárok na čiastočnú náhradu trov konania, a to v rozsahu 50,64 % (75,32 - 24,68 = 50,64 %), ktorý mu súd priznal vo výroku IV. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.