Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-106-2018.pdf
PDF · 113.59 KB
No categories available
17C/106/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: K.. A. J., R.. XX.XX.XXXX, C..P. XX, T., zast.: Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: L&P KRBY, s.r.o., IČO: 36 277 541, Seredská 7, Trnava, zast.: JUDr. Imrich Hrebíček, advokát, Vajanského 7, Trnava, o vydanie veci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2018 sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi krbové dvierka, ktoré boli súčasťou krbu nachádzajúceho sa v rozostavanom rodinnom dome s garážou na parcele registra “P. Č.. XXXXX/XXX, vo výmere XXX m2, okres: T., obec: T., katastrálne územie: T., zapísaný na Q. Č.. XXXXX, uvedené žiada do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania proti žalovanému.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že približne v mesiaci december roku 2017 žalobca ako objednávateľ za prítomnosti pána S. Č. ústne uzavrel zmluvu o dielo (ďalej ,,zmluva o dielo“) so žalovaným ako dodávateľom, konajúci konateľom Ľ. Z. (ďalej ,,konateľ“). Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie krbu (ďalej ,,krb“ alebo ,,dielo“), a to v nehnuteľnosti: rozostavaný rodinný dom s garážou na parcele registra “P. Č.. XXXXX/XXX, vo výmere XXX m2, nachádzajúci sa v okrese: T., obec: T., katastrálne územie: T., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX (ďalej ako ,,rodinný dom“). Rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Cena za dielo bola dohodnutá na sumu 3.615,- EUR z toho: 1/ záloha pri objednávke vo výške 500,- EUR, objednávateľ túto sumu zaplatil v hotovosti zhotoviteľovi približne v mesiaci december, zhotoviteľ pri platbe nevydal doklad o platbe, 2/ záloha pri dodaní materiálu na stavbu vo výške 2.465,- EUR, objednávateľ túto sumu zaplatil v hotovosti zhotoviteľovi približne v mesiaci január, zhotoviteľ pri platbe nevydal doklad o platbe, 3/ záloha pri odovzdaní diela vo výške 650,- EUR, objednávateľ túto sumu doposiaľ nezaplatil, nakoľko dielo nebolo doposiaľ dokončené. Konateľ bez vedomia objednávateľa 3-krát vstúpil do rodinného domu pod zámienkou toho, že robí krb a prišiel sa pozrieť na kamenný portál. Približne dňa 20.04.2018 objednávateľ zistil, že na krbe chýbajú krbové dvierka (ďalej ,,krbové dvierka“), ktorých hodnota bola približne 600,- EUR, pričom tieto krbové dvierka už predtým boli zhotoviteľom namontované do krbu. Približne dňa 20.04.2018 S. Č. kontaktoval konateľa a žiadal od neho vysvetlenie, na čo mu konateľ odpovedal so smiechom, že krbové dvierka sa po štyroch nezdvihnutých telefonátoch berú, uviedol tiež, že vošiel do rodinného domu a že ich vzal. Objednávateľ písal zhotoviteľovi SMS, aby vrátil krbové dvierka, za ktoré mal riadne zaplatené podľa jeho cenovej ponuky. Konateľ objednávateľovi telefonicky tvrdil, že krbové dvierka sú až do odovzdania zhotoviteľove, pričom objednávateľovi povedal, že krbové dvierka vzal. Dňa 07.05.2018 objednávateľ
poslal zhotoviteľovi email aj list, v ktorom žiadal zhotoviteľa o vrátenie krbových dvierok. Dňa 21.05.2018 zhotoviteľ vyzval elektronickou poštou objednávateľa, že chce prísť osadiť ,,dvierka a mriežky“, na čo mu objednávateľ oznámil dňa 23.05.2018 elektronickou poštou, že tak môže urobiť nasledujúci deň. Zhotoviteľ doposiaľ nevrátil objednávateľovi krbové dvierka. Žalobcova predžalobná výzva prevzatá žalovaným dňa 12.10.2018 bola bezúspešná. Žalobca navrhuje vykonať dôkazy za účelom preukázania uzavretia zmluvy o dielo, vlastníctva rodinného domu žalobcom, zhotovovania krbu v rodinnom dome, namontovania krbových dvierok do krbu, odstránenia krbových dvierok z krbu, komunikácie žalobcu a žalovaného, a to: výsluch žalobcu, výsluch žalovaného, výsluch svedka S. Č., výsluch svedka Ľ. Z., výsluch svedka W. F., obhliadka rodinného domu súdom, obhliadka krbových dvierok súdom, tlač elektronickej pošty medzi žalobcom a žalovaným, obhliadka email účtu žalobcu (A..P.) s elektronickou komunikáciou žalobcu a žalovaného súdom prostredníctvom technického zariadenia s prístupom na internet, fotokópia displeja mobilného zariadenia s sms komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, obhliadka sms komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z mobilného telefónu s IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, tlač digitálnych fotografií krbu s krbovými dvierkami, oboznámenie sa s obsahom spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ v Trnave, Starohájska 3, 917 01 Trnava, Č.:V.-XXXX/OX-T.-T.-XXXX (na vyžiadanie súdom), tlač listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie T. zo zdroja www.katasterportal.sk <http:// www.katasterportal.sk>, oboznámenie sa s listom vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie T., predžalobná výzva s doručenkou. Svoj nárok žalobca vyvodzoval z ustanovenia § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, s poukázaním na rozhodnutie č. Ro NS ČR z 21.3.2001, sp. zn. 29 Cdo 1532/1999, podľa ktorého vlastníkom zhotovovanej veci, ak je dielo zhotovované u objednávateľa, je objednávateľ. Nie je rozhodné, či zhotoviteľ na vykonanie diela, príp. jeho časti použil inú osobu (subdodávateľa), a či v tomto vzťahu došlo, či nie, k nadobudnutiu vlastníckeho práva zhotoviteľom.
3. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu na výzvu súdu vyjadril podaním zo dňa 05.03.2019, uviedol, že tvrdenia žalobcu sú zmätočné, vrátane žalobného petitu. Žalobca klame v tom, že žalovaný odmieta dvierka vydať. Z mailovej komunikácie je zrejmé, že viackrát vyzýval žalobcu na prevzatie krbu a doplatenie ceny v zmysle cenovej ponuky. Zo strany žalobcu bolo viackrát prevzatie krbu zmarené z dôvodu, že žalovanému bola uhradená celá dohodnutá suma podľa cenovej ponuky, pričom žalovaný uvádza, že mu bola uhradená suma 500,- Eur a suma 2.400,- Eur, na obe sumy vydal príjmový doklad. Zostáva tak doplatiť žalovanému sumu 715,- Eur + 10,- Eur za dvierka na komín, ktoré žalovaný inštaloval mimo cenovej ponuky. Celkom je tak žalobca povinný pri prevzatí krbu uhradiť sumu 725,- Eur. Žalovaný má podozrenie, že ak nasadí dvierka, žalobca uvedenú sumu nezaplatí, nakoľko to aj sám žalobca povedala. Z jeho strany je snaha dielo ukončiť, avšak bráni mu v tom odmietavé stanovisko žalobcu doplatiť zostatok ceny. Žalovaný sa správaním žalobcu dostáva do neistej situácie s predpokladaným nezaplatením zostávajúcej ceny za dielo a následného vymáhania tejto sumy súdnou cestou. Tvrdenie, že nereagoval na predžalobnú výzvu je klamstvo, nakoľko sa na žalobcu obrátil s návrhom na mimosúdnu dohodu s tým, že žalobca pri odovzdaní diela zaplatí zvyšnú sumu, avšak uvedený návrh bol odmietnutý s tým, že žalobca nie je žalovanému nič dlžný a požaduje namontovanie dvierok na krb. Žalovaný do domu vstupoval vždy po tom, čo žalobcu dopredu informoval, nie je pravda, že by vstupoval bez vedomia žalobcu. Ďalej uviedol, že krbové dvierka z bezpečnostných dôvodov, ako aj z dôvodov predchádzania škodám na sklenej časti, sa montujú na krb až pri odovzdaní diela ako takého až na samotný záver. Zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca doplatiť cenu nechce, má za to, že cena je v zmysle cenovej ponuky uhradená (viď čl. III. žaloby). V uvedenej veci podal žalobca aj trestné oznámenie na žalovaného, toto bolo OČTK odmietnuté. Žalovaný žiada výsluch žalobcu, žalovaného, vykonať ako dôkaz mailovú komunikáciu medzi stranami sporu. Vzhľadom na nedôvodnosť žaloby žiada túto zamietnuť, v konaní si uplatňuje náhradu trov konania.
4. V ďalšom podaní žalobcu zo dňa 09.05.2019 tento popiera skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca zmaril prevzatie krbu, uvádza, že prevzatie krbu bolo zmarené práve z dôvodov na strane žalovaného. Popiera, že by mal doplatiť sumu 715,- Eur + 10,- Eur za dvierka za komín, uvádza, že tretia platba mala byť 650,- Eur, a to za dokončenie diela vrátane osadenia kamenného portálu žalovaným, k čomu ale nedošlo. Žalobca navrhuje vykonať dôkazy za účelom preukázania výšky doplatku za krb a to, čo malo byť predmetom uvedeného doplatku.
5. Vo vyjadrení žalovaného- v replike zo dňa 26.06.2019 zotrváva na vyjadrení k žalobe, uplatnený nárok považuje za neopodstatnený. Považuje za nesporné, že od žalobcu prevzal sumu 2.900,- Eur. Spornou
je suma 725,- Eur, ktorú je potrebné doplatiť žalobcom pri odovzdaní krbu. Žalobca má za to, že osadenie kamenného portálu v cenovej ponuke zahrnuté nebolo, so žalobcom sa na osadení nedohodol, žalovaný je ochotný krbové dvierka osadiť, ak žalobca zvyšnú sumu vo výške 725,- Eur uhradí.
6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 02.10.2019 a 13.01.2020, vypočul strany sporu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, výpis z LV č. XXXXX- k.ú. T., predžalobná výzva zo dňa 28.02.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.03.2019, vyjadrenie žalobcu- replika zo dňa 09.05.2019, vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.06.2019, mailová a sms-komunikácia medzi stranami sporu, fotodokumentácia krbu- tlač digitálnych fotografií, pripojený spis OR PZ, Odbor poriadkovej polície Trnava, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Medzi stranami sporu bola v decembri 2017 uzatvorená zmluva o vytvorení diela, resp. o zhotovení veci na zákazku v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Predmetom uvedenej zmluvy bolo vyhotovenie krbu žalovaným, a to podľa požiadaviek žalobcu v nehnuteľnosti patriacej do výlučného vlastníctva žalobcu. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu nie sú sporné. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva, existuje iba cenová ponuka v písomnej forme, podľa ktorej celková cena za vyhotovenie krbu bola 3.615,00 Eur. Z cenovej ponuky nie sú jednoznačne definované povinnosti strán uvedeného záväzkového vzťahu, nakoľko samotná zmluva o dielo nebola vyhotovená v písomnej podobe, z uvedeného tak následne vznikli vzájomné rozpory ohľadne obsahu samotnej zmluvy, resp. toho, čo bolo, alebo nebolo súčasťou uzatvorenej zmluvy, a teda čo všetko dohodnutá zmluvná cena zahŕňala. Skutočnosť, či predmetom vykonania diela bolo aj osadenie kamenného portálu, nie je zrejmá, avšak na rozhodnutie vo veci nie je relevantná. Zo spisu je zrejmé, že dielo nebolo doposiaľ vykonané a odovzdané, rovnako nebola uhradená plná výška ceny za dielo v zmysle cenovej ponuky. Žalobca opakovane žalovaného vyzýval na namontovanie dvierok krbu, ktoré boli podľa neho z krbu odcudzené, kamenný portál si medzičasom na krbe dal vyhotoviť na vlastné náklady, má za to, že cena za dielo bola z jeho strany uhradená v plnej výške. Žalovaný má za to, že z ceny diela nie je doposiaľ uhradená suma 715,- Eur, pričom po jej úhrade je ochotný dielo spolu s namontovaním dvierok dokončiť a objednávateľovi- žalobcovi odovzdať. Žalobou sa žalobca domáha vydania dvierok, ktoré žalovaný medzičasom z krbu v jeho nehnuteľnosti odcudzil a tieto neoprávnene zadržiava. Svoj nárok odvodzuje z porušenia ustanovení o vlastníckom práve.
8. Z výpisu LV č. XXXXX vedeného Okresným úradom Trnava pre katastrálne územie Trnava vyplýva, že výlučným vlastníkom rozostavaného domu zapísaného na uvedenom liste vlastníctva je žalobca. Predmetný krb, ktorého vydania sa žalobca žalobným návrhom domáha, sa vyhotovoval v uvedenej nehnuteľnosti, tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné.
9. Z mailovej a sms komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného viackrát na vrátenie krbových dverí, pričom žalobca má za to, že ním uhradená suma vo výške 2.965 Eur v sebe zahŕňa aj cenu za krbové dvierka. Trvá na dokončení diela (pričom nalepenie kamenného portálu si už zabezpečil vo vlastnej réžii), vrátenia a nasadenia krbových dvierok, odskúšania krbu a odovzdania dokumentácie ku krbu, len potom je ochotný doplatiť cenu za vyhotovenie krbu. Trvá na tom, že žalovaný do domu pri odmontovaní krbových dvierok vošiel bez jeho vedomia. Žalovaný uvádza, že doposiaľ bola uhradená žalobcom suma 500 Eur + 2.400,- Eur, doplatok je 725,- Eur. Z komunikácie vyplýva jeho snaha dielo ukončiť v zmysle objednávky, žiadal o dohodnutie si termínu odovzdania krbu so žalobcom.
10. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ v Trnave, Č.:V.-XXXX/OX-T.-T.-XXXX súd zistil, že uznesením zo dňa 13.07.2018 bolo trestného oznámenia žalobcu na konateľa žalovaného- p. Ľ. Z. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu krádeže odmietnuté. Z odôvodnenia vyplýva, že konanie konateľa žalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 Trestného zákona ani iného trestného činu, rovnako konanie nie je možné kvalifikovať ako priestupok alebo iný správny delikt. Súd prečítal na pojednávaní zápisnicu o výsluchu navrhovaného svedka p. W. F., ktorý v predmetnej nehnuteľnosti vykonával práce- obklady a dlažby pre žalobcu. Tento uviedol, že v niektorý deň v poobedňajších hodinách prišiel do domu žalobcu pán, predstavil sa mu ako krbár, vošiel na chvíľu dovnútra, potom čakal vonku, nevedel presne uviesť, čo v dome robil, nakoľko on si robil svoju prácu, na otázku, či uvedený krbár z domu odnášal krbové dvere, odpovedal, že nie. Rovnako nevedel uvedený svedok ani uviesť, či v čase vykonávania prác v dome boli na osadenom krbe dvierka alebo neboli.
11. Z prednesov zástupcov na pojednávaniach vyplýva, že títo sa pridržiavali písomných podaní, žalobca má za to, že krbové dvierka sú neoddeliteľnou súčasťou krbu a ich namontovaním v nehnuteľnosti žalobcu sa stávajú jeho vlastníctvom. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že o osadení kameňa na krb sa so žalovaným dohodli v K. na prvom stretnutí, aj za prítomnosti pána Č.. V cenovej ponuke je riešený iba materiál na kamenný portál, nie práca za jeho osadenie. Z uvedeného pre žalobcu vyplýva, že jeho osadenie malo byť súčasťou dohodnutých prác. Suma za nalepenie kameňa, ktorý už poriešili vlastnou cestou, zodpovedá poslednej neuhradenej platbe. Trval na výsluch svedkov p. F. O. Č..
12. Žalovaný na pojednávaniach namietal nevykonateľnosť petitu, popieral, že by obklad bol súčasťou dohodnutých prác, pri zadržiavaní krbových dvierok si uplatnil inštitút zádržného práva v zmysle § 151 s OZ. Uviedol, že dvierka sa osádzajú iba dočasne, ak prebieha v mieste výstavby stavebná činnosť, z dôvodu predídenia ich poškodenia sa demontujú. Cena za prácu 650,- Eur predstavuje cenu práce za celý krb.
13. Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 133 ods. 1 OZ, Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 133 ods. 1 OZ, Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
Podľa § 631 ods. 1 OZ, Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 644 ods. 1 OZ , Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)
14. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu na vrátenie veci-krbových dvierok. Uplatneného nároku sa žalobca domáha titulom ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, a to prostredníctvom rei-vindikačnej žaloby, resp. žaloby na vydanie veci. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je i oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona držať a užívať. Predpokladom na úspešnosť tejto žaloby ( rei vindikačnej, tzn. žaloby na vydanie veci) je 1. existencia žalobcovho vlastníckeho práva k predmetu, ktorého vydania sa domáha a 2. existencia skutočnosti, že žalovaný predmetnú vec zdržiava bez právneho dôvodu, teda neoprávnene. Uvedené skutočnosti sa tak stali predmetom dokazovania v tomto konaní.
15. Medzi stranami sporu došlo nesporne k uzatvoreniu zmluvy o vytvorení diela, resp. o zhotovení veci na zákazku. Predmetom uvedenej zmluvy je vyhotovenie krbu v nehnuteľnosť žalobcu, a to podľa jeho požiadaviek. Medzi stranami sporu nebola dohodnutá písomná zmluva, existovala iba cenová ponuka v písomnej forme, pričom ak vychádzame zo skutočnosti, že suma uvedená v cenovej ponuke predstavuje dohodnutú cenu za dielo, sporným zostal rozsah prác za vykonanie uvedeného diela, ktorá skutočnosť z cenovej ponuky priamo nevyplýva, medzi stranami je sporná, avšak súd má za to, že v konaní na rozhodnutie súdu v zmysle požadovaného žalobného návrhu nebolo nevyhnutné túto rozpornosť odstrániť. Skutočnosť, či predmetom vykonania diela bolo aj osadenie kamenného portálu nie je zrejmá, avšak na rozhodnutie vo veci nie je relevantná. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné ustáliť otázku vlastníctva uvedených dvierok, nakoľko existenciu žalobcovho práva na vydanie veci tento vyvodzoval práve z porušenia vlastníckeho práva žalobcu žalovaným. Pri ustálení otázky existencie vlastníckeho práva k predmetnej veci súd aplikoval príslušné ust. Občianskeho zákonníka ohľadne vlastníckeho práva, konkrétne § 126, 132, 133. V danom prípade ide o vytvorenie novej veci ako výsledku činnosti zhotoviteľa, ktorá je charakterizovaná individuálnymi požiadavkami objednávateľa. Kým Obchodný zákonník explicitne upravuje otázku vlastníctva zhotovovaného diela v ustanovení § 542 až 545, Občiansky zákonník túto otázku nerieši ani okrajovo. Pri určovaní vlastníctva predmetu zmluvy o dielo tak bude potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení o nadobúdaní vlastníckeho práva v zmysle Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam možno nadobudnúť niekoľkými spôsobmi. V prípade zhotovenia diela ide o vytvorenie novej veci a vlastníkom je ten, kto novú vec vytvoril, teda zhotoviteľ. Objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k veci až jej prevzatím v súlade s ustanovením § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Je nesporné, že doposiaľ dielo nie je ukončené, nebolo odovzdané, rovnako nie je ani uhradená dohodnutá cena za dielo v zmysle zmluvy.
16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že vlastníkom novej veci- krbu, ktorého súčasťou sú aj predmetné krbové dvierka, je zhotoviteľ. Objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k vyhotovenej veci až jej odovzdaním, resp. prevzatím, prevzatie diela nebolo preukázané, k odovzdaniu diela doposiaľ nedošlo, tak ako to napokon vyplýva aj zo samotnej žaloby žalobcu. Až úplným odovzdaním diela dochádza k prevodu vlastníckeho práva, pokiaľ medzi stranami zmluvy nebolo dohodnuté inak. Je pritom irelevantné, či dvierka z krbu boli po ich namontovaní žalovaným opätovne demontované, ako aj dôvod uvedeného konania žalovaného, výlučne odovzdanie diela ako celku je tou skutočnosťou, ktorá má za následok prechod vlastníckeho práva na objednávateľa. Nakoľko vlastnícke právo žalobcu ako objednávateľa, ako hlavný predpoklad úspešnosti žaloby o vydanie veci, v konaní preukázané nebolo, súd žalobný nárok posúdil ako nedôvodný a žalobu zamietol. Podľa názoru súdu nie je naplnený ani druhý predpoklad na úspešnosť žaloby o vydanie veci, a to existencia neoprávneného zdržiavanie veci žalovaným, resp. zdržiavanie veci bez právneho dôvodu. Nakoľko súd ustálil, že žalovaný je doposiaľ vlastníkov dvierok od krbu, tieto potom ako vlastník zdržiava oprávnene, pričom tým realizuje čiastkové oprávnenie svojho vlastníckeho práva. Neobstojí ani námietka žalovaného o tom, že neprichádza do úvahy uplatnenie zadržiavacieho práva v zmysle ust. § 151 písm. s OZ, ktoré na svoju obranu použil žalovaný, nakoľko ani z pripojeného trestného spisu, resp. zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že zadržiavanie dvierok žalobcom je bez právneho dôvodu, resp. svojvoľné a lstivé, avšak aj v uvedenom prípade by muselo byť primárne preukázané vlastnícke právo žalobcu, ktoré absentuje aj pri prípustnosti uplatnenia zádržného práva žalovaným.
17. Súd z dôvodu nadbytočnosti nevykonal ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy, nakoľko tieto nesmerovali k preukázaniu spornej skutočnosti, ktorou je ustálenie existencie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným krbovým dvierkam, resp. preukázanie odovzdania a prevzatia krbu. Uvedené sa týkalo obhliadky nehnuteľnosti- domu, v ktorom sa krb zhotovoval, ako aj obhliadky krbových dvierok.
Za nadbytočné považoval súd aj predvolanie svedka p. F., nakoľko jeho svedecká výpoveď zo zápisnice z vyšetrovacieho spisu bola na pojednávaní dňa 15.01.2020 prečítaná, pričom zo zápisnice z výsluchu nevyplýva vedomosť uvedeného svedka o odobratí krbových dvierok žalovaným (ktorá skutočnosť v konaní pri preukázaní vlastníctva veci napokon nebola ani významná). Súd nevykonal dokazovanie ani navrhnutým svedkom žalobcu p. Č. k preukázaniu výšky nedoplatku za krb, nakoľko k rozhodnutiu veci uvedené bolo rovnako bez právnej relevancie. Taktiež súd nepovažoval za účelné žalobcom navrhované oboznámenie sa s trestným spisom formou jeho riadneho naštudovania právnym zástupcom ( zrejme v infocentre súdu), nakoľko uvedené by smerovalo k zbytočnému odročeniu pojednávania za stavu, keď právny zástupca s vyšetrovacím spisom mal možnosť sa oboznámiť už skôr, uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia mu bolo doručované, nakoľko žalobcu zastupoval aj v trestnom konaní. Za nepodstatnú v konaní zhodnotil súd aj žalovaným na poslednom pojednávaní predloženú sms- komunikáciu medzi žalovaným a svedkom p. Č., navyše namietanú z dôvodu porušenia koncentrácie konania aj zo strany žalobcu, súd na ňu neprihliadal.
18. Nad rámec už uvedeného odôvodnenia zamietnutia žaloby súd uvádza, že neprichádzalo do úvahy ani iné právne posúdenie uplatneného nároku (okrem ustanovení vlastníckeho práva), na ktoré je súd pri posudzovaní žalobného nároku oprávnený, nakoľko nie je viazaný právnym posúdením žalobcu pri koncipovaní žalobného návrhu. Ak by aj súd posudzoval predmetný nárok v zmysle vzájomných plnení vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o dielo, neprichádzal by do úvahy požadovaný výrok petitu formulovaný žalobcom, ktorého znenie je pre súd záväzné a nie je možné sa od žalobného petitu odkloniť, resp. ho meniť. Výrok na vydanie veci je viazaný na ustálenie okruhu vlastníckych vzťahov, resp. obdobných práv (napr. právo oprávnenej držby), a preto súd podľa uvedených zákonných ustanovení aj postupoval a vec tak právne posudzoval.
19. Okrem skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom práva, od ktorého svoj žalobný nárok odvodzoval, súd má navyše aj za to, že petit žalobného návrhu je formulovaný neurčito, vec, ktorá má byť žalobcovi vydaná, musí byť presne individualizovaná, nie je povinnosťou súdu na túto skutočnosť žalobcu osobitne vyzývať, naviac v konaní, kedy je žalobca zastúpený advokátom. V opačnom prípade by došlo v kontradiktórnom konaní k porušeniu zásady rovnosti procesných strán v konaní. Navrhovaný dokaz žalobcom, a to obhliadka dvierok, nesmeruje k odstráneniu nevykonateľnosti žalobného petitu, presná identifikácia veci je povinnosťou žalobcu a už v návrhu musí byť vec riadne označená, bez možnosti jej zámeny s inou vecou.
20. Nakoľko sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.