Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-237-2018.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/237/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: E. a manžela: R. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: A. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E. a R. uzavreté dňa XX.X.XXXX. v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a . Maloletá A. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 400,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.12.2018 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti manželstvo nefunguje a prestala dúfať, že by sa dal vzťah ešte zachrániť. Manželstvo si prestalo plniť svoj spoločenský účel, keďže nastal hlboký rozvrat. Maloletú A. navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 500,-€ mesačne a styk otca s maloletou nebude upravený.
2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadril tak, že s rozvodom manželstva súhlasí, nakoľko od leta 2017 odišiel zo spoločnej domácnosti a teda už spolu nežijú. So zverením maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke súhlasil a svoju vyživovaciu povinnosť navrhol vo výške 200,-€ mesačne. Ďalej navrhol, že maloletú budú zastupovať obaja rodičia a obaja budú aj spravovať majetok maloletej spoločne.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom manželky, s vyjadrením manžela, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjme účastníkov, daňovým priznaním, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú J., J. a u oboch sa jedná o H. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX v J.. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa: A.. Manželka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a manžel má vyživovaciu povinnosť k maloletému C..
4. Manželka vo výpovediach uviedla, že príčin rozvratu manželstva je viacero, avšak predovšetkým ide o charakter manžela, ktorý bol kvôli jednej hádke schopný opustiť rodinu, keďže jeho ego je pre neho dôležitejšie. Ďalšími dôvodmi pre rozvrat manželstva boli aj problémy s intimitou, ako aj to, že manžel sa nechcel dohodnúť na organizovaní domácnosti a bola s ním problémová komunikácia. V súčasnosti už dva roky nežijú v spoločnej domácnosti, keďže sa manžel odsťahoval a ona žije s dcérou sama. Dcéra navštevuje materskú školu, avšak iba doobeda a ona je zatiaľ na predĺženej rodičovskej dovolenke, keďže sa chcela venovať dcére. Aktuálne vidí, že dcéra pobyt v škôlke zvláda a teda si začala hľadať zamestnanie. Neskôr doplnila, že sa dňa 28.10.2019 zamestnala na E. a dosahovala príjem asi 600,-€ mesačne brutto, avšak od 1.1.2020 dostala výpoveď v skúšobnej dobe z dôvodu nadbytočnosti. Aktuálne si hľadá nové zamestnanie. Manžel už viac ako rok prispieva na výživu dcéry 400,-€ mesačne, predtým platil 500,-€ mesačne, avšak od novembra 2019 svojvoľne znížil platbu výživného a namiesto 400,-€ poslal 250,-€. Dodala, že dcéra sa s otcom stretáva pravidelne, takmer každý deň.
5. Manžel vo výpovediach uviedol, že podľa neho bolo dôvodom rozvratu ich manželstva to, že ho manželka nerešpektovala, čo vyplývalo z jej vyjadrení, že je iba na to, aby nosil peniaze. On si manželstvo predstavoval inak. Nikdy v domácnosti nevidel večeru, alebo opraté veci, nakoľko manželka sa starala iba o seba a o dcéru. Varil a pral si teda sám. Od augusta 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, avšak za dcérou chodieva pravidelne, vždy keď sa to dá a to takmer každý deň poobede. K svojim príjmom uviedol, že je spoločníkom spoločnosti, ktorá sa zaoberá filmovou produkciou a príjem sa mu ťažko vyčísľuje, pretože využíva aj firemné benefity, ako napr. auto a telefón. Dá sa ale povedať, že zarobí asi 1.500,-€ mesačne v priemere. Ďalej uviedol, že na dcéru platil dlhodobo 400,-€ mesačne s tým, že od novembra 2019 začal prispievať 250,-€ mesačne z toho dôvodu, že sa dozvedel, že sa manželka zamestnala. V súčasnosti býva v podnájme a má aj výdavky na syna C., na ktorého prispieva 270,-€ mesačne.
6. Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia a styk otca s maloletou nenavrhol upraviť, nakoľko sa rodičia o stretávaní vedia dohodnúť. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby súd zohľadnil príjmy rodičov, ako aj odôvodnené výdavky maloletej.
7. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV odporučil rovnako maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke ako aj to, aby ju zastupovali a spravovali jej majetok obaja rodičia. Styk otca s maloletou navrhol ponechať neupravený, resp. na dohode rodičov. Čo sa týka výživného, navrhol určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 300,-€ mesačne s prihliadnutím na príjmy rodičov, vek maloletej, ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a teda navrhnutú sumu považoval za dostatočnú a primeranú.
8. Z listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť Q. v ktorej je manžel spoločníkom, mala v roku 2018 základ dane 570,08 € a daň 119,71 €.
9. Manželka uviedla, že je na predĺženej rodičovskej dovolenke a v mesiacoch november a december 2019 dosiahla príjem asi 600,-€ mesačne brutto.
10. Maloletá A. v školskom roku 2019/2020 navštevuje materskú škôlku.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá, Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
14. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje rozdielne predstavy manželov o ich spolužití a citové odcudzenie.
23. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a v časti týkajúcej sa zastupovania a správy majetku maloletej, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov. Zároveň bola medzi manželmi zhoda aj v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou.
24. V otázke výšky výživného nebola medzi rodičmi zhoda, nakoľko matka žiadala určiť výživné vo výške 500,- € mesačne a otec žiadal svoju vyživovaciu povinnosť určiť vo výške 200,- resp. 250,- € mesačne. Kolízny opatrovník ponechal konkrétnu výšku výživného na úvahe súdu s tým, aby boli zohľadnené príjmy oboch rodičov, vek maloletej a jej odôvodnené výdavky. Pri určení výživného súd vychádzal z možností a schopností oboch rodičov a prihliadol na vek a potreby maloletej, ako aj na tú skutočnosť, že otec od ukončenia spolužitia prispieval na výživu maloletej sumou 500,- resp. 400,- € mesačne. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 400,- € mesačne, nakoľko takto určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre jeho určenie. Súd má za to, že pokiaľ bol otec schopný touto
výškou prispievať dlhodobo, je schopný prispievať aj naďalej rovnako. Je však nesporné, že vyživovaciu povinnosť k maloletej má aj matka, preto je aj jej povinnosťou podieľať sa na pokrytí časti výdavkov maloletej a teda je jej povinnosťou dosahovať príjem aspoň v minimálnom rozsahu.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 rovnopisoch. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).