Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-19-2019.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XX, právne zastúpená LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096 proti žalovanému: L. P., neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to žalobcu a žalovaného k pozemku KNE parc. č. XXXX orná pôda o výmere 919 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie D., obec D., okres M. O. U. a k pozemku KNE parc. č. XXXX orná pôda o výmere 318 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie D., obec D., okres M. O. U. a tieto nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
II. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k podielu žalovaného zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom vyplatiť sumu 123,70 eur a túto peňažnú náhradu zaplatiť na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu č. účtu: C. F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných v kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok M. parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX mX a na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok M. parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, ktorých spoluvlastníkom vo vzťahu k celku sú žalobca v podiele 1 a žalovaný vo veľkosti podielu 1. Predmetný pozemok vzhľadom na na skutočnosť, že žalovaný nie je známy a nepodarilo sa zistiť žiadne informácii prostredníctvom obce ani z registra obyvateľov SR neužíva, žalobca má v súčasnosti eminentný záujem na užívaní a vysporiadaní. Pre výpočet odplaty pre žalovaného boli pre žalobcu smerodajné viaceré kúpne zmluvy (čl. 10,15), ktorými žalobca odkúpil a vyporiadaval podiely na kategoricky podobných parcelách v kat. území D. a v trhovej cene X,XX eur/ m2.
2. Zástupca žalovaného Slovenský pozemkový fond vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2019 uviedol, že s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania súhlasí, žalobcom navrhovanú výšku náhrady považuje za primeranú.
3. Z predloženého výpisu kat. územie D., obec D., okres M. O. U. a to LV č. XXXX pozemok M. parc. č. XXXX orná pôda (pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce) o výmere 919 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok KNE parc. č. XXXX orná pôda (pozemok umiestnený mimo
zastavaného územia obce) o výmere 318 m2 patrí spoluvlastnícky podiel žalobca v podiele 1 a žalovaný v podiele 1.
4. Z obsahu potvrdenia obce Ochodnica zo dňa 14.11.2018 a dňa 10.10.2019 vyplýva, že osoba - žalovaný nemá v obci trvalý pobyt, nenachádza sa vo vyraďovacej evidencii za posledných 20 rokov a podľa súčasne platného územného plánu parcela W. č. XXXX a EKN č. XXXX nie sú v územnom pláne riešené, nachádzajú sa v extraviláne obce.
5. Všeobecná hodnota pozemku kat. územie D. podľa bonity - orná pôda predstavuje hodnotu 0,1566 eur / m2.
6. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
7. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý so spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké ma jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
8. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13), t.j. fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo je známy a nie je známy jeho trvalý pobyt - pozemky s nezisteným vlastníkom. Fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. b) na základe údajov katastra nehnuteľností. Pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 fond vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy (§17).
11. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov (žalovaný), ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z.
12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
14. Podľa § 24 ods. 1 veta prvá zákona č. 180/1995 Z. z., ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23.
15. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný je v evidencii katastra nehnuteľností vedený len menom bez iných identifikačných údajov a nie je možné zistiť či skutočne žijú jeho prípadní právni nástupcovia, miesto pobytu a pod., pričom identifikačné údaje sa neuvádzajú ani v registri obyvateľov ani v evidencii obce. Nakoľko spoluvlastník, t.j. žalovaný je nezistenou osobou, žalobca nemá inú možnosť usporiadať
vlastnícke právo k týmto pozemkom ako formou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu.
16. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Predpokladom reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vecí vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povaha a spoločenskému poslaniu (záujmu). S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, najmä polohové umiestnenie pozemku (pozemok umiestnený mimo zastavanom území obce) a rozlohu možno konštatovať, že rozdelenie predmetného pozemku nie je navyše účelné a ani v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z.. V danom prípade prichádza do úvahy spôsob vyporiadania a prikázania tohto podielu jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorý v spoluvlastníctve nechce zostať, ale vždy celá vec.
17. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemku KNE parc. č. XXXX vo výmere 919 m2 a KNE parc. č. XXXX vo výmere 318 m2 orná pôda (pozemok umiestnený mimo zastavanom území obce) bolo zrušené. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská, ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva ide a tiež zohľadnení zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Žalobca prejavil o nehnuteľnosť záujem v spôsobe jej účelného využitia a preto súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva.
18. Pri stanovení výšky „primeranej náhrady“ za spoluvlastnícky podiel žalovaného súd vychádzal z konsenzuálnych vyjadrení sporových strán a to v hodnote pozemku na sumu 0,20 eur/ m2 a nemal dôvod o nej pochybovať. Všeobecná hodnota pozemku kat. územie Ochodnica predstavuje hodnotu 0,1566 eur/m2. Primeraná náhrada ako príslušný podiel všeobecnej hodnoty pozemkov žalovaného a to podiel 1 k pozemku KNE parc. č. XXXX o výmere 919 m2 t.j. 459,50 m2 a finančná náhrada (0,20 eur/ m2 ) predstavuje 91,90 eur. Primeraná náhrada ako príslušný podiel všeobecnej hodnoty pozemkov žalovaného a to podiel 1 k pozemku KNE parc. č. XXXX o výmere 318 m2 t.j. 159 m2 a finančná náhrada (0,20 eur/ m2 ) predstavuje 31,80 eur. Spolu táto náhrada predstavuje sumu 123,70 eur a túto vyčíslenú náhradu titulom výplaty spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti zaviazal žalobcu vyplatiť podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. na účet zákonného zástupcu žalovaného, ktorý bude tieto prostriedky spravovať, prípadne po splnení podmienok ich vydá oprávnenej osobe. Je potrebné tiež zo strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku autoritatívnym rozhodnutím súdu neprichádza žalovaný o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na jeho strane len k premene formy majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky a to ako ekvivalent peňažnej náhrady jeho spoluvlastníckeho podielu.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobca a žalovaných), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).