Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky - manželky: K.. J. J., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.Í. XX, D. a manžela: N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania K.. J.R. J., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a N. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š.O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Súd zveruje maloletú J. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke. III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletú J. vo výške 200,- EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku. V. Súd upravuje styk otca s maloletou J. nasledovne:

Počas bežného kalendárneho roka v druhom týždni v každom nepárnom roku v mesiaci február vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v druhom týždni v mesiaci marec vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v druhom týždni v mesiaci máj vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v druhom týždni v mesiaci september vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v druhom týždni v mesiaci november vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod s tým, že otec si dieťa prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky. 2

Počas prázdnin a sviatkov súd upravuje styk otca s maloletou v každom kalendárnom roku počas letných prázdnin od 17.06. od 16.00 hod do 08.07. do 18.00 hod a od 29.07. od 16.00 hod do 19.08. do 18.00 hod, počas jesenných prázdnin každý kalendárny rok od piatka predchádzajúceho jesenným prázdninám od 16.00 hod do nedele týždňa v ktorom sú jesenné prázdniny do 18.00 hod, počas vianočných a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 8.00 hod do posledného dňa zimných školských prázdnin do 16.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa zimných školských prázdnin od 8.00 hod do 27.12. do 18.00 hod, počas zimných lyžiarskych prázdnin v každom párnom kalendárnom roku určených školským zariadením ktoré maloletá navštevuje od piatka predchádzajúceho prázdninám od 16.00 hod do nedele týždňa v ktorom prázdniny končia do 18.00 hod, počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od piatka predchádzajúceho jarným prázdninám od 16.00 hod do nedele v ktorom sú jarné prázdniny do 18.00 hod.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2019, domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. J., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Maloletú navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s výlučným právom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, pričom manžel, t. j. otec maloletej, by bol povinný platiť na maloletú výživné vo výške 250,- EUR mesačne. Zároveň navrhovala upraviť styk otca s maloletou, keď otec by bol oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny rok počas jarných prázdnin, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov a jesenných prázdnin a počas polovice letných prázdnin, polovica ktorá by bola vymedzená na základe vzájomnej dohody rodičov maloletej a striedavo počas vianočných sviatkov a Nového roka na základe vzájomnej dohody rodičov maloletej. 2. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavrela dňa XX.XX.XXXX na Obvodnom úrade v Š., manželstvo ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov konania ide o manželstvo prvé, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá J.. S manželom sa navrhovateľka poznala od čias základnej školy, následne z partie zo sídliska. Opätovne sa stretli v roku 2010 počas pracovného vyslania navrhovateľky v Londýne, kde manžel v tom čase žil. Od toho času tvorili pár, následne začali zdieľať spoločnú domácnosť. Spočiatku bol ich partnerský vzťah dobrý, bez konfliktov alebo veľkých nezhôd. V roku 2013 sa skončilo navrhovateľkine pracovné vyslanie v Londýne, z uvedeného dôvodu sa vo februári 2013 vrátila naspäť na Slovensko. Manžel po spoločnom rozhodnutí zotrval v Londýne, a to až do júna 2017. Po narodení maloletej manžel cestoval domov často. Odlúčenie manželov a málo spoločne stráveného času však viedlo k ich vzájomnému odcudzeniu, sprevádzanému čoraz častejšími hádkami, krikom, nepríjemnou atmosférou 3

a nevraživosťou. Uvedené vyústilo až do stavu, keď každý príchod manžela bol sprevádzaný hádkami a konfliktami. Navrhovateľka pociťovala väčší záujem manžela o maloletú ako o ňu ako ženu, nakoľko vždy keď manžel pricestoval do Bratislavy, chcel tráviť všetok čas s maloletou, žiadosti navrhovateľky o spoločne strávený manželský čas neakceptoval. V septembri 2016 maloletá nastúpila do škôlky, v októbri 2016 navrhovateľka nastúpila opäť do práce. V lete 2017 sa manžel vrátil na Slovensko, avšak naďalej cestoval za prácou v rámci Slovenska, vzťah medzi maloletou a otcom bol dobrý, opakom však bol vzťah medzi manželmi. V septembri 2017 sa navrhovateľka po konzultácii s manželom prihlásila do konkurzu na pracovnú pozíciu v Q., v konkurze bola úspešná. V septembri 2018 sa navrhovateľka spoločne s manželom aj maloletou presťahovali do Q.. Aj napriek skutočnosti, že sa navrhovateľka snažila nájsť k manželovi cestu dospela k záveru, že sa navzájom len trápia, ich spolužitie vyvoláva zbytočné hádky a napätú situáciu, preto nemá záujem o zotrvanie v tomto manželskom zväzku. Mala za to, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, manželia nevytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Vo vzťahu k úprave starostlivosti o maloletú poukázala na skutočnosť, že o maloletú sa dlhodobo stará sama, starostlivosť vykonáva riadne a zodpovedne, je pre maloletú vzorom, prirodzenou autoritou, poskytuje jej bezhraničnú materinskú lásku a oporu. Na podklade uvádzaných skutočnosti navrhovateľka mala za to, že je osobou zodpovednou, dôveryhodnou, vhodnou na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a rovnako na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku. Medzi výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú zahrnula mesačné náklady na škôlku vo výške 328,- EUR, stravné v škôlke vo výške 90,- EUR, gymnastický krúžok a plávanie v spoločnej výške 62,50 EUR, jazykový krúžok vo výške 24,- EUR, ako aj náklady na lieky, vitamíny, stravu, kultúrne podujatia, kúpanie v lete, dovolenky, výlety, hygienu, literatúru, hračky v súhrnnej mesačnej výške 200,- EUR.

3. Manžel vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.11.2019, vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. Uviedol, že prvé nezhody medzi manželmi začali vznikať po narodení maloletej, a to z dôvodu intervencie rodičov navrhovateľky do ich rodinných záležitosti. Na uvedené manžel navrhovateľku upozorňoval, súčasne ju žiadal, aby usmernila svojho otca v zasahovaní do ich rodiny, ako aj v správaní sa k maloletej. Aj napriek uvedeným nezhodám spoločne fungovali ako riadna rodina, nič im nechýbalo. Manžel vykonával prácu v zahraničí po vzájomnej dohode s navrhovateľkou, prácou ktorou rodine zabezpečoval štandardný, ba až nadštandardný život. Po jeho

návrate na Slovensko s navrhovateľkou plánovali ďalšieho potomka, čo sa im však dlhodobo nedarilo, preto plánovali podstúpiť umelé oplodnenie. Pár dní pred dohodnutým termínom umelého oplodnenia však navrhovateľka strávila noc s iným mužom, čo spôsobilo prvé vážnejšie manželské nezhody. Navrhovateľka sa v roku 2017 prihlásila do konkurzu na pracovnú pozíciu do Q., v konkurze bola úspešná. Koncom augusta 2018 manžel odviezol navrhovateľku do Q., vrátil sa na Slovensko a v septembri sa spolu s maloletou presťahoval do Q., kde zdieľal s navrhovateľkou spoločnú domácnosť. Myslel si, že práve presťahovanie sa do Q. po manželských nezhodách spôsobených tak konfliktami so svokrovcami, ako aj manželkinou aférou, by mohlo byť ich novým začiatkom. Navrhovateľka však trávila v práci viac ako 16 hodín denne, zúčastňovala sa rôznych osláv, večierkov. V septembri na základe pozvania navrhovateľky prišiel na celý mesiac do ich spoločnej domácnosti 4

svokor, následne navrhovateľka manželovi pri konfrontácii oznámila, že sa chce rozviesť a svojho otca na dlhší pobyt pozvala práve z dôvodu, aby mal byť kto s maloletou po odsťahovaní sa manžela. Uvedené konanie navrhovateľky vyvolalo u manžela podozrenie na neveru, preto jej skontroloval e-maily, telefón a zistil, že už prakticky žije nový život s kolegom z práce, ktorý bol taktiež vyslaný do Q.. Pomer manželky s kolegom začal už na Slovensku. Vo vzťahu k navrhovateľkou navrhovanej úprave jeho styku s maloletou uviedol, že tá je pre neho absolútne neprijateľná a neakceptovateľná. Manžel poukázal na svoj dobrý vzťah s dcérou, s ktorou je v neustálom kontakte.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, najmä so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, dodatkom č. 6 k služobnej zmluve navrhovateľky, potvrdením o príjme navrhovateľky, vyčíslením mesačných poplatkov otca, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese J. XX, D., patriacej do územného obvodu Okresného súdu Bratislava II, pričom na uvedenej adrese má manžel dodnes bydlisko.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.04.2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, bol maloletej ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletej v predmetnom konaní. 7. Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. 8. Z obsahu rodného listu maloletej J. J., nar. XX.XX.XXXX, zapísanej v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletej je K.. J.na J., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a otcom N. J., nar. XX.XX.XXXX. 9. Z obsahu dodatku č. 6 k služobnej zmluve zo dňa 13.08.2018 uzatvoreného medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta 2, Bratislava ako služobným úradom a navrhovateľkou ako štátnym zamestnancom súd zistil, že navrhovateľka je odo dňa 01.09.2018 dočasne vyslaná na vykonávanie štátnej služby v cudzine s miestom výkonu štátnej služby - U. W.. Z obsahu potvrdenia o príjme zamestnanca, vystaveného dňa 08.01.2020 Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky, súd zistil, že priemerný mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od decembra 2018 do novembra 2019 bol 3.639,50 EUR netto. 10. Z obsahu vyčíslenia mesačných poplatkov otca súd zistil, že otec mesačne platí nájomné za byt vo výške 98,90 EUR, splátky hypotéky vo výške 169,93 EUR, poplatky za fond opráv vo výške 77,- EUR, paušál 25,- EUR, elektrinu 25,- EUR, t. j. v súhrnnej výške 5

394,03 EUR, ročne platí poistné za poistenie bytu vo výške 125,80 EUR, poistné za poistenie auta vo výške 129,- EUR, poistné za životné poistenie 433,91 EUR, poplatky za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 55,68 EUR, t. j. v súhrnnej výške 744,39 EUR.

11. Navrhovateľka na pojednávaniach, konaných dňa 27.11.2019 a dňa 13.01.2020, zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, prvé nezhody začali vznikať po narodení maloletej, a to najmä z dôvodu, že manžel pracoval v Londýne, domov chodil sporadicky. Nikdy nevedela, kedy príde domov, ako dlho zotrvá, z čoho bola nepokojná. Za príčinu rozvratu manželstva označila dlhodobé odlúčenie manželov. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej navrhovala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, nesúhlasila s otcom požadovanou rozšírenou úpravou styku s maloletou. Uviedla, že maloletá navštevuje súkromnú škôlku v W., ktorú prepláca jej zamestnávateľ v celom rozsahu. Do škôlky chodí autobusom, zvážajúcim deti do škôlok, za ktorý navrhovateľka platí 360,- EUR za tri mesiace. Rovnako platí opatrovateľku pre maloletú v priemere 50,- EUR mesačne, a to v prípade ak má pracovné povinnosti mimo pracovnej doby, 120,- EUR mesačne za lekcie hrania na klavíri, 150,- EUR mesačne za stravu v škôlke. Nájom za byt platí navrhovateľke zamestnávateľ, poplatky za služby spojené s nájmom bytu platí sama. Navrhovateľka na maloletú ako člena rodiny od zamestnávateľa dostáva 360,- EUR mesačne, suma ktorá už je započítaná do jej príjmu. Maloletá je zdravá.

12. Manžel na pojednávaní, konanom dňa 13.01.2020, vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. Poprel dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou, pričom za dôvod rozvratu manželstva označil mimomanželský vzťah navrhovateľky, ktorý vznikol ešte v roku 2018. Navrhovateľka sa k tomuto vzťahu nikdy nepriznala, avšak manžel čítal e-mailové konverzácie vedené medzi navrhovateľkou a jej milencom. Neveru navrhovateľky potvrdili aj kamarátky. V marci 2018 sa vyskytol medzi manželom a navrhovateľkou konflikt na výlete, kde navrhovateľka strávila celú noc s cudzím mužom v horúcej kadi. Od uvedeného incidentu vznikali medzi manželmi hádky. O mimomanželskom vzťahu navrhovateľky sa dozvedel v septembri 2018, následne do decembra bol s navrhovateľkou v kontakte, chodil do Lotyšska, spoločne strávili Vianoce, avšak v ďalšom období chodil Q. iba za maloletou. Zdôraznil, že mal záujem riešiť vzniknutú manželskú krízu, čo navrhovateľka ignorovala, a contrario chcela manželské spolužitie ukončiť. Ďalej manžel uviedol, že v Anglicku začal pracovať ako 20-ročný, robil rekonštrukcie bytov alebo inú stavebnú činnosť, z podnikateľskej činnosti ktorej dosahoval príjem vo výške 1.500,- až 2.000,- libier. V roku 2016 túto podnikateľskú činnosť ukončil. Po návrate na Slovensko vykonával stavebnú činnosť brigádnicky, dosahoval príjem vo výške cca 1.000,- EUR. Okrem príjmu z brigádnickej činnosti mal príjem z prenájmu rodinného domu v Anglicku, ktorý on sám mal prenajatý a po odsťahovaní sa z tohto domu ho prenajímal ďalším osobám. Vlastníkom odovzdal predmetný rodinný dom definitívne v septembri 2019. V súčasnosti žije z úspor. Rozšírenú úpravu styku s maloletou v priebehu prázdnin žiadal z dôvodu, že nemá možnosť cestovať tak často do Q.Š.. K svojím majetkovým pomerom uviedol, že je vlastníkom bytu, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, v byte ktorom v súčasnosti býva. Vlastní pozemok v obci H. - H., ktorý kúpil v roku 2009 za kúpnu cenu 300.000,- SK. Iné ako uvedené nehnuteľností, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Vo vzťahu k výživnému na maloletú uviedol, že je 6

schopný platiť výživné maximálne vo výške 100,- EUR mesačne. In fine navrhoval manžel upraviť styk s maloletou, a to počas bežného kalendárneho roka v mesiaci február druhý týždeň v mesiaci vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v mesiaci marec druhý týždeň v mesiaci vždy od piatka 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v mesiaci máj druhý týždeň v mesiaci vždy od piatka 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v mesiaci september druhý týždeň v mesiaci vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod, v mesiaci november druhý týždeň v mesiaci vždy od piatka od 7.30 hod do pondelka do 18.00 hod s tým, že otec si dieťa prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky a počas prázdnin a sviatkov v každom kalendárnom roku počas letných prázdnin od 17.06. od 16.00 hod do 08.07. do 18.00 hod a od 29.07. od 16.00 hod do 19.08. do 18.00 hod, počas jesenných prázdnin každý kalendárny rok od piatka predchádzajúceho jesenným prázdninám od 16.00 hod do nedele týždňa v ktorom sú jesenné prázdniny do 18.00 hod, počas vianočných a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 8.00 hod do posledného dňa zimných školských prázdnin do 16.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa zimných školských prázdnin od 8.00 hod do 27.12. do 18.00 hod, počas zimných lyžiarskych prázdnin v každom párnom kalendárnom roku určených školským zariadením ktoré maloletá navštevuje od piatka predchádzajúceho prázdninám od 16.00 hod do nedele týždňa v ktorom prázdniny končia do 18.00 hod, počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od piatka predchádzajúceho jarným prázdninám od 16.00 hod do nedele v ktorom sú jarné prázdniny od 18.00 hod.

13. Kolízny opatrovník, na pojednávaní konanom dňa 13.01.2020, uviedol, že manželom navrhovaná výška výživného je neprimerane nízka. 14. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa , , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

15. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského rodinného 7

práva je rozvod manželstva. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne dôvody rozvodu manželstva, v prípade ktorých by bol súd povinný manželstvo rozviesť. Je výlučne na posúdení súdu, či sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva. V zmysle hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Dostatočnosť rozvratu bude mať súd za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal kvalifikovaný rozvrat. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a ekonomickú, rovnako neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení manželov o vážnom narušení a trvalom rozvrate manželských vzťahov, rozvrat ktorý bol spôsobený z dôvodov, ktoré videl každý z nich inak. Navrhovateľka v dlhodobom odlúčení manželov a s ním súvisiacim citovým ochladnutím a na strane manžela údajným mimomanželským pomerom navrhovateľky, o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia a nezáujme zotrvať v takomto nefunkčnom manželstve. Tento rozvrat v manželstve účastníkov pretrváva dlhšiu dobu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že manželia od januára 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na podklade uvedeného mal súd za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľky vyhovel. 17. predpokladá, že rozvádzajúci manželia sa sami dohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým.

18. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

8

Podľa , , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa , , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude na čas po rozvode dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na 9

rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na skutočnosť, že so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke súhlasil tak otec ako aj matka, súd rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú. Pri rozhodovaní súdu bolo neopomenuteľným, že starostlivosť o maloletú dlhšie časové obdobie v prevažnej miere vykonávala matka, keď otec pracoval značnú časť života maloletej v Anglicku, ako aj skutočnosť, že v súčasnosti maloletá býva s matkou v Lotyšsku, teda zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a s ním spojeným pokračovaním pobytu maloletej v Lotyšsku je zabezpečená kontinuita výchovného prostredia dieťaťa.

20. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd povinný riešiť, bolo zastupovanie maloletej a správa jej majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Rodičia sú povinný spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, t. j. so starostlivosťou, ktorá bude v čo najširšej možnej miere chrániť majetkové záujmy dieťaťa. O zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia vychádzajúc zo skutočnosti, že toto právo zo zákona patrí obom rodičom a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. 21. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Práve prostredníctvom styku odlúčeného rodiča s dieťaťom sa realizuje výchovné pôsobenie tohto rodiča. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že dieťa má právo na udržiavanie rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, nemôže byť odrhnuté od svojich koreňov. Obaja rodičia v živote dieťaťa majú nezastupiteľnú úlohu a tomu musí zodpovedať i prístup oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu, nakoľko možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho maloleté dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa, je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Ideálnym riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je jej úprava v zmysle dohody rodičov, pokiaľ sa rodičia nie sú schopní na stretávaní dohodnúť, rozhodne autoritatívne súd. 22. Súdne určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci (možnosti, schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Práve vďaka posúdeniu konkrétnych skutkových okolností súd môže prijať celkom jedinečné a konkrétne závery v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom konaní rodičia nedospeli k dohode o úprave styku otca s maloletou, súd po zohľadnení všetkých skutkových okolností autoritatívne upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené v V. výroku tohto rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhov o úprave styku predložených rodičmi maloletej, zohľadnil citové 10

väzby, vývinové potreby maloletej, ako aj potrebu stability jej budúceho výchovného prostredia, právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd vychádzajúc zo špecifických skutkových okolností, keď maloletá v súčasnosti býva s matkou v Lotyšsku, kde navštevuje súkromnú škôlku, rôzne krúžky, má vytvorené výchovné a vzdelávacie prostredie, naproti tomu otec maloletej býva na Slovensku, mal za to, že otcom, na pojednávaní konanom dňa 13.01.2020, navrhovaná úprava styku s maloletou je v čo najlepšom záujme maloletej za súčasného zachovania práva oboch rodičov na rovnocenný a rovnoprávny styk s maloletou. Súd pri rozhodovaní bral na zreteľ otcov enormný záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletú, keď v súčasnosti za ňou cestuje do Q., rovnako uvažuje o dočasnom prenájme bytu v Q., aby mohol tráviť viac času s maloletou. Súd preto pristúpil k širšej úprave styku otca s maloletou počas prázdnin, nakoľko mal za to, že tak aj napriek súčasnej vzdialenosti, ktorá ho od maloletej delí a neumožňuje mu stretávať sa s maloletou každý týždeň resp. každý druhý týždeň, mu bude daná možnosť výchovne na maloletú pôsobiť, možnosť ktorá je matke daná v priebehu bežného školského roka tak počas pracovného týždňa ako aj prevažnej väčšiny víkendov.

23. Poslednou spornou otázkou v danom konaní bola otázka určenia výšky výživného na maloletú. Rodičia maloletej sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, matka žiadala výživné na maloletú J. vo výške 250,- EUR mesačne. Otec žiadal, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej J. maximálne vo výške 100,- EUR mesačne. 24. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

11

25. Súd pri určovaní výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností a majetkových pomerov otca. Na základe zistených skutkových okolností, vyhodnotiac všetky listinné dôkazy, súd dospel k záveru, že súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je v predškolskom veku. Medzi náklady na maloletú súd zaradil poplatky za stravné v škôlke vo výške 90,- EUR, gymnastický krúžok a plávanie v spoločnej výške 62,50 EUR, lekcie klavíru vo výške 120,- EUR, jazykový krúžok vo výške 24,- EUR, školský autobus vo výške 120,- EUR, ako aj náklady na lieky, vitamíny, stravu, kultúrne podujatia, kúpanie v lete, dovolenky, výlety, hygienu, literatúru, hračky v súhrnnej mesačnej výške 200,- EUR. Súd dospel k záveru, že je v možnostiach otca platiť na maloletú výživné v súdom určenej výške, a to napriek skutočnosti, že otec v súčasnosti nepracuje. Je nutné poznamenať, že žiaden právny predpis platný v Slovenskej republike neukladá občanom povinnosť pracovať, avšak ukladá rodičom povinnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Je teda slobodným rozhodnutím otca, že v súčasnosti nepracuje, žije z úspor, uvedené rozhodnutie však nemôže byť na ujmu maloletej. Súd má za to, že je v možnostiach otca, ktorý je zdravým mužom, v dobrej kondícii, v produktívnom veku, zamestnať sa resp. opätovne vykonávať podnikateľskú činnosť a dosahovať príjem obdobný príjmu ako dosahoval v minulosti resp. príjem vyšší. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, že stavebný priemysel je v súčasnosti v Bratislave rozvinutý, ponúka obrovské množstvo pracovných ponúk s dobrým finančným ohodnotením, keď priemerná mesačná mzda stavebného majstra je vo výške 1.300 - 1.600,- EUR brutto, skutočnosť ktorú si súd overil na verejne dostupnom portáli pracovných ponúk. Súd zohľadnil právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Signifikantnou pre určenie životnej úrovne otca bola výška položiek, ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov, a to poplatky za paušál v mesačnej výške 25,- EUR, ročné poistné za poistenie bytu vo výške 125,80 EUR, za poistenie auta vo výške 129,- EUR, za životné poistenie vo výške 433,91 EUR, keď priemerná mesačná suma za uvedené poistné je 57,39 EUR, ako aj splátky hypotekárneho úveru vo výške 169,93 EUR, t. j. všetko spolu vo výške 252,32 EUR. Súd poukazujúc na vyššie uvedené výdavky otca, pred výdavkami ktorými má prednosť vyživovacia povinnosť k maloletej, mal za to, že ak je otec schopný platiť tieto jeho blahu slúžiace výdavky musí byť schopný platiť výživné v súdom stanovenej výške. 26. Súd nevyhovel v plnom rozsahu návrhu matky v časti o určenie výživného otca na maloletú vo výške 250,- EUR mesačne, keď určil výživné otca na maloletú vo výške 200,- EUR mesačne, teda návrh matky vo zvyšnej časti zamietol (v časti prevyšujúcej sumu 200,- EUR mesačne). Súd dospel k záveru, že matkou požadovaná výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej.

Súd zohľadnil skutočnosť, že náklady matky na maloletú, ktorá je v predškolskom veku, aj napriek skutočnosti, že býva v Q. nie sú vysoké, nakoľko súkromnú škôlku maloletej platí zamestnávateľ matky, rovnako náklady spojené s ubytovaním maloletej (nájomné) platí zamestnávateľ matky, matka dostáva od zamestnávateľa na náklady spojené s maloletou príspevok vo výške 360,- EUR. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo životnej úrovne matky, ktorá vzhľadom na jej príjem a funkčné postavenie je nadštandardná a vyššia ako životná úroveň otca, teda životnú úroveň maloletej ovplyvňuje životná úroveň matky. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( ). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu 13 oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( ).