Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-29-2023.pdf
PDF · 107.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 892,24 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 892,24 Eur, úrok vo výške 258,62 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 81,4 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 30. 05. 2023 domáhal, aby súd uložil žalovanej strane povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 892,24 Eur spolu s úrokom vo výške 376,67 Eur, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania, a to titulom neplnenia Zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ uzatvorenej dňa 12. 10. 2011 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), uzatvorenej v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.
2. Z podaného návrhu súd zistil, že dňa 06. 10. 2016 uzavrela Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTION,
a. s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zapísaná E. OS Bratislava I, E.: F., G. H.: XXXX/X, ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) spolu s jej príslušenstvom. Postupca zároveň listom oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12. 10. 2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 1.000,- Eur v prospech žalovaného. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky podľa zmluvy. Právny predchodca žalobcu si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy splnil riadne a včas a žalovanému dňa 12. 10. 2011 pri platne uzavretej zmluve poskytol prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 1.000,- Eur. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania žalobca preukazuje odkazom na predloženú listinu - výpis z úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery ku dňu 12. 07. 2013. Žalovaný si ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dňa 10. 10. 2013 dojednané uznanie dlhu. Súčasťou uznania dlhu je vyhlásenie žalovaného, ktorý svoj záväzok voči veriteľovi v celom rozsahu uznal čo do jeho výšky, ako aj do právneho dôvodu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že si uplatňuje aj príslušné zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, a to z istiny, ktorú úročil aj po zosplatnení úveru. V súlade s výpisom z úveru sa tak žalobca v tomto konaní voči žalovanému žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 1.268.91 Eur, pozostávajúcej z nezaplatenej časti dlžnej istiny vo výške 892,24 Eur a z príslušenstva v podobe nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 376,67 Eur, t. j. v sume zodpovedajúcej výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil ako cenu peňazí po odpočítaní úhrad. Žalobca si od žalovaného zároveň nárokuje úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od dátumu poslednej platby vykonanej žalovaným. Celková čiastka spojená s úverom (suma, ktorú má žalovaný zaplatiť) predstavuje sumu vo výške 1.690,21 Eur, z toho suma poskytnutej istiny (výška úveru) predstavuje sumu vo výške 1.000,- Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 107,76 Eur, a suma zmluvných úrokov vo výške 690,21 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 313,54 Eur. Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 892,24 Eur, dlžných zmluvných úrokov vo výške 376,67 Eur, dlžných zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny vo výške 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do zaplatenia a trov konania.
3. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy, a to: zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluvu o úvere, výpis z úveru, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, uznanie dlhu.
4. Konajúci súd samotnú žalobu spolu s prílohami, ako aj poučeniami o procesných právach, doručoval žalovanému v zmysle § 116 ods. 2 CSP, a to zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu, ktoré bolo zverejnené od 13. 10. 2023 do 28. 10. 2023, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa o nej žalovaný nedozvie (č. l. 80).
5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd vzhľadom na hodnotu sporu vo veci nenariadil pojednávanie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).
7. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu v zmysle § 116 ods. 2 CSP, nevyjadril.
8. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou stranou v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 12. 10. 2011.
9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatvárania plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákonom spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
11. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľská zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
15. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to žalobou a listinami, ktoré k nej na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca (v rozsahu uvedenom v bode 3. tohto odôvodnenia), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
17. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
18. V konaní súd nepovažoval za sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom, vystupujúcim v postavení dodávateľa, a žalovanou stranou ako dlžníkom, vystupujúcim v postavení spotrebiteľa, bola dňa 12. 10. 2011 uzatvorená Zmluva o úvere „dostupná pôžička“, titulom ktorej žalobca poskytol žalovanej strane bezúčelový úver vo výške 1.000,- Eur. Žalovaná strana sa zaviazala úver splácať v 50 mesačných splátkach vo výške 33,- Eur, vždy k 12. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 12. 11. 2011 a poslednou splátkou splatnou 12. 12. 2015. Predmetný úver bol poskytnutý žalovanej strane bez poistenia. Žalovaná strana sa dostala do omeškania so splácaním mesačných splátok.
19. Keďže si žalovaná strana svoje zmluvné povinnosti nesplnila riadne a včas, žalobca vyhlásil ku dňu 12. 07. 2013 predčasnú splatnosť úveru, o čom žalovanú stranu náležite informoval Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 07. 2013, ktorá bola žalovanej strane doručená dňa 17. 07. 2013. V samotnej výzve žalobca vyčíslil výšku zosplatneného dlhu nasledovne: dlžná istina 892,24 Eur, úrok 227,38 Eur, poplatky za upomienky 39,28 Eur, t. j. spolu suma zosplatneného úveru 1.158,90 Eur.
20. Z výpisu, označeného ako Aktuálny stav úveru, vyplýva, že do vyvolania mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný na istinu uhradil sumu vo výške 107,76 Eur a na úroky sumu 313,54 Eur.
21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný dňa 10. 10. 2013 písomne uznal dlh, ktorý sa stal splatným dňa 12. 07. 2013, ktorý dlh mu voči Poštovej banke ako veriteľovi vyplýva zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, a to vo výške 1.205,88 Eur, a to v plnom rozsahu čo do dôvodu ako aj do výšky, a tento sa zaviazal v celom rozsahu splatiť.
22. Rovnako tak v konaní nebolo sporné, že po uvedenom uznaní dlhu žalovaný zaplatil len sumu 55,- Eur, a to dňa 21. 01. 2014, ktorú žalobca podľa Aktuálneho stavu úveru započítal vo výške 39,28 Eur na poplatky a vo výške 15,72 Eur na úroky.
23. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca jeho aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 10. 2016, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) spolu s jej príslušenstvom.
24. Ako už súd uviedol, v danom prípade nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou stranou v rámci ich záväzkovo-právneho vzťahu, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 12. 10. 2011, došlo zo strany žalovaného dňa 10. 10. 2013, následne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k uznaniu dlhu.
25. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh. Uznanie dlhu zabezpečuje záväzok dlžníka tým, že uľahčuje procesné postavenie veriteľa v prípade vymáhania pohľadávky súdnou cestou, čo znamená, že súd v prípade súdneho sporu bude predpokladať existenciu dlhu v čase jeho uznania.
26. Uznanie dlhu tak v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, že záväzok nevznikol na základe písomného úkonu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Súd konštatuje, že všetky z uvedených náležitostí uznanie dlhu žalovaného zo dňa 10. 10. 2013 obsahuje a súd ho považuje za platné a súlade so zákonom.
27. Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však nie je dôvodom na preskúmanie uznania nároku súdom. Žalovaný ako dlžník bol však v celom tomto súdnom konaní nečinný.
28. Ďalším významným účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu, čo v danom prípade znamená, že žalovaným platne uznaný dlh vo výške 1.205,88 Eur sa premlčuje v lehote od 01. 10. 2013 do 11. 10. 2023. Vzhľadom na dátum podania žaloby dňa 30. 05. 2023 súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v súdnom konaní uplatnený premlčaný dlh, nakoľko k jeho premlčaniu v čase začatia súdneho konania ešte nedošlo.
29. Napriek skutočnosti, že v uznaní dlhu bola žalovanou stranou uznaná celková výška dlhu zodpovedajúca sume 1.205,88 Eur, a to bez toho, aby táto suma bola rozdelená na istinu a príslušenstvo, súd poukazujúc na obsah Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 07. 2013 a jej obsah dospel k záveru, že žalovaný uznal dlh vo výške 1.205,88 Eur, ktorý predstavuje súčet istiny vo výške 892,24 Eur, úroku vo výške 274,36 Eur a poplatkov vo výške 39,28 Eur, čo korešponduje aj so stavom úveru, tak ako ho žalobca uviedol v listine Aktuálny stav úveru.
30. Čo sa však týka žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému aj na ďalšie úročenie poskytnutého úveru po jeho zosplatnení, a to nad rozsah sumy uznanej žalovaným, keď sa žalobca domáha toho, že mu ako veriteľovi náleží aj úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný ako dlžník zaplatil ako cenu peňazí, súd pristúpil k samotnému posúdeniu poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to konkrétne z pohľadu obsahu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
31. Ako už bolo vyššie uvedené, súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka – žalovanej strany vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola
pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovanej strany meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej strany. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
32. Medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, nespĺňa náležitosti stanovené citovaným ustanovením zákona a jedná sa o úver, ktorý je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, a to poukazom na aplikáciu ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
33. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z úverovej zmluvy vyplýva výška poskytnutého úveru 1.000,- Eur, výška mesačnej splátky 33,- Eur a počet splátok 50. Pri jednoduchom matematickom prepočte 33 x 50 je tak potrebné dôjsť k záveru o sume 1.650,- Eur, ktorá má predstavovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V texte samotnej úverovej zmluvy však nielenže absolútne absentuje celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť, pri položke s názvom celková výška nákladov je v zmluve uvedená suma 690,21 Eur, ktorá zase je v rozpore s vyššie uvedeným prepočtom, z ktorého je zrejmé, že výška nákladov na poskytnutý úver má zodpovedať len sume 650,- Eur. V súvislosti s uvedenými zrejmými nezrovnalosťami sa tak logicky následne je možné dostať aj k záveru o nesprávne uvedenej výške RPMN banky, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 32,73 %, čo rovnako tak vzhľadom na vyššie uvedený prepočet súčinu počtu splátok a ich výšky nezodpovedá skutočnému stavu.
34. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe je možné vyhovieť, avšak iba čiastočne.
35. Súd rešpektujúc právne následky platného uznania dlhu žalovaného zo dňa 10. 10. 2013 (v rozpade uznanej sumy na istinu vo výške 892,24 Eur, úrok vo výške 274,36 Eur a poplatky vo výške 39,28 Eur), zohľadňujúc úhradu žalovaného vo výške 55,- Eur, realizovanú dňa 21. 01. 2014, a následne žalobcom započítanú na uznanú celkovú sumu v časti 39,28 Eur, zodpovedajúcej uznaným poplatkom a v časti 15,72 Eur zodpovedajúcej uznaným úrokom, dospel súd k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny vo výške 892,24 Eur je dôvodný.
36. Rovnako tak dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na príslušenstvo vo forme úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do zaplatenia je taktiež dôvodný.
37. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 38. Žalovaná strana sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z istiny priznanej súdom, teda vo výške 5 % ročne zo sumy 892,24 Eur od 22. 01. 2014 (t. j. úrok z omeškania len z dlžnej nezaplatenej uznanej istiny počnúc dňom nasledujúcim po dni poslednej čiastočnej úhrady po zosplatnení a uznaní, realizovanej dňa 21. 01. 2014 a zohľadnenej pri započítaní na časť uznanej sumy v zmysle bodu 35. tohto odôvodnenia v sume 55,- Eur) do zaplatenia.
39. Rovnako tak súd okrem žalovanej istiny a vyššie uvedeného úroku z omeškania so zaplatením predmetnej istiny priznal žalobcovi sumu 258,62 Eur ako zvyšnú časť uznaného úroku, zníženého o zápočet úhrady v zmysle bodu 35. tohto odôvodnenia. Súd poznamenáva, že žalobca si uplatnil voči žalovanej strane aj nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy, a to v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít (R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“). Odpoveď na otázku, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky
z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru, dal Najvyšší súd SR aj v Uznesení zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého: „Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ (ods. 24. odôvodnenia). Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Uvedené však platí výlučne v prípade, ak by súd nedospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, ako to bolo aj v tomto prípade, vzhľadom na právne závery prijaté súdom v bodoch 32. a 33. tohto odôvodnenia, keď priznanie ďalšieho úročenia nesplatenej istiny po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo možné. Súd preto vychádzal výlučne z uznania dlhu realizovaného žalovaným a v tomto konaní žalobcovi priznal len nárok na žalovaným uznaný úrok vo výške 258,62 Eur, ktorý zodpovedá výške uznaného úroku, t. j. 274,36 Eur po odpočte čiastočnej úhrady zo dňa 21. 01. 2014 započítanej v sume 15,72 Eur práve na tento uznaný úrok.
40. Súd žalobu vo zvyšnej časti (zodpovedajúcej práve nepriznanému úroku vo výške 118,05 Eur, t. j. 376,24 Eur – 258,62 Eur) zamietol.
41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t. j. pomerne podľa pomeru úspechu strán sporu. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Žalobca si uplatnil žalobou nárok v celkovej výške 1.268,91 Eur (t. j. istina 892,24 Eur + kapitalizovaný úrok 376,67 Eur) - 100 %. Súd mu priznal nárok vo výške 1.150,89 Eur (uznaná istina 892,24 Eur + uznaný kapitalizovaný úrok 274,36 Eur znížený o čiastočnú úhradu) – 90,7 %. Neúspešný bol žalobca v časti o zaplatenie 118,05 Eur, ktorú súd zamietol – 9,3 %. Úspešnosť žalobcu tak predstavuje 81,4 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).