Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-102-2019.pdf
PDF · 68.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/102/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu AHMH 119 GesmbH, Mariahilfer Strasse 119, 1060 Viedeň, Rakúska republika, identifikačné číslo FN 195393, práv. zast. Saxinger, Chalupsky & Partner s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 857 912, proti žalovanému MEDUSA GROUP, s.r.o., Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 45 301 883, práv. zast. AKFU LEGAL, s.r.o., Havlíčkova 11A, Bratislava, IČO: 47 950 358, o zaplatenie 446.141,91 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/26/2018-171 zo dňa 12.2.2019, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/26/2018-171 zo dňa 12.2.2019 p o t v r z d u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc, konanie zastavil a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny titulom neuhradeného nájomného v nadväznosti na ručiteľské vyhlásenie. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel so spoločnosťou PRIMI GmbH, za ktorú konal C. Š., ako nájomcom dňa 1.7.2015 Nájomnú zmluvu. V čl. 17.6 Nájomnej zmluvy bola dohodnutá právomoc (medzinárodná príslušnosť), keď o všetkých sporoch vyplývajúcich z nájomnej zmluvy rozhodne výlučne vecne príslušný súd vo Viedni. Vychádzajúc z čl. 25 nariadenia 1215/2015 sa jedná o písomnú dohodu o voľbe právomoci, pričom táto právomoc je výlučná, pretože zo zmluvy nevyplýva, že sa zmluvné strany dohodli inak. Spoločnosť žalovaného, za ktorú konal C. Š., toho istého dňa (1.7.2015) podpísal v prospech žalobcu „ručiteľské“ vyhlásenie, podľa prekladu žalovaného „patronátne“ vyhlásenie, s poukazom na uvedenú Nájomnú zmluvu. Nájomca, spoločnosť PRIMI GmbH, žalobcovi neuhradil v zmysle Nájomnej zmluvy nájomné za mesiace 2016 až jún 2017, pretože na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a túto pohľadávku vyplývajúcu z Nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2017 si žalobca uplatnil od žalovaného titulom jeho vyhlásenia, pričom toto vyhlásenie sa priamo viaže na záväzok z Nájomnej zmluvy. Bez existencie Nájomnej zmluvy by neexistoval tento záväzok voči žalovanému. Súd mal za to, že sa jedná o spor z Nájomnej zmluvy podľa čl. 17.6, pričom o tomto spore má rozhodnúť výlučne príslušný súd vo Viedni. Preto súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie nariadenia 1215/2012 a C.s.p. vyhlásil, že nemá právomoc a konanie zastavil. Dôvodom zastavenia konania bola absencia procesných podmienok, nedostatok právomoci, ktorý tu bol už od začatia konania. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie upravujúce náhradu trov konania pri zastavení konania z dôvodu absencie procesných podmienok (porov. § 146 ods. 1 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, t. j. zákon účinný do 30.6.2016).
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna písomná dohoda. Medzi žalovaným a žalobcom bolo iba podpísané vyhlásenie. Toto vyhlásenie sa síce odkazuje na nájomnú zmluvu, nečiní ju však súčasťou vyhlásenia. V dôsledku tejto skutočnosti sa teda voľba právomoci obsiahnutá v nájomnej zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi inými stranami ako stranami vyhlásenia, nestala súčasťou vyhlásenia, a teda nebola medzi žalobcom a žalovaným písomne dojednaná výlučná právomoc akéhokoľvek rakúskeho súdu. K dojednaniu výlučnej právomoci akéhokoľvek súdu medzi stranami sporu nedošlo ani žiadnym iným spôsobom aprobovaným čl. 25 ods. 1 Nariadenia. Žalobca v odvolaní poukázal na čl. 26 ods. 1 Nariadenia a uviedol, že žalovaný v žiadnom ohľade nenapadá absenciu právomoci súdu k rozhodnutiu veci. Týmto postupom teda žalovaný akceptuje konanie a aj sa ho aktívne účastní. Pretože sa jedná o spor z ručiteľského vyhlásenia, nie je v danom prípade ani založená akákoľvek výlučná právomoc akéhokoľvek súdu v zmysle čl. 24 Nariadenia. Ďalej uviedol, že nie je založená výlučná právomoc akéhokoľvek súdu v zmysle čl. 24 Nariadenia. Z tohto dôvodu teda nie je súd oprávnený bez návrhu rozhodnúť, že nemá právomoc. Pretože súd nie je oprávnený rozhodnúť bez návrhu o tom, že nemá právomoc a žiadna strana nepodala súdu návrh na určenie, že súd nemá právomoc vo veci, nie je súd aj z tohto dôvodu oprávnený rozhodnúť, že nemá právomoc a konanie zastaviť.
3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení v celom rozsahu odkazuje. Ako už uviedol súd prvej inštancie medzi zmluvnými stranami vznikol uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2015 obchodnoprávny vzťah s cudzím prvkom a v čl. 17.6 nájomnej zmluvy bola dohodnutá právomoc, keď o všetkých sporoch vyplývajúcich z nájomnej zmluvy rozhodne výlučne vecne príslušný súd vo Viedni. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, dohoda o voľbe právomoci v zmysle čl. 17.6 nájomnej zmluvy tak má prednosť pred založením právomoci podľa iných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo 12. decembra 2012 („Brusel I“). V zmysle čl. 17.6 nájomnej zmluvy tak výlučná právomoc patrí súdu vo Viedni. Ručiteľské (patronátne) vyhlásenie zo dňa 1.7.2015 je podmienkou pre uzavretie nájomnej zmluvy, ako je v ňom uvedené, a teda odvolací dôvod žalobcu, že toto vyhlásenie odkazuje na nájomnú zmluvu, avšak nečiní ju súčasťou vyhlásenia, nie je pravdivé. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
5. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.