Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v právnej veci žalobcu: L. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. 1, XXX XX X., prechodne bytom G. XX, XXX XX X., proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 17.10.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 255.000 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej mu nezákonnou väzbou a nesprávnym úradným postupom, ktorý zavinila sudkyňa JUDr. Zuzana Bartalská a asistentka Bc. Martina Gregorová stratou spisu . Tvrdil, že bol paralelne, duplicitne stíhaný pre tú istú vec, pričom v prvom prípade v zmysle oznámení jeho vtedajšej manželky zo dňa 6. a X.XX.XXXX prebehlo šetrenie na Obvodnom úrade X., ktorý vydal rozhodnutie vo veci ObU-BA-OVVS3-2011/08785, Pr-385/5-2011-Za.P12 dňa 16.6.2011, právoplatné dňa 8.7.2011 a konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti nemu zastavil, pretože spáchanie skutkov nebolo obvinenému z priestupkov preukázané. V druhom prípade sa proti nemu na podklade tých istých oznámení vtedajšej manželky zo dňa 6. a X.XX.XXXX viedlo aj trestné konanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a na základe uznesenia Okresného súdu X. V, sp. zn. zo dňa 14.11.2012, právoplatné dňa 20.11.2012, bola trestná vec žalobcu postúpená Obvodnému úradu X. na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože skutok nie je trestným činom. Na základe uznesenia Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 23.1.2011 bol vzatý do väzby z dôvodu možného pokračovania v páchaní závažnej násilnej trestnej činnosti. Uznesením Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 9.3.2011 bol prepustený na slobodu s podmienkou zákazu priblíženia sa k manželke na 5 m a zákazu vstupu do spoločného bytu. Namietal, že sudkyňa JUDr. Zuzana Bartalská mala vedomosť o rozhodnutí Obvodného úradu X. o zastavení konania o priestupku voči nemu, avšak nebrala ho vôbec do úvahy a rozhodla o postúpení veci Obvodnému úradu X. na prejednanie priestupku. Keď dopytoval Obvodný úrad X. o informáciu ohľadom riešenia jeho postúpenej veci, úrad mu oznámil, že zo súdu mu nebolo nič doručené. Podal aj sťažnosť predsedovi súdu, ktorý mu dňa 13.5.2014 odpovedal s tým, že súd zaslal zrekonštruovaný spis úradu toho istého dňa. Okresný úrad X. dňa 16.5.2014 záznamom o odložení veci rozhodol o odložení veci podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože zodpovednosť za priestupok zanikla dňa XX.X.XXXX, čím mu vznikla značná ujma, nakoľko on stratu spisu nezavinil. V dôsledku týchto skutočností mu vznikla škoda, a to za ušlú priemernú mzdu za obdobie XXXX - XXXX vo výške 75.000 eur, za poškodenie mena

a cti v spoločnosti vo výške 80.000 eur, za traumatické a zdravotné ťažkosti vo výške 90.000 eur a za neoprávnenú väzbu vo výške 10.000 eur, celkom 255.000 eur plus príslušenstvo a trovy konania.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že na predmetnú právnu vec je potrebné aplikovať z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a nie z. č. ako nesprávne uviedol žalobca. Poukázala na nezrozumiteľnosť, nejasnosť a zmätočnosť žaloby a na nejednoznačné označenie príčiny vzniku škody, teda protiprávneho úkonu podľa z. č. , keď žalobca označil viacero titulov na základe, ktorých sa domáha náhrady škody, neuviedol však ktorý z uplatnených nárokov (ušlá mzda vo výške 75.000 eur, ujma za poškodenie mena a cti v spoločnosti vo výške 80.000 eur, škoda vzniknutá v súvislosti s traumatickými a inými zdravotnými ťažkosťami vo výške 90.000 eur a škoda za neoprávnenú väzbu vo výške 10.000 eur) mu mal vzniknúť v príčinnej súvislosti s tým ktorým namietaným titulom (nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím). Jednoznačné neoznačenie titulu uplatneného nároku, v dôsledku ktorého mala škoda vniknúť, teda neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu, predstavuje nedostatok žaloby, ktorý bráni, aby o ňom súd konal. Ďalej namietala, že nedisponuje žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu, čo je obligatórnou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona, čo znamená, že nie je splnená zákonom predpokladaná podmienka pre podanie žaloby o náhradu škody, v dôsledku čoho nie je možné prejednať a meritórne rozhodnúť vec pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné vyzvať žalobcu na splnenie zákonnej povinnosti predbežného prerokovania, a v prípade jej nesplnenia konanie bez ďalšieho zastaviť. Z podanej žaloby je možné sa ďalej domnievať, že žalobca namieta nielen nesprávny úradný postup OS BA V, ale aj nesprávny úradný postup Okresného úradu X., pričom okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva vnútra SR a nepatrí tak do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR (žalovanej), z čoho vyplýva, že žalovaná nie je v tejto časti orgánom oprávneným zastupovať štát. V zmysle ustálenej judikatúry je pojem nesprávny úradný postup definovaný ako akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Zo žalobného návrhu však podľa jej názoru nevyplýva, v čom konkrétne žalobca vzhliada nesprávny úradný postup súdu, aké ustanovenie ktorého právneho predpisu malo byť porušené, aký úkon nemal byť zo strany súdu uskutočnený a čo malo byť v rozpore s platným právnym poriadkom. Žalobca tak vo vzťahu k ním namietanému nesprávnemu úradnému postupu neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. Žalobca tiež uvádza, že škoda mu mala vzniknúť z dôvodu prieťahov, avšak v konaní nepredložil listinný dôkaz preukazujúci, že by mal skonštatované prieťahy oprávneným orgánom, z čoho vyplýva, že nie je daný titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody z tohto dôvodu. Žalobca okrem iného poukazoval aj na stratu spisu Okresného súdu X. V, sp. zn. , avšak z listinných dokladov nie je zrejmé, ktorý orgán verejnej moci mal predmetný spis stratiť. Okresný súd X. V mal dňa 18.12.2012 zaslať spis sp. zn. Obvodnému úradu X., o čom Okresný súd X. V informoval žalobcu listom zo dňa 14.3.2013, ku ktorému priložil aj fotokópiu poštového podacieho hárku. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a Okresným úradom X. vyplýva, že tento zásielku od Okresného súdu X. V neobdržal. Z odpovede Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb možno vyvodiť, že zásielka bola zo strany Okresného súdu X. V dňa 18.12.2012 vyexpedovaná v poriadku, nakoľko zásielka bola prevzatá splnomocnencom bez výhrad, zásielka bola následne doručená na dodávaciu poštu X. 1 až dňa 19.12.2012 a zápisnica o poškodení zásielky bola zamestnancami pošty vyhotovená až dňa 20.12.2012. Majú za to, že ak by zásielka bola poškodená, obálka otvorená a prázdna, nebola by zásielka prevzatá splnomocnencom bez výhrad, preto strata spisu Okresným súdom X. V sp. zn. nebola zo strany žalobcu preukázaná. Ďalej nie je úplne zrejmé, ktoré rozhodnutie, v súvislosti s ktorým mala žalobcovi vzniknúť škoda, žalobca považuje za nezákonné, a či má na mysli uznesenie Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 14.11.2012, právoplatné dňa 20.11.2012, ktorým bola trestná vec žalobcu postúpená Obvodnému úradu X. na prejednanie priestupku, nakoľko toto rozhodnutie nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia, pretože nebolo nikdy pre nezákonnosť zmenené ani zrušené príslušným orgánom a teda nie je titulom spôsobilým pre priznanie náhrady akejkoľvek škody. K nezákonnej väzbe uviedla, že väzobné stíhanie žalobcu bolo dôvodné, nakoľko v čase, keď sa rozhodovalo o vzatí žalobcu do väzby existovalo dôvodné podozrenie, že žalobca sa dopustil zločinu, ktorý sa mu kládol za vinu, to znamená, že k väzobnému stíhaniu žalobcu došlo na podklade v tom čase dostupnej dôkaznej situácie, ktorá odôvodňovala záver, že žalobca trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu, spáchal. V prípade žalobcu tak došlo k naplneniu dôvodu podľa z. č. , kedy je priznanie náhrady škody vylúčené, keďže k väzobnému stíhaniu žalobcu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby došlo výlučne

jeho zavinením s ohľadom na dovtedy vykonané dokazovanie, svedecké výpovede a listinné dôkazy, ktoré nasvedčovali obave, že žalobca v prípade nevzatia do väzby bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. K námietke premlčania uviedla, že napriek tomu, že žalobca jednoznačne neurčil, v príčinnej súvislosti s ktorým titulom mu vznikla škoda, náhrady ktorej sa domáha, je evidentné, že akýkoľvek prípadný nárok uplatnený titulom akéhokoľvek nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu majúci základ v trestnom konaní žalobcu, je premlčaný podľa z. č. v 3 - ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Trestná vec žalobcu bola právoplatne postúpená Obvodnému úradu X. na prejednanie priestupku dňa 20.11.2012, deň nasledujúci t. j. 21.11.2012 začala žalobcovi plynúť 3 - ročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 21.11.2015, pričom žaloba bola podaná až dňa 17.10.2017, teda celkom zjavne po uplynutí 3 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti so stratou spisu, poukázala na to, že žalobca mal vedomosť o ním namietanej strate trestného spisu sp. zn. už dňa 18.12.2013, ako vyplýva z jeho listu predsedovi Okresného súdu X. V zo dňa 22.5.2015, avšak najneskôr dňa 6.8.2014 na základe odpovede z Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, čo znamená, že aj akýkoľvek nárok uplatnený týmto titulom je premlčaný v 3 - ročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 7.8.2017 a žaloba bola podaná až dňa 17.10.2017. Ak by prípadne žalobca vzhliadal ním namietané prieťahy spočívajúce v tom, že Okresný súd X. V po rekonštrukcii spisu sp. zn. zaslal predmetný spis Okresnému úradu X. až dňa 13.5.2014, o čom sa žalobca v ten istý deň aj dozvedel, je zrejmé, že aj takto uplatnený nárok by bol premlčaný, pričom k premlčaniu prišlo dňa 14.5.2017. Uplatnenú ušlú mzdu v požadovanej sume 75.000 eur za obdobie od roku 2011 do roku 2017 žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne listinné doklady preukazujúce tento nárok, preto tento nárok označila za nepreukázaný a nevedela sa k nemu bližšie vyjadriť. K nemajetkovej ujme v celkovej výške 180.000 eur, pod ktorú zrejme chcel žalobca vzhľadom na formuláciu uplatnených nárokov zahrnúť škodu vo výške 80.000 eur za poškodenie mena a za ujmu na cti v spoločnosti, škodu vo výške 90.000 eur za traumatické a iné zdravotné ťažkosti a škodu vo výške 10.000 eur za neoprávnenú väzbu, uviedla, že zo zákona vyplýva subsidiarita peňažnej kompenzácie nemajetkovej ujmy, t. j. prichádza do úvahy, až keď nepostačuje žiadna iná forma zadosťučinenia, ako aj obmedzenie hornej hranice priznávania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcom uplatnené sumy sú celkom zjavne neprimerane vysoké a premrštené s odkazom na z. č. o odškodňovaní osôb poškodenými násilnými trestnými činmi a žalobca ani vznik poškodenia nijakým spôsobom nepreukázal. Zároveň nie je zrejmé, či sa žalobca v súvislosti s traumatickými a inými zdravotnými ťažkosťami domáha náhrady nemajetkovej ujmy alebo škody na zdraví. Ani samotná existencia prípadného nezákonného rozhodnutia o väzbe neznamená automatický nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale je nevyhnutné nielen tvrdiť, ale najmä preukázať negatívny dopad rozhodnutia o väzbe, jeho vplyv a následky na žalobcu vo všetkých oblastiach pôsobenia. Navrhla, aby súd v prípade neodstránenia nedostatkov žaloby žalobcom, túto odmietol, resp. ak dôjde k odstráneniu nedostatkov žaloby, túto v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca v replike uviedol, že trvá na podanej žalobe, ktorej rozsah zostáva nezmenený. Naďalej zastával názor, že vzniknutá škoda mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, ktorý zavinila sudkyňa JUDr. Zuzana Bartalská a asistentka Bc. Martina Gregorová stratou spisu , v dôsledku čoho bol paralelne, resp. duplicitne stíhaný. Namietal postup vyšetrovateľov, ktorí z oznámenia jeho manželky Y. U. zo dňa X.XX.XXXX a jeho doplnenia zo dňa X.XX.XXXX na jednej strane vyhodnotili, že sa nejedná o trestný čin a vec postúpili Obvodnému úradu X. na prejednanie priestupku (ktorý rozhodol dňa 16.6.2011 a konanie zastavil s právoplatnosťou ku dňu 8.7.2011, pretože spáchanie skutkov nebolo obvinenému z priestupkov preukázané), a na druhej strane tú istú vec riešili v trestnom konaní, v ktorom prokurátor podal obžalobu na Okresný súd X. V, výsledkom čoho bolo najprv vydanie trestného rozkazu, podľa ktorého mu mal byť vymeraný trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, avšak nakoniec bolo konanie skončené vydaním uznesenia súdu o postúpení trestnej veci Obvodnému úradu X. na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko skutok nie je trestným činom. Sudkyňa JUDr. Bartalská však mala prvé rozhodnutie Obvodného úradu X. od začiatku v spise a musela vidieť, že ide o duplicitné stíhanie, preto je za to zodpovedná. Navyše spis nikdy neprišiel na Obvodný úrad Bratislava a podľa odpovede obvodného úradu zo dňa 16.8.2013 nikdy neopustil Okresný súd Bratislava V. Za najdôležitejšie však označil, že jeho väzba bola neoprávnená a túto si sám nezavinil. Predložil podklady priemerného zárobku za roky 2009 a 2010, viac sa k ušlej mzde nevyjadril, ani k dokazovaniu poškodenia mena a ujmy na cti, s tým, že uviedol, že si zabezpečuje lekárske správy z hospitalizácie spôsobenej nezákonným zásahom.

4. Žalovaná sa k podanej replike žalobcu nevyjadrila.

5. Súd vec prejednal v zmysle na pojednávaní konanom dňa 14.1.2020.

6. Súd vykonal dokazovanie v zmysle listinami založenými v spise, a to: uznesením Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 23.1.2011, uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 9.3.2011, právoplatným dňa 9.3.2011, obžalobou Okresnej prokuratúry X. V č. k. - 31 podanej súdu dňa 20.7.2011, trestným rozkazom Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 9.9.2011, uznesením Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 14.11.2012, právoplatným dňa 20.11.2012, zápisnicami o podaní oznámenia podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov č. p.: ORP-BA5-PS-P-894-2010, DÚ: 2533/2010 zo dňa 6. a 7.12.2010, návrhom na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. p.: ORP-BA5- PS-P-894-2010, DÚ: 2533/2010 zo dňa 6.12.2010, zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby ČVS: ORP-49/1-OVK-B5-2011 zo dňa 21.1.2011, rozhodnutím Obvodného úradu X. č.: ObU-BA-OVVS3-2011/08785, Pr-385/5-2011-Za.P12 zo dňa 16.6.2011, listom Obvodného úradu X. č. ObU-BA-OVVS3-2013/03475, Pr-385/5-2011-Za.P12 zo dňa 22.2.2013, oznámením Okresného súdu X. V zo dňa 14.3.2013, poštovým podacím hárkom zo dňa 18.12.2012, listom Obvodného úradu X. zo dňa 16.8.2013, listom Obvodného úradu X. zo dňa 15.10.2013 - urgencia odpovede, listom Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 6.8.2014, zápisnicou o poškodení alebo úbytku na hmotnosti zásielky zo dňa 20.12.2012, listom Okresného súdu X. V pod Spr. 2156/2013 zo dňa 13.5.2014, listom Okresného súdu X. V pod Spr. 2156/2013 zo dňa 15.4.2015, záznamom o odložení veci Okresného úradu X. č.: OU-BA-OVVS2-2014/041042, Za.P12 zo dňa 16.5.2014, rozhodnutím Okresného úradu X., odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2017/035225, Za.P12 zo dňa 20.3.2017 o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, rozhodnutím Okresného úradu X., odbor opravných prostriedkov č. OU-BA- OOP1-2017/056361/MIH zo dňa 28.7.2017, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Uznesením Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 23.1.2011 bol žalobca vzatý do väzby z dôvodov uvedených v s tým, že obvinený bol stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa OR PZ X. V, Odbor kriminálnej polície, sp. zn. ORP-49/OVK-B5-2011 zo dňa 21.1.2011.

8. Uznesením Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 9.3.2011, právoplatným dňa 9.3.2011, bol žalobca prepustený z väzby na slobodu na základe písomného sľubu obvineného a s podmienkou zákazu priblíženia sa k Y. U. na menej ako 5 m a zákazu vstupu do spoločného bytu na X. ul. X v X..

9. Uznesením Okresného súdu X. V sp. zn. zo dňa 14.11.2012, právoplatným dňa 20.11.2012, súd rozhodol o postúpení trestnej veci Obvodnému úradu X. na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to preto, že dospel k jednoznačnému záveru, že konaním obžalovaného opísaným v skutkovej vete neboli naplnené všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a skutok teda nie je trestným činom, avšak mohol by byť priestupkom v zmysle zákona o priestupkoch.

10. Z návrhu na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. p.: ORP-BA5-PS- P-894-2010, DÚ: 2533/2010, zo dňa 6.12.2010, vyplýva, že ho podala Y. U. z dôvodu, že jej žalobca neustále vulgárne nadáva, čím jej bola spôsobená ujma na cti.

11. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby ČVS: ORP-49/1-OVK- B5-2011, zo dňa 21.1.2011, vyplýva, že dňa 20.1.2011 bola žalobcovi obmedzená osobná sloboda z dôvodu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, podozrivý bol zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

12. Z rozhodnutia Obvodného úradu X. č.: ObU-BA-OVVS3-2011/08785, Pr-385/5-2011-Za.P12 zo dňa 16.6.2011, právoplatného dňa 8.7.2011, vyplýva, že konanie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mal žalobca dopustiť dňa 6. a X.XX.XXXX, zastavil, pretože spáchanie skutkov nebolo obvinenému jednoznačne preukázané s tým, že konanie začal dňa 14.2.2011, kedy prijal

správu o výsledku objasňovania priestupku spolu s priestupkovým spisovým materiálom od Obvodného oddelenia PZ X. V - L. - sever pod č. ORP-BA5-PS-P-894/2010.

13. Z listu Obvodného úradu X. č. ObU-BA-OVVS3-2013/03475, Pr-385/5-2011-Za.P12 zo dňa 22.2.2013 adresovaného žalobcovi vyplýva, že na dopyt žalobcu mu úrad odpovedal a oznámil, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. , právoplatné dňa 20.11.2012, ktorým mal súd úradu postúpiť trestnú vec na prejednanie priestupku, neevidujú a ani žiadny iný spisový materiál na osobu žalobcu či už zo súdu alebo iných orgánov polície.

14. Z oznámenia Okresného súdu X. V zo dňa 14.3.2013 vyplýva, že žalobcovi sudkyňa JUDr. Zuzana Bartalská oznámila, že spis bol zaslaný na Obvodný úrad Bratislava dňa 18.12.2012 s tým, že kópiu poštového podacieho hárku zasielajú v prílohe.

15. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že odosielateľ Okresný súd Bratislava V podal na prepravu zásielku s označením pod pod. č. 29 517 748 pre Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava, čo prijímacia podacia pošta Bratislava 52 dňa 18.12.2012 potvrdila guľatou pečiatkou.

16. Z listu Obvodného úradu X. zo dňa 16.8.2013 adresovaného Okresnému súdu Bratislava V vyplýva, že na základe opakovaných dopytov žalobcu na úrade ohľadom výsledku konania o priestupku na základe uznesenia požiadal tento úrad súd o poskytnutie informácie, kde sa nachádza spisový materiál , ktorý im mal byť postúpený, nakoľko ho na správnom orgáne neevidujú.

17. Z listu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 6.8.2014 adresovaného žalobcovi vyplýva, že poštová zásielka podacie č. G podaná dňa 18.12.2012, prišla na dodávaciu Poštu X. 1 dňa 19.12.2012, pričom zamestnanci pošty vyhotovili dňa 20.12.2012 zápisnicu o poškodení zásielky, pretože zásielka prišla otvorená a bez obsahu. Oprávnený prijímateľ (splnomocnenec - Pošta Bratislava 5) prijal zásielku bez výhrad. Na poštovom podacom hárku zo dňa 18.12.2012 je uvedená výplatná suma za predmetnú zásielku 3 eurá, čo zodpovedalo v čase jej podania doporučenému listu 2. triedy s hmotnosťou do 2 kg. V prípade nedostatku pri poskytovaní poštových služieb má užívateľ právo podať reklamáciu.

18. Zo zápisnice o poškodení alebo úbytku na hmotnosti zásielky zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že zásielka malého formátu č. G podaná dňa XX.XX.XXXX odosielateľom Okresným súdom X. V pre adresáta Obvodný úrad X., došla dňa 19.12.2012 na Poštu Bratislava 1 otvorená a bez obsahu. Zároveň je tam uvedené, že adresát prijal zásielku bez výhrad.

19. Z listu Okresného súdu Bratislava V pod Spr. 2156/2013 zo dňa 13.5.2014 adresovaného žalobcovi vyplýva, že predseda súdu v reakcii na podnet žalobcu oznámil, že spis bol zrekonštruovaný a bol dňa 13.5.2014 zaslaný Okresnému úradu Bratislava.

20. Z listu Okresného súdu Bratislava V pod Spr. 2156/2013 zo dňa 15.4.2015 adresovaného žalobcovi vyplýva, že predseda súdu v reakcii na sťažnosť žalobcu - upozornenie vo veci strateného spisu sp. zn. zotrval na doterajších zistených skutočnostiach uvedených v liste Spr. 2156/2013. Ďalej oznámil, že v rámci šetrenia na Pošte 5, reklamačné oddelenie, Vlastenecké nám., Bratislava V, bolo zistené, že doporučená zásielka RR XXXXXXXXX bola podaná dňa 18.12.2012 Okresným súdom Bratislava V, pričom táto zásielka sa v preverených dokladoch neeviduje ako vrátená späť okresnému súdu a kópiou zásielky pošta Bratislava V nedisponuje. Zásielku teda prevzala pošta na prepravu a nikdy nebola súdu vrátená. Súd o vypracovaní zápisnice o poškodení zásielky zo strany pošty informovaný nebol a žalobca tiež túto zápisnicu nepredložil.

21. Zo záznamu o odložení veci Okresného úradu X. č.: OU-BA-OVVS2-2014/041042, Za.P12 zo dňa 16.5.2014 vyplýva, že úrad prijal dňa 13.5.2014 z Okresného súdu Bratislava V spisový materiál spolu s uznesením a rozhodol o odložení veci podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca, pretože zodpovednosť za priestupok dňa XX.X.XXXX zanikla.

22. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonných zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa a vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

24. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

25. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

26. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

27. Podľa , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

28. Podľa , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

29. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

30. Podľa a , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

31. Podľa , zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

32. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

33. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

34. Podľa najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8.

35. Podľa , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

36. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax, súd sa v konaní primárne zaoberal otázkou splnenia predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde v zmysle osobitného , následne na základe vznesenej námietky zo strany žalovaného otázkou premlčania uplatňovaného nároku, resp. uplatňovaných nárokov, a v konečnom dôsledku aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie.

37. Pre tieto účely súd ustálil, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako náhrady škody voči štátu titulom nezákonnej väzby a nesprávneho úradného postupu spolu vo výške 255.000 eur s príslušenstvom, ktorú na základe vlastného skutkového vymedzenia špecifikoval nasledovne. V prvom rade žiadal nahradiť škodu za neoprávnenú väzbu vo výške 10.000 eur, ďalej žiadal nahradiť ušlú priemernú mzdu za obdobie 2011 až 2017 vo výške 75.000 eur a nemajetkovú ujmu za poškodenie mena a ujmy na cti v spoločnosti vo výške 80.000 eur. Žalovaná istina ešte pozostávala aj zo sumy 90.000 eur titulom náhrady škody za traumatické ťažkosti a ostatné vzniknuté zdravotné ťažkosti.

38. Súd len stručne uvádza, nakoľko táto otázka ani nebola medzi stranami sporná, že ustálená judikatúra je jednotná v posudzovaní otázky splnenia predpokladu v zmysle , kedy nárok na náhradu škody je možné na súde uplatniť iba vtedy, ak bol vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného (žalobcu) o predbežné prerokovanie s príslušným orgánom. V prípade absencie (nepodania) takej žiadosti o predbežné prerokovanie, sa nejedná teda o procesný nedostatok podmienky konania, ktorá by bránila súdu konať, ale o nesplnenie obligatórnej zákonnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle osobitného , ktorá bráni

súdu vec posúdiť z hľadiska opodstatnenosti žaloby, a ktorú zákon prísne vyžaduje jednak z dôvodu zachovania istej postupnosti krokov a možnosti prípadného zmierlivého vyriešenia veci, a jednak jej splnenie je nevyhnutné aj s prihliadnutím na a z dôvodu určenia rozsahu škody, pretože domáhať sa náhrady škody na súde možno len v rozsahu prerokovanom s príslušným orgánom. Len pre úplnosť súd dodáva, že táto podmienka by bola splnená už samotným podaním žiadosti, nie doručením odpovede príslušného orgánu alebo vyčkaním 6 - mesačnej lehoty. Žalobca si ohľadom splnenia tejto podmienky pre uplatnenie nároku na súde nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, keď ním podaná žaloba ani ďalšie podanie (replika) vrátane ich príloh vôbec neobsahujú žiadnu informáciu ani dôkaz o tom, že by takúto žiadosť o predbežné prerokovanie podal, a to či už u žalovaného alebo u iného orgánu. Zároveň žalovaný sa vyjadril a jednoznačne potvrdil, že žiadna takáto žiadosť mu nebola zo strany žalobcu doručená, a nebola mu ani postúpená z iného orgánu. Znamená to, že v tomto prípade hneď prvá zákonná podmienka pre uplatnenie svojho nároku, resp. nárokov na náhradu škody na súde v danej veci zo strany žalobcu v čase podania žaloby splnená nebola a teda žalobu je možné z tohto dôvodu označiť za predčasnú.

39. Odhliadnuc od vyššie uvedeného záveru, to znamená v situácii, keby si žalobca túto povinnosť splnil a podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (čo neurobil), sa súd následne zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania žalovaného, aby posúdil, či by si žalobca za iných okolností uplatnil svoje nároky z rozhodnutia o väzbe v žalobe včas a po preštudovaní všetkých listinných dôkazov upriamil svoju pozornosť na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým súd právoplatne dňa 20.11.2012 postúpil trestnú vec Obvodnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade posudzovania otázky premlčania v súvislosti s týmto rozhodnutím (ktoré spĺňa predpoklad práva na náhradu škody v zmysle ust. ) treba vychádzať z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že v prípadoch nárokov podľa § a 8 sa neuplatní 10 - ročná premlčacia lehota. V danej veci je preto potrebné aplikovať 3 - ročnú premlčaciu lehotu v zmysle , t. j. odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Žalobca bol uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , zo dňa 23.1.2011 vzatý do väzby s poukazom na s tým, že väzba začína dňom 20.1.2011. Uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , zo dňa 9.3.2011 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu s uložením povinnosti spočívajúcej v zákaze priblížiť sa k vtedajšej manželke na menšiu vzdialenosť ako 5 metrov a v zákaze vstupu do spoločného bytu na X. ul. X v X.. To znamená, že už od X.X.XXXX, kedy bol prepustený na slobodu, bolo možné z jeho strany najskôr zisťovať, aké následky mu táto väzba spôsobila (ušlá mzda, škoda na zdraví, nemajetková ujma), a v čase vydania rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu, právoplatného dňa 20.11.2012, si už musel byť vedomý týchto následkov a spôsobenej škody. Začiatok plynutia premlčacej lehoty je možné stanoviť od nasledujúceho dňa, t. j. 21.11.2012, pričom 3 roky uplynuli dňa 21.11.2015. Žaloba bola podaná dňa 17.10.2017, to znamená celkom zjavne (takmer 2 roky) po uplynutí premlčacej doby. To znamená, že žalobca mal bezpochyby dosť času na to, aby si tento nárok uplatnil včas, čo však neurobil. Je nutné si uvedomiť, že premlčanie predstavuje inštitút, ktorého účelom je do istej miery ochrana povinného subjektu, od ktorého nemožno spravodlivo požadovať plnenie voči dlžníkovi bez časového obmedzenia, nakoľko by to spôsobilo stav jeho skutkovej neistoty. Preto súd, v prípade riadne vznesenej námietky premlčania, a po uplynutí premlčacej doby, nemôže priznať uplatnený nárok, ktorý sa stáva nevymáhateľným. Podľa názoru súdu aj dáva poškodenému dostatočne dlhú dobu na to, aby si náhradu škody voči štátu uplatnil, pričom ho dokonca chráni aj v podobe spočívania jej plynutia v prípade podania si žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

40. Čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v strate spisu, aj tento nárok, za predpokladu, že by existoval, je premlčaný a to najneskôr uplynutím 3 - ročnej premlčacej lehoty odo dňa datovania odpovede Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií dňa 6.8.2014 (kedy žalobca najneskôr musel mať vedomosť o vzniknutej škode), t. j. lehota uplynula dňa 6.8.2017. Avšak strata spisu, spôsobom ako ju popisuje žalobca, t. j. v dôsledku konania sudkyne JUDr. Zuzany Bartalskej a asistentky Gregorovej, z predložených listín vôbec nevyplýva a len samotná nespokojnosť žalobcu s vybavením jeho záležitosti zo strany predsedu súdu nezakladá vznik nároku na náhradu škody. K strate spisu došlo podľa vyjadrenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb niekde medzi prijímacou poštou Bratislava 5 a dodávacou poštou Bratislava 1, nakoľko zásielka bola zo strany Okresného súdu Bratislava V dňa 18.12.2012 vyexpedovaná v poriadku, bola prevzatá splnomocnencom na doručovanie (poštou Bratislava 5) bez výhrad, zásielka bola následne doručená na dodávaciu poštu Bratislava 1 dňa 19.12.2012 a zápisnica o poškodení zásielky bola zamestnancami

pošty Bratislava 1 vyhotovená až dňa 20.12.2012. Je preto nepochybné, že k strate spisového materiálu vinou Okresného súdu Bratislava V nedošlo. Došlo k nej vinou poštového prepravcu, o čom Okresný súd Bratislava V nemal v spise žiadnu informáciu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalobca nebol nijakým spôsobom v dôsledku namietanej straty spisu ukrátený na svojich právach, nakoľko spisový materiál bol po vykonaní rekonštrukcie spisu doručený Okresnému úradu Bratislava dňa 13.5.2014 a ten dňa 16.5.2014 rozhodol o odložení veci podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože zodpovednosť za priestupok zanikla dňa 20.1.2013. Ohľadom prípadných nárokov žalobcu vyplývajúcich z vyššie naznačeného postupu Okresného súdu Bratislava V nie je možné vyvodiť ani splnenie základného predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup, ktorý tu úplne absentuje. O prípadné prieťahy v konaní sa nemôže jednať vzhľadom k tomu, že z chronológie postupu a úkonov Okresného súdu Bratislava V v predmetnej trestnej veci vyplýva, že konal a rozhodol v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ktoré by sám zavinil, čo napokon konštatoval vo svojich odpovediach na sťažnosti žalobcovi aj predseda Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.5.2014 a 15.4.2015.

41. Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru SR, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Vzhľadom k namietanému duplicitnému stíhaniu pre ten istý skutok je potom namieste zamyslieť sa aj nad orgánom príslušným v takomto prípade konať v mene štátu, t. j. orgánom skutočne zodpovedným za prípadnú škodu, ktorú svojím konaním spôsobil orgán verejnej moci spadajúci pod jeho gesciu. Oznámenia vtedajšej manželky žalobcu zo dňa 6. a 7.12.2010 vyhodnocovali príslušníci Policajného zboru SR, vyšetrovatelia, a preto je možné predpokladať, že od nich vyšiel zrejme podnet dvakrát - aj na konanie o priestupku, o ktorom konal a rozhodol Obvodný úrad Bratislava dňa 16.6.2011, a aj na trestné stíhanie, ktoré skončilo podaním obžaloby dňa 20.7.2011, v oboch prípadoch pre spáchanie toho istého skutku. Okresný súd Bratislava V následne len konal a rozhodol o podanej obžalobe, tak ako mu bola predložená príslušným prokurátorom, pričom svoje rozhodnutie o postúpení trestnej veci žalobcu Obvodnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (v poradí už druhom) založil na tom, že neboli naplnené všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, teda že skutok nie je trestným činom, a z rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by sa žalobca v konaní bránil duplicitou, ani že by súd mal mať vedomosť o tom, že Obvodný úrad Bratislava o tomto skutku už predtým raz konal a rozhodol. Okrem toho mal žalobca možnosť podať voči tomuto uzneseniu sťažnosť a domáhať sa zastavenia konania z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, čo však neurobil. Z uvedeného je potom zrejmé, že pre namietaný nesprávny postup orgánu verejnej moci (duplicitné stíhanie) je zodpovedný konať v mene štátu iný orgán než Ministerstvo spravodlivosti SR. Naviac, súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať správnosť postupu vyšetrovateľov Policajného zboru SR. Na to slúžia dostupné opravné prostriedky a príslušné orgány dozoru.

42. Z dôvodu absencie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty a riadne vznesenej námietky premlčania, z dôvodu nesplnenia základného predpokladu pre vznik práva na náhradu škody - absenciu nesprávneho úradného postupu, ako aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v časti duplicitného stíhania, súd nemohol žalobe vyhovieť a túto v celom rozsahu zamietol.

43. Záverom súd dodáva, že vzhľadom na vyššie prijatý právny názor, nepristúpil k výsluchu žalobcu, nakoľko v tomto štádiu konania sa jeho výsluch javil ako nehospodárny.

44. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Žalovaný bol v tomto konaní plne úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ( )

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( veta prvá )