Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-55-2019.pdf
PDF · 85.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného Ľ. N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. januára 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Ľ. N., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom V., P. XXXX/XX, prechodne bytom V., V. XXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa X.XX.XXXX v čase približne o 03:00 hod. v P. O. F. U. fyzicky napadol poškodenú U. X., ktorá išla z mesta smerom na M. D., a to tak, že k nej pribehol a kopol ju do hlavy, na čo spadla na obrubník a na zemi ju kopal a udieral päsťami do ľavej časti tela, čím poškodenej U. X. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, hlavne z pravej strany tváre a úst s prejavmi vegetatívnej symptomatológie s dobou liečenia a obmedzením na bežnom spôsobe života do konca októbra 2018,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á ch a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodeným: 1) Sociálnej poisťovni, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 427,50 eur, 2) DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:
35 942 436 škodu vo výške 125,93 eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa odkazuje poškodená U. X., nar. XX.X.XXXX v Š., bytom F. XXX/XX, U. O. X. s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 49/19/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 6.9.2019 obžalobu na Ľ. N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci dňa 9.9.2019 vydal trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 2.10.2019 a voči ktorému obžalovaný podal odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.1.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Pv 49/19/2204. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktorý urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora a prítomných poškodených, pričom prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaných prijať a poškodení sa nevyjadrili. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, o náhrade škody a o ochrannom opatrení.
Poškodená U. X. v prípravnom konaní uviedla, že si náhradu škody uplatňuje v plnej výške, ktorú však nijako nešpecifikovala. Na hlavnom pojednávaní si najskôr škodu neuplatnila a následne uviedla, že si škodu uplatňuje podľa znaleckého posudku. Splnomocnená zástupkyňa Dôvery zdravotnej poisťovne si uplatnila náhradu škody v sume 125,93 eur za náklady na zdravotnú starostlivosť. Splnomocnená zástupkyňa Sociálnej poisťovne si uplatnila náhradu škody v sume 427,50 eur za vyplatené nemocenské dávky poškodenej U. X..
Výsluchom obžalovaného a poškodenej ako aj oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný spáchanie skutku oľutoval. Uviedol, že s poškodenou bol v bare, mali obaja vypité, hádali sa a poškodená mu povedala, že by ho podviedla, preto došlo k tomu incidentu na moste. Poškodenej sa po skutku osobne ospravedlnil a ona ho aj navštívila. Obžalovaný uznal výšku škody, ktorú si poškodení uplatnili. Poškodená potvrdila, že v uvedený čas mali obaja vypité, hádali sa, vytýkali si veci aj ohľadom žiarlivosti. Po skutku sa jej obžalovaný viac krát ospravedlňoval, pozýval ju na pivo, ale ona s ním nekomunikovala. Mala z obžalovaného obavu, nakoľko to nebolo prvý krát, čo ju fyzicky, či slovne napadol. Po skutku ju už nenapadol ani sa jej nevyhrážal. Jeden víkend po skutku strávila u neho. Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam o odsúdení Okresným súdom Piešťany vo veci 16T/53/2018 trestným rozkazom z 10.7.2018, právoplatným 14.8.2018 za prečin podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok a 6 mesiacov do 15.2.2020 s obmedzením uhradiť zameškané výživné. V registri priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam.
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac trestných činov. Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal. Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (opakovaný fyzický útok nohami a rukami aj na hlavu poškodenej) a najmä jeho následku (pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, hlavne z pravej strany tváre a úst s prejavmi vegetatívnej symptomatológie), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by mu nezabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, keďže ani skúšobná doba podmienečného odsúdenia nezabránila obžalovanému v tom, aby hrubo fyzicky napadol svoju priateľku a spôsobil jej zranenia v oblasti hlavy. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vinu priznal a čin úprimne oľutoval tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, poškodenej sa opakovane ospravedlnil a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, pričom aj v prípravnom konaní opísal okolnosti skutku, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti, a to že spáchal viac trestných činov, nakoľko skutkom spáchal prečin ublíženia na zdraví aj prečin výtržníctva a už bol za trestný čin odsúdený. Súd obžalovanému ukladal trest pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v neupravenej trestnej sadzbe, a to 6 mesiacov až 3 roky, nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy, kde za prečin ublíženia na zdraví možno uložiť trest od 6 mesiacov do 2 rokov a za prečin výtržníctva možno uložiť trest až 3 roky. Keďže súd ukladal obžalovanému úhrnný trest ukladal trest podľa prísnejšie trestného prečinu výtržníctva pričom dolná hranica trestnej sadzby bola určená podľa prečinu ublíženia na zdraví. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol za násilnú trestnú činnosť odsúdený. Prihliadnuc na okolnosti skutku, kedy obžalovaný aj poškodená boli pod vplyvom alkoholu, hádali sa a vytýkali si žiarlivosť, ako aj to, že sa obžalovaný opakovane po skutku poškodenej
ospravedlnil a napriek tomu, že poškodená tvrdí, že má z obžalovaného obavu, tak spolu po skutku strávili víkend, má súd za to, že uložený trest je dostatočný na prevýchovu a nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti pred páchateľom.
Obžalovaného, ktorý sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Obžalovaný spôsobil trestným činom poškodenej U. X. zranenia, ktoré si vyžiadali náklady na ošetrenie a liečenie, pričom zdravotná poisťovňa aj Sociálna poisťovňa si do skončenia vyšetrovania riadne uplatnili nárok na náhradu škody, preto súd Dôvere zdravotnej poisťovni priznal náhradu škody v sume 125,93 eur za náklady na zdravotnú starostlivosť a Sociálnej poisťovni náhradu škody v sume 427,50 eur za vyplatené nemocenské dávky poškodenej U. X.. Poškodená U. X. si do skončenia vyšetrovania neuplatnila riadne náhradu škody, nakoľko síce v prípravnom konaní uviedla, že si uplatňuje škodu v plnej výške, avšak nijakým spôsobom túto nešpecifikovala, preto súd poškodenú U. X. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.