Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: N. nar. XX.X.XXXX, bytom v O., zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovanému: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. v spore o zaplatenie 3.500,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.500.- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.500,- Eur odo dňa 7.8.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných vždy k 30. dňu v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.500,- Eur s 5% úrokom z meškania ročne odo dňa 7.8.2018 do zaplatenia a zároveň žiadala súd, aby jej priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutočnosťami, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.7.2016 žalovaný ako predávajúci jej odpredal ako kupujúcej osobné motorové vozidlo značky K., VIN: H. za kúpnu cenu 3.500,- Eur. Dňa 20.8.2016 žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorého vlastníčkou v tom čase bola, spôsobil dopravnú nehodu v Maďarskej republike. Dôvodom dopravnej nehody bolo porušenie viacerých dopravných predpisov zo strany žalovaného. Toto jednoznačne potvrdzuje i uznesenie Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miskolc zo dňa 16.5.2017. Spôsobenou dopravnou nehodou zo strany žalovaného, došlo k úplnému znehodnoteniu jej motorového vozidla, keď bola nútená predmetné motorové vozidlo pre jeho totálne poškodenie dňa 1.12.2016 vyradiť z evidencie motorových vozidiel na ODI Prešov. Žalovaný si svoj záväzok voči nej i napriek viacerým sľubom do dnešného dňa nesplnil a neuhradil jej spôsobenú škodu, ktorá vznikla výlučne porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu poslednýkrát listom zo dňa 1.8.2018 vyzvala žalovaného na uhradenie vzniknutej škody v sume 3.500,- Eur a to v lehote najneskôr do 6.8.2018.

3. Žalovaný vo svojom stanovisku k žalobe zo dňa 27.3.2019 žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa mala ako vlastníčka dostatok informácii o technickom stave vozidla, ako aj o potrebných opravách pre bezpečnú prevádzku vozidla pri cestnej premávke. Neskôr sa od manžela žalobkyne pri rozhovore dozvedel, že nebola ochotná ako majiteľka investovať finančné prostriedky do

potrebnej technickej opravy vád kúpeného vozidla K. odporúčanej servisom BMW a nechala manžela, ktorý nebol vodičom (obidvaja nevlastnili vodičský preukaz), aby prevádzkoval vozidlo v technickom stave, pri ktorom mohlo vozidlo kedykoľvek zlyhať a svojim stavom spôsobiť dopravnú nehodu. K možnému technickému zlyhaniu vozidla K. došlo, keď ho šoféroval na požiadanie manžela žalobkyne, pretože tento nevlastnil vodičský preukaz a chcel sa ísť okúpať do Maďarska a požiadal ho, aby viedol motorové vozidlo patriace žalobkyni. Problémom predmetného vozidla, ako sa od manžela žalobkyne neskoršie dozvedel, bol fakt, že ho pre vlastnú absenciu vodičských preukazov, nechali šoférovať iným vodičom a za obdobie od kúpy vozidla po haváriu vozidla bolo na BMW najazdených bez potrebných a aj ním v kúpnej zmluve aj servisom BMV pri prehliadke vozidla odporúčaných opráv vozidla, vyše 3.000 km viacerými vodičmi. Toto bol aj ten pravý dôvod zlyhania vozidla po pár kilometroch jazdy po prechode hranice do Maďarska a za jeho ochotu šoférovať vozidlo K. s kamarátom, ktorý nevlastnil vodičské oprávnenie. V čase dopravnej nehody nemal vedomosť, či už došlo alebo nedošlo k nejakým opravám vozidla a jeho otázku v tejto veci prešiel manžel žalobkyne mlčaním, ale predpokladal, že by manžel žalobkyne nesadol do vozidla v takom technickom stave, ktorý môže skončiť dopravnou nehodou a s následným ohrozením života posádky. Má za to, že ak sa preukáže dokazovaním, výsluchmi a textom zmluvy, ale najmä dokladom o vykonanej technickej prehliadke v servise BMW, že žalobkyňa zámerne prevádzkovala vozidlo so zlým technickým stavom pri prejazdení vyše 3.000 km iba za obdobie pár týždňov, čo je v priemere okolo 100 km denne, tak týmto svojim nezodpovedným konaním nielenže ohrozovala zdravie a život všetkých vodičov K. ich spolujazdcov, ale sa aj stala spoluzodpovednou osobou za zlý technický stav vozidla s ktorým havaroval, a je teda spoluzodpovedná za spôsobenú škodu na vozidle, ale tiež aj spoluzodpovednou osobou za jeho zdravotné následky z havárie a škodu na jeho zdraví. Navrhol v spore preskúmať v akom technickom stave bolo vozidlo v čase vyradenia a či bolo skutočne zošrotované, či prípadne žalobkyňa za toto vozidlo nezískala nejaké finančné prostriedky, ktoré by znižovali celkovú hodnotu uplatňovanej náhrady škody, či je oprávnený uplatnený nárok, ak bola žalobkyňa v zmluve podrobne poučená v akom technickom stave a s akým opotrebením a s akými vadami kupuje vozidlo K. vyrobené v roku 2001 s najazdenými 227 000 km, ktoré bolo potrebné ďalej na vlastné náklady odstrániť, čomu zodpovedala aj samotná kúpna cena 3.500 Eur za vozidlo tejto kategórie. V podaní zo dňa 1.4.2019 žalovaný doplnil, že na zmierovacom konaní v Maďarskej republike rokoval so žalobkyňou o čiastočnej náhrade škody za havarované vozidlo K. s tým, že uhradí polovicu hodnoty havarovaného vozidla, a že prevedie na ňu svoje vlastnícke právo k staršiemu autu, ktorého je vlastníkom a zbytok do polovice kúpnej ceny BMW jej bude splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne, čo je polovica jeho príjmu v hmotnej núdzi. Žalobkyňa najprv súhlasila, neskoršie však túto predbežnú ústnu dohodu odmietla a podala žalobu o vyplatenie celej kúpnej ceny 3.500,- Eur s príslušenstvom, ktorú jej vzhľadom k jeho preukázaným príjmom v hmotnej núdzi (55,80 Eur mesačne) nevedel vyplatiť.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 25.4.2019 uviedla, že procesná obrana žalovaného je v celom rozsahu irelevantná a bez akejkoľvek právnej opory, pretože motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.7.2016 kúpila od žalovaného za kúpnu cenu 3.500,- Eur. Táto kúpna cena bola dohodnutá účastníkmi a zodpovedala stavu a veku motorového vozidla. Technická kontrola motorového vozidla bola vykonaná dňa 4.8.2016, čo jednoznačne potvrdzuje Protokol o technickej kontrole ako aj Protokol o emisnej kontrole motorového vozidla. Z predmetných protokolov je evidentné, že motorové vozidlo bolo schopné prevádzky na pozemných komunikáciách. Žalovaný po 44 dňoch od kúpy motorového vozidla a po 16 dňoch od vykonania technickej kontroly svojou neprimeranou jazdou ako vodič spôsobil dopravnú nehodu. Dôvodom dopravnej nehody bolo porušenie viacerých dopravných predpisov zo strany žalovaného. Týmto svojím konaním jej žalovaný spôsobil škodu vo výške 3.500,- Eur, pretože vozidlo musela vyradiť z evidencie pre jeho totálnu škodu. Z evidencie bolo motorové vozidlo vyradené dňa 1.12.2016. Vyjadrenie žalovaného ju prekvapilo, pretože tento pri viacerých osobných rokovaniach i za účasti jej zástupcu prisľúbil, že škodu uhradí, avšak v súčasnosti nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 17.6.2019 poukázal opakovane na skutočnosť, že žalobkyňa ako nová vlastníčka motorového vozidla odmietla do kúpeného motorového vozidla investovať potrebné finančné prostriedky. Situáciu vozidla ilustruje listinný doklad spoločnosti Regnum Bavaria, s. r. o., ktorý predkladá do spisu, podľa ktorého bolo potrebné investovať do vozidla cca 3.000,- Eur bez montáže. Po tomto zhodnotení vozidla v špecializovanej predajni vozidiel BMW Regnum Bavaria Prešov bol vyhotovený Protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 4.8.2016 na STK Techkontrol Bidovce, teda iba 14 dní po nahodnotení potrebných dielov za 3.000.- Eur bez montáže v spoločnosti Regnum Bavaria s.r.o.. V prípade potreby navrhuje súdu buď vyžiadať písomne stanovisko znalca z príslušného odboru alebo

aj priamo na súde vykonať znalecké dokazovanie, pretože po nehode v Maďarskej republike znalecké hodnotenie neprebehlo.

6. Žalobkyňa v podaní zo dňa 26.6.2019 zotrvala na svojom vyjadrení, že jediným dôvodom dopravnej nehody bolo porušenie viacerých dopravných predpisov zo strany žalovaného, čo jednoznačne preukázala predložením rozhodnutia Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miškolc zo dňa 16.6.2017. Predmetné rozhodnutie je právoplatné, žalovaný sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal. Žalovaný, ktorý zapríčinil nehodu, svojím konaním jej spôsobil škodu vo výške 3.500.- Eur, pretože musela motorové vozidlo vyradiť z evidencie pre jeho totálnu škodu. Motorové vozidlo odovzdala na šrotovisko dňa 29.11.2016 a následne motorové vozidlo vyradila z evidencie na DI Prešov dňa 1.12.2016. Vyjadrenie žalovaného, že nehoda bola spôsobená zlým technickým stavom motorového vozidla, je len jeho subjektívny a neodborný názor, ktoré sa nezakladá na pravde. Tieto tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, ktoré vyvracia aj Protokol o technickej kontrole motorového vozidla ako aj uznesenie Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miškolc.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 15.8.2019 zotrval na svojej procesnej obrane. Namietal uplatnenú výšku škody. Podľa jeho názoru žalobkyňa odovzdala síce motorové vozidlo na šrotovisko pre jeho údajne totálnu škodu, avšak ešte predtým ho tri mesiace mala niekde uložené, kým sa jej vozidlo nepodarilo doslova vykostiť o všetky použiteľné a predajné diely, a až potom odovzdala nepoužiteľný skelet vozidla na šrotovisko. Z uvedených dôvodov uplatniteľná škoda je už iba 1500,- Eur, t.j. znížená o predaj použiteľných častí vozidla na náhradné diely v sume cca 2000,- Eur. Jeho tvrdenie preukazuje aj doklad o prevzatí havarovaného vozidla, v ktorom je uvedených iba 800 kilogramov, čo je asi približná váha poškodenej karosérie. Vozidlo bolo prevezené podľa jeho vedomostí z Maďarska v septembri 2016, potom bolo u niekoho zložené a na šrotovisko bolo odovzdané až po troch mesiacoch skladovania, konkrétne dňa 29.11.2016 po vybratí všetkých predajných častí okrem karosérie, čo môže predstavovať tieto použiteľné súčasti vozidla - chýbajúci motor, prevodovka, systém plynového zariadenia tzv. LPG, hliníkové kolesá, palubovka, sedačky, náprava vozidla, digitálna klíma ako aj ďalšie použiteľné a predajné diely z havarovaného auta.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 25.9.2019 neuviedol žiadne nové skutočnosti, zotrval na svojej právnej argumentácii a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, oboznámením sa s vyjadreniami sporových strán, listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami.

10. Žalobkyňa na pojednávaní súdu dňa 14.1.2020 uviedla, že v deň dopravnej nehody prišiel žalovaný do miesta jej bydliska vlastným motorovým vozidlom, a preto ak v spore v rámci svojej obrany poukazuje aj na zlý technický stav osobného motorového vozidla, ktoré jej predal, nie je jej zrejmé, prečo prestúpil do jej motorového vozidla, keď na prepravu do Maďarskej republiky mohol použiť vlastné motorové vozidlo. Po skončení vyšetrovania maďarskou políciou bola vyzvaná, aby motorové vozidlo odtiahla na územie Slovenskej republiky, nakoľko v Maďarskej republike jej nebolo dovolené ho zošrotovať. Zabezpečila spolu s manželom odťahovú službu, manžel motorové vozidlo priviezol do servisu, pričom neboli predané žiadne diely, a následne asi po dvoch mesiacoch bolo vozidlo zošrotované. Pokúsila sa so žalovaným niekoľkokrát mimosúdne dohodnúť o náhrade škody, avšak k žiadnej dohode medzi nimi nedošlo. Poslednýkrát ju žalovaný kontaktoval po podaní žaloby na súd, navrhol jej zabezpečenie a odovzdanie iného auta, avšak už zastúpená advokátom v spore, žalovaného požiadala, aby toto auto sám predal a týmto spôsobom získal finančné prostriedky na zaplatenie sumy, ktorú si uplatnila žalobou na súde.

11. Žalovaný na pojednávaní opakovane poukázal na zlý technický stav motorového vozidla, o ktorom v čase dopravnej nehody nemal vedomosť. Pri vyšetrovaní nehody maďarskou políciou sa dohodli s manželom žalobkyne, že vinu zoberie na seba. V tom čase netušil, že sa celá situácia takto skončí. Podľa jeho názoru jedinou príčinou dopravnej nehody bol zlý technický stav vozidla, pretože po predaji motorového vozidla bolo potrebné vykonať opravu aj ramena aj kolesa. Na otázku zástupcu žalobkyne uviedol, že sa osobne zúčastnil technickej a emisnej kontroly motorového vozidla dňa 4.8.2016. Na pojednávaní tiež zdôraznil, že v rámci mediačného konania v Maďarskej republike sa so žalobkyňou nedohodol, a keďže sa nedohodli, nakoniec musel okrem pokuty uhradiť všetky poplatky súvisiace s týmto trestným konaním. Potvrdil skutočnosť uvádzanú žalobkyňou, že sa strany sporu pokúsili uzavrieť

mimosúdnu dohodu, a jednou z možností, ktorú on sám navrhol, bolo to, že by zabezpečil žalobkyni drahšie auto, s čím žalobkyňa nesúhlasila.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Sporové strany uzavreli dňa 7.7.2016 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci predal žalobkyni a žalobkyňa ako kupujúca kúpila od žalovaného osobné motorové vozidlo značky K. rok výroby 2001, VIN: H. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dojednaná vo výške 3.500,- Eur. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že žalovaná ako kupujúca sa na základe obhliadky a vyskúšania motorového vozidla, riadne oboznámila so stavom motorového vozidla a technický stav motorového vozidla akceptuje. Kúpna zmluva obsahuje vyhlásenie žalobkyne ako kupujúcej, že berie na vedomie, že predmetom kúpy je vozidlo používané, opotrebované, a že žalovaný ako predávajúci nezodpovedá za vady, na ktoré ju upozornil ako aj na tie vady, ktoré vzniknú ďalším používaním vozidla, t.j. motor, prevodovka, diferenciál, spojka, brzdy, náprava, riadenie, výfuk, baterka, pneumatika, korózia vozidla, spínačka a je nutný výmena oleja a filtra a berie na vedomie, že vozidlo je opotrebované primerane svojmu veku (čl. 3, čl. 37 spisu). 14. Z Protokolu o technickej kontrole vozidla č. XXXX-XXX-XXXXX-XXXXXX-XXXXXX zo dňa 4.8.2016 vyplýva, že osobné motorové vozidlo K., rok výroby 2001, VIN: H. je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách s lehotou platnosti technickej kontroly do 4.8.2018. Taktiež aj z Protokolu o emisnej kontrole motorového vozidla zo dňa 4.8.2016 vyplýva spôsobilosť motorového vozidla na premávku na pozemných komunikáciách (čl. 47 - 48 spisu). 15. Z uznesenia Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miskolc zo dňa 16.5.2017 vydaného pod č. 5852/2016/7- I predloženého žalobkyňou je zrejmé, že trestné konanie v trestnej veci dopravnej nehody pôvodne vedenej na Dopravnom oddelení Policajného riaditeľstva v Encsi pod č. 1035/2016 bü a neskôr vedenej na Okresnej a vyšetrovacej prokuratúre v Miskolci pod č. 5852/2016 proti žalovanému na základe ust. /A (3) body a), b), c) a d) bolo na dobu 6 mesiacov zastavené a súčasne s tým vec postúpená na sprostredkovacie konanie. Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplýva, že obvinený, C. slovenský občan, dňa 20.8.2016 okolo 10.04 hod. mimo osídlenej oblasti jazdil osobným motorovým vozidlom, ktoré šoféroval, ale ktoré bolo vo vlastníctve N. na ceste číslo 3, pri km 245, v segmente 900 metrov zo smeru Tornyosnémeti smerom Hidasnémeti, v slnečnom počasí, pri dobrých viditeľných podmienkach, vo dne, bez zrážok, s rýchlosťou presahujúcou povolených 60 km/h, okolo 100 km/h, ale presne neurčenou rýchlosťou, pričom počas jazdy v osobnom motorovom vozidle sedel ako cestujúci N., slovenský občan, poškodený. Obvinený počas jazdy nezvolil rýchlosť vozidla podľa stavu vozovky (línie cesty), v dôsledku čoho sa motorové vozidlo na konci jednej pravej zákruty s rýchlosťou cca 85 - 90 km/h začalo vznášať doľava, zadná časť vozidla dostala šmyk doprava, potom motorové vozidlo okolo svojej zvislej osy otáčajúc sa opačným smerom proti smeru hodinových ručičiek zišlo z cesty v smere jazdy doľava a prednou pravou časťou narazilo do odvodňovacej priekopy nachádzajúcej sa pri ľavej strane a následne narazilo do priekopy aj zadnou pravou časťou vozidla, resp. s ľavou stranou dopadlo na zem a znova sa točilo ďalej, a nakoniec prednou časťou stojac na kolesách sa zastavilo do kľudového stavu smerom na Tornyosnémeti. Obvinený C. ako aj poškodený N. počas nehody nepoužívali bezpečnostné pásy, v dôsledku čoho obvinený vypadol z vozidla na jeho ľavú stranu na trávnatú plochu, kým poškodený N. sám vystúpil z motorového vozidla. V dôsledku nehody poškodený N. utrpel zlomeninu pravej lopatky ako i pohmoždeninu pravého ramena a nadlaktia s dobou liečenia 8 dní, pričom zranenia menovaného by boli nastali aj pri správnom používaní bezpečnostného pásu. Vodič vozidla C., ktorý zapríčinil nehodu, utrpel dvojstrannú trhlinu zadného skríženého väzu, otras mozgu, na obidvoch stehnách rezné poranenia, ako i na obidvoch kolenách povrchové a hlboké poranenia pokožky s dobou liečenia nad 8 dní (čl. 4 spisu). 16. Zo žalobkyňou predloženého Potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 1.12.2016 súd zistil, že dňa 1.12.2016 bolo vozidlo K. XXXL/ALXX/-, EČV: O., VIN: H. vyradené z evidencie podľa ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe žiadosti držiteľa vozidla (čl. 7 spisu). 17. Z Potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie č. 12-10205-0000388571 spracovateľského zariadenia Scrampet Slovakia s.r.o., so sídlom Kendice 390, IČO: 36 640 468 zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že predmetné motorové vozidlo K.-, EČV: O. VIN: H. bolo odovzdané na spracovanie. Podľa údajov uvedených na potvrdení v bodoch 2.6 až 2.7 išlo o havarované vozidlo s hmotnosťou 800 kg (čl.78 spisu). 18. Listom zo dňa 1.8.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 3.500,- Eur v lehote do 6.8.2018 titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 20.8.2016,

znehodnotením jej motorového vozidla, vyradením motorového vozidla z evidencie motorových vozidiel na ODI Prešov (čl. 8 spisu). 19. Žalovaný v spore predložil listinné doklady, t.j. potvrdenie spoločnosti Regnum Bavaria s.r.o. zo dňa 10.6.2019, v ktorom spoločnosť potvrdila, že dňa 23.7.2016 boli vytipované diely na podnet majiteľa vozidla pod VIN číslom Q., model 3E46 bez servisnej zákazky (auto nebolo fyzicky v dielni) so sumárom dielov v prílohe (čl. 67 - 70 spisu), vytlačenú stránku obsahujúcu technické údaje motorového vozidla K. (čl. 91 - 92 spisu). 20. Podľa ust. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 21. Podľa ust. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 22. Podľa ust. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 23. Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa ust. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa ust. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

26. Podľa ust. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 27. Podľa ust. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 29. Podľa ust. , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 30. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 31. Podľa ust. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 32. Podľa ust. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 33. Podľa ust. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 34. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 35. Podľa ust. a súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 36. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie súdu o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná.

37. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. 38. V ust. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 39. Súd konštatuje, že v konaní bolo nesporné, že dňa 7.7.2016 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo značky K. rok výroby 2001, VIN: H.. Zmluva bola uzavretá písomne a boli v nej uvedené podstatné náležitosti zmluvy a to zmluvné strany, predmet kúpy a dohodnutá kúpna cena. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že žalovaná ako kupujúca sa na základe obhliadky a vyskúšania motorového vozidla, riadne oboznámila so stavom motorového vozidla a technický stav motorového vozidla akceptuje. Kúpna zmluva obsahuje tiež vyhlásenie žalobkyne ako kupujúcej, že berie na vedomie, že predmetom kúpy je vozidlo používané, opotrebované, a že žalovaný ako predávajúci nezodpovedá za vady, na ktoré ju upozornil ako aj na tie vady, ktoré vzniknú ďalším používaním vozidla, t.j. motor, prevodovka, diferenciál, spojka, brzdy, náprava, riadenie, výfuk, baterka, pneumatika, korózia vozidla, spínačka a je nutný výmena oleja a filtra a berie na vedomie, že vozidlo je opotrebované primerane svojmu veku. 40. Tiež nebolo v konaní sporné, že žalovaný dňa 20.8.2016 viedol motorové vozidlo vo vlastníctve žalobkyne, pričom došlo k dopravnej nehode a vo veci bolo príslušnými orgánmi Maďarskej republiky vedené trestné konanie proti obvinenému (žalovanému), ktoré bolo uznesením Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miskolc dňa 16.5.2017 zastavené na dobu 6 mesiacov a v rámci splnenia podmienok sprostredkovacieho konania, s ktorým súhlasil aj poškodený N. (manžel žalobkyne), bolo konanie postúpené na sprostredkovacie konanie. 41. Žalovaný v spore namietal nielen výšku škody, ale aj svoje zavinenie, keď tvrdil, že dôvodom dopravnej nehody nebolo porušenie dopravných predpisov z jeho strany ako vodiča osobného motorového vozidla, ale to bol zlý technický stav motorového vozidla. 42. V danom prípade sa jedná o všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody podľa . Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti v zmysle ust. .

43. Základným predpokladom je protiprávny úkon spočívajúci v porušení právnej povinnosti. Môže ísť pritom o porušenie zmluvných alebo iných záväzkových povinností, ako aj iných zákonom uložených povinností (tzv. mimozáväzková zodpovednosť), ktorej sa môže povinný subjekt dopustiť konaním alebo opomenutím. Môže spočívať aj v porušení preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t. j. fyzickým aj právnickým osobám v ust. . Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, právach iných, prírode a životnom prostredí. Zodpovedným podľa tohto ustanovenia nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd.

44. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik existencie škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Pod pojmom škoda sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť, či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu.

45. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Treba ňou rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Je to priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

46. Zároveň ako posledný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ust. tu musí byť dané zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu vo vzťahu ku škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). Čo sa týka zavinenia, tak tento pojem nevymedzuje. Vychádza sa z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Teda zavinenie je založené jednak na prvku poznania spočívajúceho vo vedomosti a predvídanie určitého výsledku, jednak na prvku vôle, spočívajúceho v tom, že subjekt prejavuje svoju vôľu tým, že niečo chce, ale tiež tým, že je s niečím uzrozumený.

47. Súd v danom prípade skúmal, či došlo k protiprávnemu úkonu, keďže zákon protiprávnosť nepredpokladá. Z odôvodnenia právoplatného uznesenia Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miskolc zo dňa 16.5.2017 vydaného pod č. 5852/2016/7- I vyplýva, že obvinený, C., slovenský občan, dňa 20.8.2016 okolo 10.04 hod. mimo osídlenej oblasti jazdil osobným motorovým vozidlom, ktoré šoféroval, ale ktoré bolo vo vlastníctve N., na ceste číslo 3, pri km 245, v segmente 900 metrov zo smeru Tornyosnémeti smerom Hidasnémeti, v slnečnom počasí, pri dobrých viditeľných podmienkach, vo dne, bez zrážok, s rýchlosťou presahujúcou povolených 60 km/h, okolo 100 km/h, ale presne neurčenou rýchlosťou, pričom počas jazdy v osobnom motorovom vozidle sedel ako cestujúci N. slovenský občan, poškodený. Obvinený počas jazdy nezvolil rýchlosť vozidla podľa stavu vozovky (línie cesty), v dôsledku čoho sa motorové vozidlo na konci jednej pravej zákruty s rýchlosťou cca 85 - 90 km/h začalo vznášať doľava, zadná časť vozidla dostala šmyk doprava, potom motorové vozidlo okolo svojej zvislej osy otáčajúc sa opačným smerom proti smeru hodinových ručičiek zišlo z cesty v smere jazdy doľava a prednou pravou časťou narazilo do odvodňovacej priekopy nachádzajúcej sa pri ľavej strane a následne narazilo do priekopy aj zadnou pravou časťou vozidla, resp. s ľavou stranou dopadlo na zem a znova sa točilo ďalej, a nakoniec prednou časťou stojac na kolesách sa zastavilo do kľudového stavu smerom na Tornyosnémeti. Súd mal tak preukázaný predpoklad zodpovednosti za škodu - protiprávnosť konania žalovaného. 48. K zavineniu zo strany žalovaného súd uvádza, že v ust. je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

49. Žalovaný v spore nepreukázal, že škodu nezavinil. Toto dôkazné bremeno neuniesol a zákonnú domnienku nevyvrátil. Ak sa žalovaný v spore bránil a poukazoval na zlý technický stav motorového vozidla listinným dôkazom Potvrdením spoločnosti Regnum Bavaria s.r.o. zo dňa 10.6.2019, ktorá mala vytipovať diely motorového vozidla, ktoré bolo potrebné na vozidle po jeho predaji žalovaným vymeniť, tak z obsahu tohto potvrdenia vyplýva skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo nebolo fyzicky v dielni v autorizovanom servise, a preto ani v spore tento dôkaz nie je spôsobilý hodnoverne preukázať zlý technický stav vozidla, na ktorý poukazuje žalovaný. Nespôsobilosť motorového vozidla premávky na pozemných komunikáciách nevyplýva ani z uzavretej kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, nakoľko v tejto žalobkyňa len potvrdila, že akceptuje technický stav motorového vozidla a žalovaný v kúpnej zmluve žalobkyňu upozornil na vady kupovanej veci a opotrebovanosť motorového vozidla, ktorá bola primeraná jeho veku.

50. Naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy a v čase dopravnej nehody bolo osobné motorové vozidlo žalobkyne technicky spôsobilé premávky na pozemných komunikáciách. Táto skutočnosť bola v spore jednoznačne preukázaná Protokolmi o technickej kontrole a o emisnej kontrole motorového vozidla zo dňa 4.8.2016.

51. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu v zmysle ust. je škoda - majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971). Žalobkyňa ako vlastníčka motorového vozidla po dopravnej nehode musela motorové vozidlo z územia Maďarskej republiky dať odtiahnuť a následne bolo z dôvodu vzniku totálnej škody na vozidle vyradené dňa 1.12.2016 z evidencie motorových vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prešove po jeho odovzdaní subjektu vykonávajúcemu spracovanie starých vozidiel.

52. V súlade s ust. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo povinnosťou žalobkyne bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel pred jeho vyradením z evidencie podľa ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinnosti spracovateľa starých vozidiel sú upravené v ust. , ust. a ust. citovaného zákona o odpadoch. Spracovateľ Scrapmet Slovakia s.r.o. tak vystavil žalobkyni potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie dňa 29.11.2016.

53. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešným v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z tohto vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného.

54. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak výška škody bola žalovanými rozporovaná aj z dôvodu, že podľa tvrdení žalovaného žalobkyňa pred spracovaním motorového vozidla spracovateľským subjektom vybrala všetky použiteľné a predajné diely, túto skutočnosť sa žalovanému hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať, a toto tvrdenie žalovaného zostalo len v hypotetickej rovine. Súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, keďže vykonanie takéhoto dôkazu, vzhľadom na neexistenciu predmetu znaleckého skúmania, by bolo zbytočné a nehospodárne. Rovnako aj neakceptoval návrh žalovaného, aby si overoval cenu ním označených náhradných dielov, ktoré boli podľa jeho názoru z motorového vozidla vybrané a následne žalobkyňou predané, nakoľko skutočnosť, ktoré a aké diely motorového vozidla by mohla žalobkyňa takýmto spôsobom speňažiť, sa nedá takýmto dôkazom v spore hodnoverne preukázať, a takýto dôkaz by nemohol mať žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k výške škody. Išlo by len o hypotetické posúdenie skutočnosti, ktoré by nemalo reálny základ pre meritórne rozhodnutie vo veci.

55. Tretím predpokladom ako už vyššie súd uvádzal, je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.

56. Ak by žalovaný pri riadení motorového vozidla dňa 20.8.2016 rešpektoval predpisy v cestnej premávke Maďarskej republiky, konkrétne nariadenie cestnej dopravy (KRESZ) § 14 (1) bod d), podľa ktorého dopravná značka „Rýchlostné obmedzenie“ (obrázok 30) označuje to, že na ceste je zakázané jazdiť väčšou rýchlosťou než je označené na dopravnej značke, nedošlo by ku škode na majetku žalobkyne. Vzhľadom na uvedené je priama súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného (príčinou) a poškodením vozidla (následkom), čím je splnený tretí predpoklad zodpovednosti za škodu.

57. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam strán. Súd tak vyhovel žalobe žalobkyne, nakoľko má za to, že žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno a zaviazal tak žalovaného k náhrade škody vo výške 3.500,- Eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu zničeného motorového vozidla.

58. Podľa ust. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

59. Podľa ust. prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

60. Podľa ust. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

61. Žalobkyni v zmysle ust. vznikol nárok aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh nesplnil riadne a včas. Omeškanie s plnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu.

62. V prejednávanom prípade žalobkyňa výzvou zo dňa 1.8.2018 vyzvala žalovaného k zaplateniu jej pohľadávky do 6.8.2018. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa tak súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v ust. od. 2 a v ust. od. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. . Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bola vo výške 0,00 % ročne; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne.

63. Podľa ust. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

64. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon stanovuje 3-dňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach.

65. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).

66. Žalovaný je v súčasnosti poberateľom dávky v hmotnej núdzi avšak zníženej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na sumu 55,80 Eur z dôvodu jeho odmietnutia ponuky vykonávania pracovných činností. Vzhľadom na materiálnu situáciu žalovaného súd neuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni jeho pohľadávku do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ale s prihliadnutím na platobnú schopnosť žalovaného, súd žalovanému povolil vykonať peňažné plnenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň žalovanému určil aj podmienky zročnosti splátok. Pri nedodržaní týchto podmienok zo strany žalovaného, je žalobkyňa chránená vo výroku rozsudku určenou stratou výhody splátok.

67. Podľa ust. od. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa ust. od. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa ust. od. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

70. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa ust. od. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. Podľa ust. od. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. Podľa ust. od. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

74. Ustanovenia až účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

75. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

76. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

77. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. . Zásada úspechu v spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

78. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. od. 1 a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. od. 1 a od. 2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. od. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. od. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. od. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).