Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-86-2019.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaného Z. Z., D.. XX.XX.XXXX S. Z., Z., N. W. F. XXX, Z., P. Z. F., H.. Č.. S. S.G. S. S. Ú. L., trestne stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") dňa 14. januára 2020 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: Z. Z. H. I. S. L. ć., D.. XX.XX.XXXX S. Z., H. N. W. F., Z., Z., H.. Č.. S. S.R.N. S. Ú. V. Ů.S. L., j e v i n n ý , ž e dňa 18.09.2019 v čase asi 08,14 hod. v N. A. N. D. D. O.. F.. Š. XX pri bankomate umiestnenom na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., odcudzil poškodenej V.U.Ž. A., D.. XX.XX.XXXX, finančnú hotovosť, a to tým spôsobom, že po tom, čo si poškodená vybrala z vyššie uvedeného bankomatu peniaze, k nej pristúpil zozadu a z ľavej ruky jej vytrhol 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 100,- Eur, 2ks bankoviek nominálnej hodnoty 50,- Eur a 2ks bankoviek nominálnej hodnoty 20,- Eur, a s týmito peniazmi utiekol, čím poškodenej V. A., D.. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu vo výške 240,- Eur,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, č í m s p á ch a l
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á trest vyhostenia vo výmere 4 /štyri/ roky.
odôvodnenie:
Proti obžalovanému je vedené trestné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/86/2019 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
obžalobe zo dňa 18.12.2019 Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 538/19/3304 - 51, ktorá bola doručená súdu dňa 18.12.2019. Súd vo veci vydal dňa 19.12.2019 trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu podmienečný trest. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže prokurátor podal v zákonnej lehote odpor z dôvodu neprimeranej trestnej sankcie. Súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal obžalovaného, poškodenú a upovedomil o termíne hlavného pojednávania prokurátora a obhajcu obžalovaného. Po vykonanom dokazovaní dňa 14.01.2019 súd vo veci vyhlásil rozsudok. Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste. Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil vinu ku skutku. Následne súd prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora a poškodeného. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Poškodený sa k vyhláseniu obžalovaného nevyjadril. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jeho vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä výpoveď obžalovaného, poškodenej, svedkov N. W., O. B., kamerový záznam z miesta činu - bankomatu) uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, t. j. dolus directus, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že z jeho strany ide o protiprávne konanie, ktorým porušuje záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva fyzických a právnických osôb. Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a náhrade škody. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP-367/VYS-NM-2019 zo dňa 19.09.2019 vyplýva, že podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodenej V. A. vrátená finančná hotovosť vo výške 240,- Eur a to bankovky v nominálnej hodnote 1x100,- Eur, 2x50,- Eur a 2x20,- Eur, Podľa potvrdenia o vrátení veci zo dňa 19.09.2019 bola poškodenej V. A.P.S. vrátená finančná hotovosť vo výške 240,- Eur a to bankovky v nominálnej hodnote 1x100,- Eur, 2x50,- Eur a 2x20,- Eur, Podľa odpisu z registra trestov zo dňa 09.12.2019 nemá obžalovaný žiadny záznam v registri trestov. Podľa výpisu z registra priestupkov zo dňa 09.12.2019 nemá obžalovaný žiadny záznam v registri priestupkov. Listom zo dňa 06.11.2019 adresovaného poškodenej sa obžalovaný ospravedlnil poškodenej svoje konanie ľutuje, je pripravený zaň znášať následky, mrzí ho čo spôsobil a dúfa, že mu jeho chybu niekedy odpustí. * * * * * Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona] a poškodenej sa písomne ospravedlnil. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol na území slovenskej republiky riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona], keďže v evidencii priestupkov a v registri trestov nemá žiadne záznamy. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil. U obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti na priťažujúcimi v pomere 2:0. Síce podľa správy polície má mať obžalovaný v Srbsku záznamy o trestnej činnosti, je potrebné uviesť, že na tieto nie je možné prihliadnuť, nakoľko Srbsko nie je členským štátom Európskej únie a preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona o výkone a zohľadnenie trestného rozhodnutia iného štátu. Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona, právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám, teda tak ako v prípade
konania o dohode o vine a treste. Súd teda znížil obžalovanému dolnú hranicu trestu odňatia slobody uvedenú v § 212 ods. 3 Trestného zákona (trestná sadzba 3 roky až 10 rokov trestu odňatia slobody) o jednu tretinu z troch rokov na dva roky trestu odňatia slobody za súčasného podmienečného odloženia výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky a súčasne trest vyhostenia vo výmere štyri roky. Pri úvahách o uložení podmienečného trestu a trestu vyhostenia sa súd spravoval nasledovnými úvahami. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nebol postihnutý za žiadne priestupky. V priebehu celého prípravného konania ako aj konania pred súdom sa k trestnej činnosti doznával, svoje konanie oľutoval a poškodenej sa písomne ospravedlnil. Osoba obžalovaného nie je výrazne kriminálne narušená, aby bolo potrebné na neho vplývať vyšší trestom odňatia slobody, či dokonca nepodmienečným trestom odňatia slobody. Podmienečný trest odňatia slobody v kombinácii s trestom vyhostenia a doterajšieho výkonu väzby považuje súd za dostatočný. Súd ukladal trest vyhostenia z dôvodu, že sa ako cudzinec dopustil na území Slovenskej republiky majetkovej trestnej činnosti, za obeť si vyhliadol dôchodkyňu, využil jej vysoký vek, svoju mladosť, silu, rýchlosť a fyzickú prevahu, aby ľahko získal peniaze, pri čo najmenšom fyzickom odpore poškodenej a to za účelom, aby získal peniaze na cestu späť do Srbska. Vyhostením obžalovaného sa zabráni kontaktu obžalovaného s poškodenou a ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti na občanoch a na území Slovenskej republiky. Súd je presvedčený, že na potrestanie obžalovaného by postačoval i trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky ako trest samostatný, ak by trestný čin nespáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Existencia tohto kvalifikačného znaku zakladá prísnejšiu právnu kvalifikácie a tým aj trestnú sadzbu (3 až 10 rokov trestu odňatia slobody). Uloženiu takého samostatného trestu odňatia slobody však bráni ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona, ktorý v druhej vete stavuje, že za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Je to tak aj v prejednávanej veci, keď Trestný zákona stanovuje za žalovaný trestný čin v ustanovení § 212 ods. 3 trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov. Podľa názoru súdu v osobe obžalovaného ide páchateľa, ktorého nápravu a prevýchovu je možné dosiahnuť práve podmienečným trestom odňatia slobody a trestom vyhostenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na pomerne dlhú skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko priestupkov, hoci aj na úseku dopravy, alebo porušenie zákazu užívať návykové látky, je trestom pomerne prísnym a hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa. Z dôvodov, pre ktoré súd ukladal podmienečný trest odňatia sa súd s návrhom prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nestotožnil. Súd považuje za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jej konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Súd o uplatnenom nároku poškodenej na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko u obžalovaného bezprostredne po skutku bola pri zadržaní nájdená a zaistená suma 240,- Eur, ktorá bola procesne správnym postupom vyšetrovateľa poškodenej vrátená v celej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.