Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-61-2019.pdf
PDF · 143.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5Csp/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Helena Loduhová, v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, o zaplatenie 1 793,29 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 158,72 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 158,72 € od 4. 4. 2017 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,22%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 793,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.04.2017 do zaplatenia ako i trovy konania. Uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok z titulu zlúčenia, ktorá spoločnosť uzatvorila dňa 01.09.2015 so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 7155581/6580503482, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1 800,- eur. V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), teda bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádzalo uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (môže mať rôzne názvy, napr. Zmluva o využívaní klientskej zóny), predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bol žalovaný evidovaný žalobcom ako klientom na základe iných, skôr uzatváraných zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 53,44 eur, a to až do celkovej sumy vo výške 3 206,40 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný len sumu 641,28 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, listom - predžalobná upomienka zo dňa 26.01.2017, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.03.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom - Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby tak predstavoval sumu 1 793,29 eur, pričom žalobca si uplatnil i zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Zmluvnú pokutu v sume 204,24 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 2 434,57 eur, pričom uhradil iba 641,28 eur, ktorá suma predstavovala riadne splátky poskytnutého finančného plnenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca Notársku zápisnicu č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, Prílohu k projektu rozdelenie úverov k 30.06.2017, Prehľad splátok a úhrad, Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 17.05.2015, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluvu o poskytnutí pôžičky) zo dňa 01.09.2015, Predžalobnú upomienku zo dňa 26.01.2017, Doručenku a Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, v ktorom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu považujem za nedôvodný vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 7155581/6580503482 zo dňa 01.09.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Ku dňu podania žaloby uhradil na úver sumu 641,28 eur, pričom istina daného úveru bola 1 800,- eur. Zmluva uzavretá medzi žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch musia byť vo forme stanovenej zákonom pri podpise danej zmluvy a musia obsahovať zákonné záležitosti, pričom má za to, že predmetná zmluva tieto zákonné náležitosti neobsahuje. Napadnutá zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010, a to konkrétne s písmenami f), k), l) a z). Zmluva neobsahuje údaj doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko údaj „do splatenia všetkých záväzkov klienta“, ktorý je uvedený v čl. IV. zmluvy nie je zrozumiteľným a určitým termínom vyjadrenia doby trvania zmluvy. Taktiež údaj 08/2020, uvedený v čl. IV. zmluvy ako termín konečnej splatnosti, nemožno považovať za zrozumiteľný a určitý. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, pričom doba trvania zmluvy je určená nekonkrétnym vyjadrením, viažucim sa na budúci stav, čo nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Zmyslom daného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti“. V zmluve uvedená RPMN nezodpovedá skutočnej hodnote. V zmluve je uvedený údaj 27 %, ktorý sa nezhoduje s reálnym výpočtom hodnoty RPMN, ktorý predstavuje 28,80 %. Účinná legislatíva vyžaduje, aby bola RPMN uvedená presne. Ide o zmluvnú podmienku stanovenú zákonom, ktorú nemožno obísť tak, aby vyvolala pochybnosti v právach a povinnostiach slabšej zmluvnej strany. Taktiež v čl. IV. zmluvy je ako celková čiastka uvedená suma 3 115,80 eur, pričom v skutočnosti žalovaný mal zaplatiť 3 206,40 eur (60 splátok x 53,44 eur). V zmluve absentuje aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky platí. V zmluve v čl. III sa uvádza len výška splátky 51,93 eur, splátky s poistením 53,44 eur, mesačná výška poistenia 1,51 eur, čo znamená, že nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, aká suma z jednotlivých splátok predstavuje istinu, ako úrok a odmenu veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí daného ustanovenia je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda na odplatu veriteľa. V zmluve je tiež nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN, ktorá za 9. mesiac roku 2015 predstavovala hodnotu 6,55 %.
3. Žalobca vo svojej replike uviedol, že celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne, nakoľko poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru ale je fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovaného. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, pričom poistenie nie je úverom. Uvedená skutočnosť je na zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre
zmluvy. Ako vyplýva z kalkulačky na výpočet RPMN, poistenie ani nie je obsiahnuté ako možnosť dodatočného nákladu. Žalovaný bol zo strany žalobcu riadne oboznámený so základnými parametrami zmluvy, a teda musel vedieť akú výšku a pri akom počte mesačných splátok je povinný poskytnutú pôžičku splácať. Má za to, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017. Zároveň je žalobca toho názoru, že z hľadiska teórie práva a právnej sily jednotlivých predpisov je potrebné dodržiavať právne akty Európskej únie, a teda, že vnútroštátne zákony sa musia vykladať vo svetle práva Európskej únie. Pokiaľ nie je možné priznať smernici priamy účinok, nastupuje do popredia nepriamy účinok právnych aktov EÚ, ktorý nepriami účinok smerníc je vyjadrením potreby tzv. eurokonformného výkladu, t.j. zákonodarca členského štátu musí prijímať predpisy, ktoré nie sú v rozpore s právom, ktoré z hľadiska postavenia disponuje vyššou právnou silou. Pokiaľ ide o ustanovenie § 9 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil sú tieto hodnoty vyjadrené. Splátky boli v zmysle čl. 6 bod 6.2 zmluvných podmienok splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60 mesiacov pripadol na dátum 20.08.2020. Vo vzťahu k trvaniu spotrebiteľského úveru uviedol, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. V tejto súvislosti poukázal na § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ a termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň v mesiaci premietneme do daného ustanovenia, žalovaný musel mať vedomosť o tom, že splátka je splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci. V prípade, ak by súd konštatoval nesprávnosť uvedenej hodnoty RPMN, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, ale len časti zmluvy týkajúcej sa odplaty. V závere uviedol, že pokiaľ ide o platnosť zmluvy, zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva rovnako neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený.
4. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, aby súd rozhodol v zmysle ich písomných podaní a vo zvyšku žalobu zamietol.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním obsahu Notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, Prílohy k projektu rozdelenie úverov k 30.06.2017, Prehľadu splátok a úhrad, Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 17.05.2015, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 01.09.2015, Predžalobnej upomienky zo dňa 26.01.2017, Doručenky, Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017, Priemerných úrokových mier z úverových obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska za rok 2018, Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Z Notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 bolo zistené, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Bratislava a obchodnou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., Bratislava, projekt rozdelenia zlúčením, pričom zmysle prílohy k projektu rozdelenia úverov k 30.06.2017 vyplýva, že právnym nástupcom pri produktoch Quatro a Slovenská požičovňa je VÚB, a.s..
7. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok (ďalej len „CFH“), uzatvoril so žalovaným dňa 17.06.2015 Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá zmluva je zmluvou medzi klientom na strane jednej a Consumer Finance Holding, a.s. na strane druhej, pod ktorú patria značky Quatro, Quatro Pôžičky, QuatroCar, Triangel Pôžičky a Slovenská Požičovňa.
8. Podľa bodu 2 Zmluvy o poskytovaní služieb, predmetom tejto zmluvy je spôsob uzatvárania zmlúv o službách CFH, na základe žiadosti klienta akceptovanej CFH alebo klientom akceptovanej ponuky CFH, pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených.
9. Dňa 01.09.2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1 800,- eur a ktorý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s 27 % ročným úrokom v pravidelných 60-ich mesačných splátkach s poistením po 53,44 eur (splátka 51,93 eur a poistenie 1,51 eur) k 20. dňu v mesiaci, s prvou splátkou splatnou dňa 20.09.2015 a s termínom konečnej splatnosti 08/2020. RPMN bola vo výške 27 % p.a., priemerná hodnota RPMN vo výške 18,01 % p.a. a celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť bola v sume 3 115,80 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 1 315,80 eur.
10. Podľa časti III. Zmluvy označenej ako „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky“ vyplýva, že poistenie nie je povinné.
11. Podľa časti VI. bod 1 Zmluvy, spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve.
12. Podľa časti VI. bod 5.1 Zmluvy, spoločnosť poskytuje klientovi pôžičku na základe uzatvorenej zmluvy.
13. Podľa časti VI. bod 5.4 Zmluvy, klient je povinný plniť spoločnosti za poskytovanie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.
14. Podľa časti VI. bod 6.1 Zmluvy, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve.
15. Podľa časti VI. bod 6.2 Zmluvy, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
16. Podľa časti VI. bod 6.3 Zmluvy, klient spláca poskytnutú pôžičku na účet spoločnosti uvedený v zmluve alebo poštovou poukážkou.
17. Podľa časti VI. bod 8.7 veta prvá Zmluvy, poistné je splatné spolu so splátkou pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a jeho výška je pre jednotlivé typy poistenia uvedená v zmysle RZoP v prihláške k poisteniu.
18. Podľa časti VI. bod 12.2 Zmluvy, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.
19. Podľa časti VI. bod 12.3 Zmluvy, v prípade, ak spoločnosť vyhlási okamžitú splatnosť pôžičky je klient povinný uhradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálne banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa časti VI. bod 13.1 Zmluvy, zmluva je zavieraná na diaľku, ak spoločnosť a klient uzatvára zmluvu výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, najmä avšak nielen prostredníctvom elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu, ponukového katalógu bez súčasnej fyzickej prítomnosti spoločnosti a klienta.
21. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 53,44 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.10.2015. Tiež bolo zistené, že právny predchodca žalobcu úver dňa 19.03.2017 zosplatnil a že žalovaný do dňa podania žaloby celkovo 641,28 eur, a to dňa 22.10.2015 sumu 53,44 eur, dňa 14.12.2015 sumu 53,44 eur, dňa 16.12.2015 sumu 53,44 eur, dňa 26.02.2016 sumu 53,44 eur, dňa 10.03.2016 sumu 53,44 eur, dňa 14.04.2016 sumu 53,44 eur, dňa 25.05.2016 sumu 53,44 eur, dňa 19.07.2016 sumu 53,44 eur, dňa 22.08.2016 sumu 53,44 eur, dňa 22.09.2016 sumu 53,44 eur, dňa 30.11.2016 sumu 53,44 eur a dňa 05.01.2017 sumu 53,44 eur. ku dňu 31.08.2019 bol zostatok pôžičky 1 997,53 eur (istina 2 434,57 eur + pokuta 204,24 eur - úhrady 641,28 eur).
22. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.01.2017 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, oznámil žalovanému, že ku dňu vyhotovenia upomienky má nedoplatok na splátkach k zmluve č. 7155581 uzatvorenej dňa 02.09.2015 v celkovej výške 213,76 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak do 05.03.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2016 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 03.02.2017.
23. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke sa dlh z úverovej zmluvy č. 7155581 stal splatný v celom rozsahu. Dlžná čiastka predstavovala sumu 1 793,52 eur.
24. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 bolo zistené, že priemerná RPMN pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane bola maximálne 13,36 %.
25. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za rok 2015 bolo zistené, že výška úroku pri nových spotrebiteľských obchodoch v mesiaci september 2015 so splatnosťou úveru od 1 do 5 rokov bola 10,43 % ročne.
26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 40 ods. 4 OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegrafický, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
29. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
34. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
36. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
37. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
39. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
40. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
41. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
42. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
44. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
47. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
48. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
49. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
50. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
51. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
52. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
53. Podľa § 9 ods. 2 písm. z) veta po bodkočiarku zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
54. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
55. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa 01.09.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ako veriteľ so žalovaným ako dlžníčkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom § 9 ods. 2 písm. f) ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru má slúžiť k tomu, aby bol spotrebiteľ v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne ukončenia splácania svojho úveru. Za splnenie povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa uviesť údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti nemožno považovať len údaj 8/2020, nakoľko tento nespĺňa podmienku konkrétnosti.
59. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Zákonnej požiadavke na obsiahnutie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úver nezodpovedá jej vymedzenie prostredníctvom určitého časového úseku, či obdobia, hoci aj ohraničeného na jeho začiatku a konci. Vymedzenie termínu splatnosti ako „8/2020“ nezodpovedá účelu právnej normy obsiahnutej v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný. Systematickým výkladom ostatných ustanovení predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s informáciou, kedy, ku ktorému dňu v mesiaci, sú splátky splatné síce možno dospieť ku konkrétnemu dňu splatnosti úveru, avšak ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený na jednom mieste v zmluve - v jednom jej ustanovení, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo. Hoci sa takýto striktný výklad môže zdanlivo javiť ako prílišný formalizmus, súd je toho názoru, že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy v prospech spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na ich mimoriadne dôsledné plnenie. Pokiaľ zákon vyžaduje uvedenie termínu, nie je možné za dodržanie zákona považovať uvedenie doby, resp. časového úseku.
60. Zároveň v Zmluve uvedená priemerná hodnota RPMN nespĺňa podmienku ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, čo do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie.
61. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 bola maximálna výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 13,36 %, pričom v zmluve bola priemerná RPMN 18,01 %, teda väčšia ako stanovuje zákon. Z uvedeného dôvodu považoval súd výšku priemernej RPMN za nezákonne určenú.
62. Vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.09.2015 neobsahuje povinný údaj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch ako i nesprávny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd považuje predmetnú pôžičku podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
63. Na základe uvedeného je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie rozdielu medzi reálne poskytnutou sumou 1 800,- eur (ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná a ktorá zároveň vyplýva zo zmluvy o úvere) a uhradenou sumou 641,28 eur (ktorá skutočnosť rovnako nebola stranami sporu rozporovaná a bola preukázaná z prehľadu splátok a úhrad). Žalobca je teda oprávnený požadovať sumu 1 158,72 eur, na ktorej zaplatenie súd žalovaného rozsudkom zaviazal.
64. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v spotrebiteľskej zmluve je nesprávne obsiahnutá výšky RPMN súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva by bola bezúročná a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade, ak by vôbec neobsahovala túto náležitosť, pričom v danom prípade pôžička náležitosť RPMN obsahuje. Zároveň súd poukazuje na to, že zo zmluvy o úvere nepochybne vyplýva (časť III. Zmluvy - pozn. súdu), že pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať pôžičku bolo nepovinného, a teda výšku mesačnej splátky poistného, t.j. v sume 1,51 eur, nie je preto možné zarátať do celkovej výšky mesačnej splátky, ktorá výška mesačnej splátky je smerodajná pri určení výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Na základe uvedeného, potom súd konštatuje, že RPMN stanovená v Zmluve vo výške 27 % je správne uvedená. Iná situáciu by bola v prípade, ak by poistenie k úveru, resp. k pôžičke bolo poistením povinným. Vtedy sa výška mesačnej splátky poistného je zahrnutá do výpočtu RPMN.
65. Čo sa týka námietky žalovaného súvisiacej s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, že Zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd dáva žalovanému do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej (C-4215) zo dňa 09.11.2016, ktorý sa primárne zaoberal predmetným ustanovení a ktorý, okrem iného, judikoval, že zmluva o úvere nemusí, ak je uzatvorená na dobu určitú, vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátanie istiny, čím povinnou náležitosťou zmluvy nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok.
66. Na podporu správne uvedeného súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 7Cdo/98/2018, z ktorého vyplýva (bod 19. predmetného uznesenia), že od dodávateľov nemožno v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatnej vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza pojem „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa.
67. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Z daného potom vyplýva, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky.
68. Okrem toho, podľa názoru súdu je predmetná zmluva v časti dohodnutých úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 1 800,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 27 %. Podstatne vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považovaného za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
69. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
70. Podľa primeraných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci september 2015 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov priemerný úrok vo výške 10,43 % p.a., pričom v zmluve bola úroková sadzba 27 %, čo predstavuje približne 2,6-násobok (viac ako 100 %) priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluva je v tejto časti neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aj z tohto dôvodu by žalobca nemal nárok požadovať za požičanie finančných prostriedkov odplatu - úrok.
71. Žalovaný tým, že nezaplatila pôžičku riadne a včas, dostala sa do omeškania (už pri splátke č. 1) a právnemu predchodcovi žalobcu vznikol v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % od 04.04.2017, odo šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, do zaplatenia.
72. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 634,57 eur vrátane príslušného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
73. V závere súd uvádza, že hoci žalobca uviedol, že zmluva s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, Súdny dvor EÚ v spomínanom rozhodnutí vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, judikoval, že článok 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1948/ES (ďalej len „smernica“) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ však vo svojom rozhodnutí nepodal výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, vykladal smernicu, ktorá nie je priamo aplikovateľným právnym predpisom, naopak z povahy smernice ako prameňa práva vyplýva jej záväznosť len pre členské štáty s ohľadom na ňou sledované ciele. Smernica nie je spôsobilá priamo založiť práva alebo povinnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi subjektmi v členských štátoch. Smerniciam možno priznať v sporoch medzi súkromnými osobami iba nepriamy účinok, ktorý spočíva vo výklade vnútroštátneho práva takým spôsobom, aby bol čo najviac v súlade s dotknutou smernicou, teda tzv. eurokonformným výkladom. Aj nepriamy účinok smerníc je však obmedzený skutočnosťou, že súdy sú viazané zákonom a ich výklad záväzných normatívnych právnych aktov nesmie byť contra legem, teda v rozpore s ich znením. Preto pokiaľ zákon explicitne uvádza, že nedodržanie určitej zmluvnej náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd ani eurokonformným výkladom tohto ustanovenia nemôže prísť k opačnému záveru.
74. Pokiaľ by aj hypoteticky existoval určitý rozpor medzi § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a čl. 23 smernice (čo vnútroštátny súd členského štátu nie je oprávnený záväzne vysloviť), súd zastáva názor, že v prípade absencie uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zákonná sankcia v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru prípustná aj vzhľadom na právny názor Súdneho dvora EÚ. Článok 23 posledná veta smernice uvádza, že ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Zjavne s odkazom na túto vetu Súdny dvor EÚ zastáva názor, že sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru pri nedodržaní určitej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je opodstatnená, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Termín konečnej splatnosti úveru je jednoznačne taká okolnosť, ktorá má podstatný význam pre schopnosť spotrebiteľa posúdiť (rozpoznať) v celosti rozsah záväzku, do ktorého vstupuje.
75. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróvej (C-4215) zo dňa 09.11.2016 sa primárne zaoberal ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda povinnosťou dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatok s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
76. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca žalobou žiadal priznať sumu 1 793,29 eur, pričom mu súd priznal sumu 1 158,72 eur, ktorú sumu považuje za úspech žalobcu. V danej veci je nepochybné, že úspech žalobcu predstavuje 64,61 % k úspechu žalovaného 35,39 %. Z uvedeného potom vyplýva, že miera úspechu žalobcu predstavuje rozdiel týchto pomerných úspechov, teda 29,22 % a v tejto výške má žalobca proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, pričom o ich výške bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).