Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-149-2014.pdf
PDF · 99.57 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku rozhodol sudcom JUDr. Tomášom Michálekom v spore žalobkyne: V. V., D.. XX.XX.XXXX, N.: Z. XX, A., zastúpenej JUDr. Zuzanou Motáčkovou, advokátkou, so sídlom: Kellenbergerova 2, 900 01 Modra proti žalovanému: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N.: Z. XX, XXX XX A., zastúpenému JUDr. Gabrielom Turzom, advokátom, so sídlom: Schubertova 12, 937 01 Želiezovce, o zrušenie vecného bremena takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Vecné bremeno zapísané pod S. zriadené v prospech žalovaného spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na U. Č.. XXXX, parcela registra C p.Č.. XXX, XXX a rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele XXX v katastrálnom území Pezinok, obec Pezinok sa zrušuje. II. Žalovaný má právo na primeranú náhradu vo výške 5500 eur, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1] Žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd dňa 16.10.2014 domáhala, aby súd zrušil vecné bremeno zapísané pod S. zriadené v prospech žalovaného spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na U. Č.. XXXX, A. F. Y. A..Č.. XXX, XXX a rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele XXX v katastrálnom území Pezinok za primeranú náhradu vo výške 500 € pričom v priebehu konania s poukazom na znalecký posudok vypracovaný znalcom L.. O. I., A.. č. XX/XXXX zvýšila primeranú náhradu na 5500 €. V žalobe poukazovala na to, že so žalovaným mali ešte počas trvania manželstva zrušené BSM a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok XXC XX/XXXX právoplatným dňa 8.8.2006. Po rozdelení BSM počas manželstva žalobkyňa nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísanú Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcela registra C p.č. XXX, XXX V. rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele 524 v katastrálnom území Pezinok, obec Pezinok. Uvedenú nehnuteľnosť získala do vlastníctva darom od žalovaného a k darovacej zmluve bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného spočívajúce v práve doživotného užívania tejto nehnuteľnosti. 2] Ďalej uviedla, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudok Okresného súdu Pezinok dňa 3.10.2013 č.k. XXP XXX/XXXX. 3] V rámci rozdelenia BSM ešte počas trvania manželstva získal žalovaný do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na U. Č.. XXXX, ktorá sa nachádza v okrese Pezinok, obec Pezinok, katastrálne územie Pezinok chata s.č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXX/X. Žalobkyňa svoj návrh odôvodňovala tou skutočnosťou, že v súčasnosti obýva rodinný dom so synom V. A., narodeným 24.7.2013 a plnoletou W.F. V. A.,
narodená XX.X.XXXX. Okrem toho, že žalovaný má v uvedenom dome zapísaný svoj trvalý pobyt, má tam i sídlo svojej spoločnosti H. N., Z..F..P... Reálne však žalovaný býva vo svojej nehnuteľnosti, kde má fyzicky odsťahovanú aj svoju spoločnosť. Žalovaný reálne bývanie v dome nepotrebuje, ani ho nevyužíva. Žalobkyňa uviedla, že dom bol pôvodne určení na bývanie aj na podnikanie, nakoľko žalovaný tam mal svoju spoločnosť a žalobkyňa v nej rovnako pracovala, čo sa však rozvodom ich manželstva skončilo. V súčasnosti bývajú v dome len tri osoby a je pre nich priveľký, nakoľko má cca 180 m2. Rovnako je náročný na údržbu a má vysoké prevádzkové náklady a potrebuje rekonštrukciu. Žalovaný sa nepodieľa na údržbe dobu, ani na žiadnych nákladoch spojených s jeho prevádzkou. Dcéra žalobkyne ukončila štúdium na vysokej škole, má zamestnanie v Bratislave, chce sa osamostatniť a z tohto dôvodu je potrebné prestavať dom na dve bytové jednotky alebo predať, minimálne však zrekonštruovať. Vzhľadom na vecné bremeno žiadna banka nie je ochotná poskytnúť na prestavbu úver a s vecným bremenom je dom nepredajný. Žalobkyňa sa týmto dostala do bezvýchodiskovej situácie, keď žalovaný nie je ochotný vecné bremeno zrušiť a hrozí, že nehnuteľnosť bude ďalej chátrať, lebo žalobkyňa sa dostala do patovej situácie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na to, že došlo k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného ako oprávneného z vecného bremena. 4] Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2014 žiadal návrh zamietnuť. Vo vyjadrení poukázal na to, že od rozvodu manželstva, t.j. 4.11.2013 nemôže využívať právo vyplývajúce z vecného bremena a to z dôvodu správania sa žalobkyne. Ďalej poukázal na to, že sa žalobkyňa ako obdarovaná voči nemu ako darcovi správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy a preto uvažuje o vrátení daru. 5] Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 18.8.2006, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa 23.6.2006 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania, rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 3.10.2013, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, výpisom z LV č. XXXX, okres Pezinok, obec Pezinok, katastrálne územie Pezinok, preukazujúci, že žalovaný je vlastníkom stavby rekreačnej chaty v 1/1 nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území Pezinok, LV č. XXXX preukazujúci existenciu práva doživotného užívania v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na uvedenom LV, dodatočným stavebným povolením vydaným mestom Pezinok dňa 3.10.2011 k stavbe ,,novostavba rekreačnej chaty v lokalite Kučišdorfská dolina v Pezinku“ a pozemku parcela č. XXXX/X vydané pre žalovaného, fotodokumentáciou uvedenej rekreačnej chaty, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, znaleckým posudkom znalca L.. O. I., A.. Č.. XX/XXXX zo dňa 25.3.2017 na ustálenie ceny - všeobecnej hodnoty vecného bremena. Súd vypočul strany v konaní svedkyňu V. A., oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu v Pezinku XC/XX/XXXX. 6] Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k domu, ktorý je predmetom tohto konania a vo vzťahu ku ktorému je zriadené vecné bremeno sa nasťahovala niekedy v roku 1991. V tom čase dom vlastnícky patril pani Gizele Popluhárovej. Jednalo sa o babičku žalovaného. V čase, keď sa tam nasťahovali sa jednalo o dvojgeneračný dom. V tom čase tam bývali dve rodiny. Žalobkyňa so žalovaným a dieťaťom a zároveň tam bývala i babička. Jednalo sa o dvojpodlažný dom, kde dole sa nachádzali tri izby a kúpeľa a kuchyňa a hore dve izbe a kuchyňa s kúpeľňou. Dom mal dva samostatné vstupy. Babička ešte za svojho života darovala uvedený dom otcovi žalobcu, ktorý však v dome nikdy nebýval. Po smrti babičky došlo k postupnej rekonštrukcii v dome a následne otec žalovaného daroval dom žalovanému. V roku 2006 začal žalovaný podnikať v plynárenstve, čo považovali za rizikovú záležitosť a z toho dôvodu sa žalovaný rozhodol dom darovať žalobkyni. Rovnako pred týmto došlo i k zrušeniu BSM. Nehnuteľnosť spoločne so žalovaným a ich deťmi užívali niekedy do konca roku 2011, kedy sa žalovaný z domu odsťahoval. Vtedy jej oznámil, že nechce s ňou žiť a že sa sťahuje do inej nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť kúpil niekedy v roku 2009 až 2010. Jedná sa práve o nehnuteľnosť - chatu v Kučišdorfskej doline, kde žalovaný i doposiaľ býva. V čase spoločnej rekonštrukcie chceli dom prerobiť na dve samostatné jednotky, s tým, že by tam bývali ich deti. Žalobkyňa uviedla, že práve tento cieľ chce dosiahnuť dobudovaním rodinného domu na dve samostatné jednotky, s tým, že by dcéra mala samostatné bývanie a práve za týmto účelom je potrebné zadovážiť finančnú hotovosť s možnosťou získania úveru. Keďže na dom viazne vecné bremeno, nie je žiadna banka ochotná úver poskytnúť. 7] Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že uvedený rodinný dom postavili niekedy v roku 1920 jeho starí rodičia. Niekedy v roku 1991 sa do uvedeného rodinného domu nasťahovali spolu so žalobkyňou a dcérou. Od tohto obdobia dom postupne rekonštruovali. Pôvodným vlastníkom domu bola teda jeho stará matka, ktorá tento ešte za života previedla na otca s tým, aby ju otec dochoval, čo sa v podstate i stalo a po jej smrti uvedený dom daroval otec žalovanému s tým, že rovnako má povinnosť sa o neho postarať, čo sa tiež rovnako i stalo. V roku 2006 podnikal v plynárenstve, rozhodol sa previesť tento
rodinný dom na žalobkyňu. Ďalej uviedol, že niekedy v roku 2005 - 2006 kúpil rozostavanú stavbu v Kučišdorfskej doline. Uviedol, že i v čase rozvodu manželstva nemal záujem odsťahovať sa z domu, avšak žalobkyňa vymenila zámky a znemožnila mu bývanie v dome. Uviedol, že v chate v Kučišdorfskej doline býva spolu so svojou súčasnou manželkou a ich spoločným dieťaťom. 8] Svedkyňa V. A., dcéra účastníkov konania uviedla, že v spornom dome, kde je zriadené vecné bremeno ona býva od svojich 1 - 2 rokov a bývala tam spolu s otcom až do doby, keď si našiel novú ženu, čo bolo niekedy okolo roku 2013. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaný z domu odišiel po tom, ako si našiel novú priateľku. Čo bolo niekedy v priebehu rozvodového konania. 9] Žalobkyňa dňa 26.3.2019 súdu doručila znalecký posudok vypracovaný znalcom L.. O. I., PhD. zo dňa 25.3.2017, ktorým dokladovala všeobecnú hodnotu vecného bremena sumou 550 €. Uviedla, že uvedený znalecký posudok bol v rámci konania XC XX/XXXX bol doručený žalovanému. 10] Žalovaný na pojednávaní dňa 14.1.2020 zmenil zásadne svoje stanovisko k otázke zrušenia vecného bremena, keď súhlasil so zrušením vecného bremena, namietol však výšku primeranej náhrady určenej v znaleckom posudku L.. O. I., A.. Č.. XX/XXXX. Uviedol, že podľa jeho názoru primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena by bola suma 50 000 €. V tejto súvislosti navrhol vykonať dôkaz znaleckou inštitúciou. 11] Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
12] Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
13] Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
14] Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
15] Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
16] Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
17] Podľa § 209 ods. 2 CSP ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
18] Podľa § 207 ods. 3 CSP návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
19] Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
20] Podľa § 151 p ods. 3 Občianskeho zákona ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
21] Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany v konaní v spornom dome spoločne so svojimi deťmi bývali cca od roku 1991 do roku 2013, kedy sa v súvislosti s rozvodovým konaním žalovaný z domu odsťahoval. Tieto skutočnosti v časti nasťahovania sa do domu neboli medzi účastníkmi
sporné. Skutočnosť, že žalovaný sa odsťahoval z domu v roku 2013 mal súd za preukázané výpoveďou svedkyne Popluhárovej - dcéry sporných strán.
22] Ďalej mal súd za preukázané, že žalobkyňa získala dom darom od žalovaného v roku 2006, teda v čase manželstva, keď dom spoločne užívali s deťmi. V rámci darovacej zmluvy bolo dohodnuté i vecné bremeno pre žalovaného v práve bývania a užívania uvedenej nehnuteľnosti v prospech žalovaného.
23]Ďalej mal súd za preukázané, že manželstvo sporných strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok dňom 4.11.2013.
24] Žalovaný uzavrel nové manželstvo a býva s novou manželkou a dieťaťom v zrekonštruovanej rekreačnej chate, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom. Jedná sa o murovanú stavbu (kúpeľňa, WC, obývačka s kuchyňou, dve izby, chodba a balkón) spolu vo výmere 168 m2. Rozsah a spôsob vybavenia uvedenej nehnuteľnosti, v ktorej žalovaný býva mal súd za preukázaný z projektovej dokumentácie (č.l. 57 až 62 spisu) a fotodokumentáciu na č.l. 77 spisu.
25] Ďalej mal súd za preukázané, že do spornej nehnuteľnosti treba investovať finančné prostriedky na jej údržbu a prípadnú prestavbu. Tieto skutočnosti vyplývali z výpovedi žalobkyne ako i výpovedi svedkyne A. - dcéry sporných strán, ktorá má zároveň i odborné predpoklady na takýto záver ako stavebná inžinierka, ale tieto skutočnosti vyplývajú i zo znaleckého posudku L.. O. I. A.. ako z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 17.5.2017 v konaní XC XX/XXXX (č.l. 180), keď poukazuje na to, že žalobkyňa nie je schopná vykonať ani základnú údržbu nehnuteľnosti z dôvodu čoho došlo k zhoršeniu technického stavu sporného domu.
26] Vzhľadom na takto zistení skutkový stav súd mal za to, že je naplnený dôvod uvedený v § 151 p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákona. Od uzavretia dohody o zriadení vecného bremena v roku 2006 v čase, keď sporné strany užívali spornú nehnuteľnosť spolu so svojimi deťmi ako manželia, došlo k takej zmene pomerov v tom, že manželstvo bolo v roku 2013 rozvedené, oprávnený z vecného bremena sa odsťahoval zo spornej nehnuteľnosti, založil si novú rodinu, zrekonštruoval rekreačnú chatu na nové trvalé bývanie v rozsahu doloženého stavebného povolenia vydaného mestom Pezinok dňa 3.10.2011, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom (povinnosťou žalobkyne strpieť doživotné právo bývania a užívania spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaného) a touto výhodou oprávneného. Súd v danej veci prihliadol i na totožný právny záver Okresného súdu Pezinok v konaní XC XXX/XXXX, z ktorým sa stotožnil i Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí XCo XX/XXXX, kde konštatoval ,,stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa o vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného bremena, zohľadňujúc stav do i po právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania najmä pre názorové nezhody, rozdielnosť pováh a vzájomné odcudzenie." Totožné dôvody ako i pri rozvode manželstva sporových strán v danej veci. Uvádzaných v rozsudku Okresného súdu Pezinok XXP XXX/XXXX. Nakoniec žalovaný tieto skutočnosti ani nenamietal, keď v závere súhlasil so zrušením vecného bremena.
27] Spornou ostala iba výška primeranej náhrady. Súd považoval zistenie výšky primeranej náhrady za skutkovú otázku. Žalobkyňa v žalobe ustálila primeranú náhradu na výšku 500 €. Vzhľadom na spornosť tohto nároku žalobkyňa dala vypracovať súkromný znalecký posudok L.. O. I., PhD. na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena doživotného bývania O. A. v spornej nehnuteľnosti. Znalec vypracoval 25.3.2017 znalecký posudok č. 12/2017, v ktorom stanovil metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu vecného bremena na 5500 €.
28] Znalecký posudok bol doručený sporným stranám v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. XC XX/XXXX v priebehu mesiacov apríl - máj 2017. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.
29] Po právoplatnom skončení konania 9C 97/2016, v ktorom bol zamietnutý návrh O. A. proti V. V. o uloženie povinnosti vrátiť dar - spornú nehnuteľnosť súd vytýčil vo veci termín pojednávania na 14.1.2020. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 29.11.2019.
30] Žalovaný napriek tomu, že mu boli známe závery znalca o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena už v marci 2017 až na pojednávaní dňa 14.1.2020 navrhol vykonať nové znalecké dokazovanie znaleckou inštitúciou na zistenie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena.
31] Súd nepripustil takýto znalecký dôkaz, nakoľko v zmysle § 207 ods. 3 CSP návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustné len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
32] Súd nemal za to, že daný prípad je obzvlášť závažný, naopak zisťovanie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena je jednoduchý, bežný prípad, pre ktorý z pravidla nie je potrebné ani znalecké dokazovanie. Žalovaný v návrhu nedôvodil, aké osobitné vedecké posúdenie je potrebné na zistenie hodnoty primeranej náhrady, resp. aké závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
33] Zároveň sa vecne ani nevysporiadal z eventuálnou nesprávnosťou záverov alebo postupov R. L.. O. I., A.., povedal iba svoj názor, že znalcom stanovená hodnota primeranej náhrady vo výške 5500 € je nízka, keď podľa jeho názoru by primeraná náhrada bola vo výške 50 000 €.
34] Stanovenie výšky peňažnej náhrady je vecou dokazovania. Vzhľadom k tomu, že súd nepripustil navrhnuté znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, ustálil skutkový záver z dôkazov vykonaných a výšku peňažnej náhrady určil v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom znalcom L.. O. I., A.. v súlade s § 215 ods. 1 CSP. Súd prihliadol i na to, že žalovaný napriek tomu, že nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, neargumentoval, v čom vidí nesprávnosť postupu znalca, ani nenamietal spôsob, akým prišiel znalec ku svojim záverom.
35] O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni vzhľadom na jej úspech v spore plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde Pezinok na Krajský súd v Bratislave. Písomne podané odvolanie musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.