Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-138-2019.pdf
PDF · 69.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/138/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 14. januára 2020 prejednal sťažnosť podanú odsúdenou D. I., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/3/2018-220 zo dňa 19.9.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej D. I. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 2T/3/2018-220 z 19.9.2019 podľa § 409 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zamietol žiadosť odsúdenej D. I. o odklad výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/3/2018 zo dňa 21.1.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/33/2019 zo dňa 21.5.2019 vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 7.10.2019 okresnému súdu bola doručená sťažnosť odsúdenej D. I., v ktorej doslova uviedla:
„V zákonom stanovenej lehote týmto podávam sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 2T/3/2018 zo dňa 19.9.2019, ktorým súd zamietol moju žiadosť o odklad nástupu na výkon trestu odňatia slobody. Podanú sťažnosť odôvodňujem tým, že súd síce zadovážil správu z nemocnice pre odsúdených v Trenčíne k možnostiam liečby, avšak nejednalo sa o posúdenie možností liečby u všetkých stanovených diagnóz. V prílohe predkladám aktuálnu správu ošetrujúceho lekára, a navrhujem, aby na podklade sťažnosti po doplnení dokazovania bolo mojej žiadosti o odklad nástupu na výkon trestu odňatia slobody vyhovené.“
Prílohou sťažnosti odsúdenej D. I. je kópia lekárskej správy z 27.9.2019, vystavená MUDr. R. R. (č.l. 230 spisu).
Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odôvodneniu sťažnosti odsúdenej D. I..
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.
Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 409 ods. 4 Tr. por., § 185 ods. 1, 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.
Z hľadiska aplikácie procesného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná. Okresný súd zákonom predpísaným procesným postupom si zadovážil relevantné podklady k svojmu rozhodnutiu, a preto jeho procesnému postupu nemožno vytknúť žiadnu nesprávnosť.
Odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre výrokovú časť napadnutého uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Sťažnostné argumenty odsúdenej D. I. nie sú spôsobilé svojím obsahom zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúci výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutý sťažnosťou odsúdenej.
Skutočnosť, že sťažovateľka sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Krajský súd pripomína, že okresný súd predložil Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín správu, ktorú sama odsúdená predložila okresnému súdu na jeho výzvu k žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody. Stanovisko Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín z 2.9.2019 (č.l. 219 spisu) je potom reakciou na celú lekársku správu - nález, ktorá bola vystavená 9.8.2019 (č.l. 215 spisu). Neobstojí potom tvrdenie odsúdenej, podľa ktorého stanovisko Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín neposúdilo možnosti liečby u všetkých stanovených diagnóz. Krajský súd pripomína, že dôkazné bremeno v konaní o odklad výkonu trestu odňatia slobody na žiadosť odsúdeného je práve na odsúdenom, aby preukázal splnenie podmienok, na podklade ktorých môže konajúci súd výkon trestu odňatia slobody odložiť. Z kópie lekárskej správy, ktorá bola predložená so sťažnosťou odsúdenej D. I., nevyplýva hospitalizácia odsúdenej D. I. v čase podávania sťažnosti a predkladania správy z 27.9.2019.
Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj vo vykonávacom konaní, súčasťou ktorého je rozhodovanie súdu o žiadosti odsúdeného o odklad výkonu trestu odňatia slobody, neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá sa domáha odkladu výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom, ktoré by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdenej D. I. zamietol, pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.