Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-11-2019.pdf
PDF · 69.89 KB
Case nature
Subarea
11CoE/11/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, IČO: 30 807 484, so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, proti povinnému: LT-STAV, s.r.o., IČO: 45 582 874, so sídlom 972 11 Poruba 256, o vymoženie istiny vo výške 141,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/1707/2011 - 24 zo dňa 14. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi Mgr. A. S., Exekútorský úrad so sídlom M. R. N. XXX/XX, S. nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poverením zo dňa 09.06.2011 poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka vykonaním exekúcie. Dňa 01.03.2016 doručil súdny exekútor súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol, že podľa vyjadrenie exekútora povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nie je vlastníkom ani motorového vozidla. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne bolo zo strany súdneho exekútora zároveň zistené, že povinný bol ako zamestnávateľ evidovaný do 31.07.2014 a v súčasnosti nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Exekútor ďalej uviedol, že firemný účet v Tatra banke, a. s. bol zablokovaný, no do dňa podania podnetu na zastavenie exekúcie neevidoval žiadne úhrady a že podľa elektronickej súčinnosti s bankami, povinný vedie účet v UniCredit bank, na ktorom je vedená blokácia vo výške 9.000,- Eur. V predmetnom exekučnom konaní bola vymožená suma celkovo vo výške 141,85 Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že má tieto tvrdenia exekútora za preukázané na základe predloženého exekučného spisu a taktiež má z úradnej činnosti za preukázané, že na povinného je vedených 33 exekučných konaní. Vzhľadom na preukázanú nemajetnosť povinného mal súd za to, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že nesúhlasí s výrokom o trovách. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti povinného a zároveň poukázal na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka bola v plnom rozsahu vymožená dňa 30.11.2012. Oprávnený poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2018, podľa ktorých nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach hmotného a skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.
Záverom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného poukázal na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a teda podľa jeho názoru zákon jasne udáva povinnosť oprávneného znášať náhradu trov exekúcie bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného mohol predvídať. Ďalej uviedol, že pohľadávka bola uhradená po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Podľa § 5 citovanej vyhlášky je odmena exekútora 20% zo základu na jej určenie, pričom oprávnenému bolo uhradených 141,85 Eur, z čoho 20% predstavuje sumu 28,37 Eur ale minimálny paušál je 33,19 Eur čo exekútor zohľadnil aj v špecifikácii trov exekúcie a preto trvá na priznaní nároku na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a to vo výške 46,51 Eur.
4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora ďalej nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 386 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie smeruje voči výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
10. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie. Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je.
11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedených priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.
12. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).