Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/211/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Resale, s.r.o., so sídlom pri Habánskom mlyne 3844/16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 683 361, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101925327/2019 zo dňa 12. augusta 2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 11.10.2019 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101351105/2019 zo dňa 04.06.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 101925327/2019 zo dňa 12. augusta 2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 v sume 66.495,20 Eur.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa (ďalej len ,P") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí závažná ujma v pôsobení žalobcu nie len ako podnikateľa, ale najmä ako zamestnávateľa. Uviedol, že nútený výkon rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní, pri nepriznaní odkladného účinku m môže viesť až k vyhláseniu konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania na majetok žalobcu s neodstrániteľnými škodami. Žalobca podanou správnou žalobou dostatočne preukázal možnosť vzniku nezvratnej vážnej ujmy, ktorá mu hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku žalobe súdom. Nútený výkon rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní môže viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov žalobcu, ktorý by sa v dôsledku úhrady údajného rozdielu dane v danej výške dostal do značne zhoršeného ekonomického stavu, v dôsledku ktorého by nebol schopný zamestnávať taký počet osôb, ktorým v súčasnosti žalobca poskytuje prácu. Žalobca tiež poukázal na výšku svojho základného imania, a to vo výške 17.000,- Eur, ktoré vzhľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane je podstatne nižšie, a preto mal za to hrozba závažnej ujmy je nepochybne preukázaná.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že podľa jeho názoru žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala hrozba závažnej ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. Uviedol, že nestačí poukazovať na možný následok eventuálnej ujmy, ale je potrebné ho osvedčiť doložením dôkazov. Z týchto dôvodov žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

4. Podľa zákona ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na skutočnosť, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma nie len ako podnikateľovi, ale predovšetkým ako zamestnávateľovi a to vo forme straty schopnosti zamestnávať taký počet osôb, ktorým žalobca v súčasnosti poskytuje prácu. Rovnako tak namietal, že výška vyrubeného rozdielu dane by bola pri okamžitom výkone rozhodnutia pre žalobcu likvidačná a bolo by tým znemožnené plnenie záväzkov žalobcu voči jeho obchodným partnerom. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal aj na výšku svojho základného imania, ktoré vzhľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane nie je podstatne vyššie.

11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy, však žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však v čase rozhodovania správneho súdu neexistuje. Koncepcia odkladného účinku, však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).