Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/419/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci navrhovateľky: Ing. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, E. proti 1/ YESS - SPORT CENTRUM s.r.o., so sídlom Tatranská 1, Košice, IČO: 47 440 945 a 2/ Ing. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X, E., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 21. novembra 2019, č. k. -50

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky voči spoločnosti YESS - SPORT CENTRUM s.r.o. a Ing. A. E. zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve Ing. A. E., evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX pre kat. úz. D. (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). Peňažná pohľadávka navrhovateľky v celkovej výške istiny 221.750,- Eur vznikla podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu z dvoch zmlúv o pôžičke, uzavretých dňa 1.1.2016 medzi G. Z.Ú. ako veriteľom a spoločnosťou YESS - SPORT CENTRUM s.r.o. a Ing. A. E. v hmotnoprávnom postavení dlžníkov (ďalej tiež len „dlžníci“), na základe ktorej boli dlžníkom poskytnuté peňažné prostriedky v sume 123.000,- a peňažné prostriedky v sume 98.750,- Eur oproti povinnosti vrátiť ich po uplynutí určenej doby spolu s dohodnutými úrokmi. Podľa tvrdenia navrhovateľky si dlžníci svoj záväzok zo zmlúv o pôžičke v dohodnutom čase splatnosti a ani neskôr dobrovoľne nesplnili a z toho dôvodu bola nútená uplatniť si pohľadávku voči nim žalobou. Konanie o nej je vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. a nateraz nie je skončené. Navrhovateľka nadobudla pohľadávku voči dlžníkom od pôvodného veriteľa G. Z. prevodom vlastníckeho práva k nej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.4.2019. Obavu z ohrozenia exekúcie navrhovateľka odôvodnila tvrdením, že podľa verejne prístupných evidencií „žalovaný“ dlhuje aj iným osobám, medzi inými tiež aj štátu na daniach, je proti nemu vedených viacero exekučných konaní a jeden z veriteľov už i vykonal záložné právo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Tieto skutočnosti podľa názoru navrhovateľky odôvodňujú obavu, že majetok dlžníkov sa môže ďalej znižovať, a to až do tej miery, že v čase vykonateľnosti jej pohľadávky už exekučne postihnuteľnými hodnotami nebudú disponovať.

2. Prvoinštančný súd návrhu navrhovateľky nevyhovel na podklade záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru vyšiel súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia z toho, že navrhovateľka neosvedčila také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali obavu v ohrozenie exekúcie. Súd prvej inštancie pritom zastával názor, že ohrozenie exekúcie môže byť objektívne vyvolané len právnymi či faktickými úkonmi dlžníka, ktorými dochádza k zmenšovaniu jeho

majetku alebo k sťaženiu možnosti núteného uspokojenia veriteľov z tohto majetku (marením exekúcie). Obavy v ohrozenie exekúcie tak podľa záveru prvoinštančného súdu nemôžu vyplývať len z pasívneho správania sa dlžníkov, medzi iným tiež i zo skutočnosti, že neplnia iné svoje záväzky a ani z konania iných ich veriteľov. Prvoinštančný súd na odôvodnenia napadnutého uznesenia skonštatoval tiež, že „..žalobkyňa ničím neosvedčila, že by bez zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky bola dôvodná obava, že by bola prípadná exekúcia ohrozená, keď ani len netvrdila, že by tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade vlastnili ako majetok výlučne len predmetné nehnuteľnosti, t.j. že by boli insolventní. Okrem toho neosvedčila, že by sa žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade zbavovali svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty“. Rozhodnutie o trovách konania, nepriznávajúce dlžníkom nárok na ich náhradu, odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 255 ods. 1 plným procesným úspechom dlžníkov a skutočnosťou, že im v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie. V odvolaní navrhovateľka polemizovala so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení existencie dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Odvolateľka nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, že ňou tvrdené skutočnosti nesvedčia o insolventnosti žalovaných a o tom, že sa aktívne zbavujú svojho majetku. Navrhovateľka v tomto smere akcentovala, že v čase omeškania s plnením sporného záväzku žalovaní uzatvorili ďalšiu zmluvu o pôžičke s MVDr. Z. S., pohľadávka z ktorej bola zabezpečená zriadením záložného práva na majetok žalovaných rozhodnutím súdu, a tiež aj zmluvu o pôžičke s E. O., pohľadávka z ktorej už bola nútene uspokojená vykonaním záložného práva. Tieto skutočnosti podľa presvedčenia navrhovateľky, v protiklade s nazeraním na ne prvoinštančným súdom, nasvedčujú tomu, že žalovaní vykazujú známky zadlženosti a že ich kroky smerujú k znižovaniu stavu ich majetku. Podľa navrhovateľky je naviac možné očakávať, že nesplácané záväzky žalovaných budú viesť k vzniku ďalších nútených tiarch na ich majetku, čo rovnako ohrozuje možnosť ich postihnutia exekúciou.

4. Dlžníci sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom zamietavom výroku i v závislom výroku o trovách konania, vecne správne. Preto ho v súlade s ust. potvrdil.

6. Navrhovateľka vymedzením odvolacieho dôvodu proti zamietavému výroku napadnutého uznesenia učinila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zabezpečením pohľadávky navrhovateľky zriadením záložného práva na majetok žalovaných. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky prvoinštančným súdom a za správny považuje aj jeho záver, že navrhovateľka obsahom návrhu a k nemu pripojenými písomnosťami neosvedčila, že žalovaní svojimi právnymi či faktickými úkonmi kvantitatívne alebo kvalitatívne disponujú so svojim majetkom a tým ohrozujú možnosť alebo efektívnosť uspokojenia pohľadávky navrhovateľky v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie vo svojich úvahách správne vyšiel z toho, že platobná neschopnosť dlžníka sama o sebe exekúciu neohrozuje, a že teda popri existencii zročnej pohľadávky musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a podľa možnosti tiež i podložiť písomnosťami, že tu je daná aj iná skutočnosť, ktorá vyvoláva dôvodnú obavu, že dlžník dispozíciou so svojim majetkom exekúciu zmarí. Úvahy súdu prvej inštancie možno v kontexte odvolacej argumentácie navrhovateľky doplniť v tom smere, že obavu v ohrozenie exekúcie bez ďalšieho objektívne nezakladá ani pluralita veriteľov. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je totiž ochrana veriteľa pred marením exekúcie dlžníkom a nie poskytnutie prednosti či vytvorenie výhodnejšej pozície oproti iným veriteľom, ako sa navrhovateľka mylne domnieva. S odvolateľkou možno súhlasiť v tom, že za dispozíciu ohrozujúcu exekúciu možno považovať tiež i prevzatie ďalších záväzkov dlžníkom. Nie však akýchkoľvek, ako nesprávne predpokladá, ale len takých, ktoré nemajú primeraný hospodársky dôvod. To v procesných súvislostiach predpokladá, že tvrdenie o ohrození exekúcie prevzatím ďalších záväzkov sa bez ozrejmenia i takých súvislostí, ktoré svedčia o zjavne neadekvátnom alebo nečestnom ekonomickom dopade na majetkovú podstatu dlžníka, nezaobíde. V tomto kontexte

odvolací súd nemôže inak než skonštatovať, že tvrdenie navrhovateľky, že dlžníci prevzatím pôžičiek od iných veriteľov sledovali sťaženie uspokojenia jej pohľadávky, zostalo len v rovine vyslovenej hypotézy, pravdepodobnosť ktorej nebola podporená skutočnosťami, ktoré v doterajšom priebehu konania vyšli najavo. Už len z týchto dôvodov nebolo možné návrhu navrhovateľky vyhovieť.

7. Naviac, podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľka v návrhu neosvedčila naplnenie ani druhého zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je hodnoverné osvedčenie pohľadávky, zabezpečenie ktorej žiadala.

8. Podľa ust. , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ ) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (pri neodkladnom opatrení), respektíve ktoré hodnoverne osvedčujú existenciu pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom na veciach dlžníka. V právnej teórii boli v tejto súvislosti formulované závery, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená „..je existencia súdneho alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom“ (Mazák, J., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, Iura Edition, 1997, s. 310, str. 93) a že „Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1158). Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo ešte výstižnejšie povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108).

12. V úvahách o miere pravdepodobnosti vyhovenia žalobe navrhovateľky, ktorou si uplatnila posudzovanú pohľadávku, odvolací súd nemohol prehliadnuť, že občianskoprávne záväzky (podľa dojednania v časti V bod 1) z oboch zmlúv o pôžičke boli splatné dňa 30.6.2016 (podľa časti II bod 1). Právna teória i súdna prax sú zajedno v tom, že právo sa môže vykonať po prvý raz, len čo vznikne možnosť na jeho základe podať žalobu, inak povedané, len čo nastane okamih, kedy je právo aktio nata. Tento okamih nastáva splatnosťou dlhu, teda dňom, kedy mal dlžník povinnosť prvý krát dlh splniť. Tento deň je potom dňom začiatku plynutia premlčacej doby podľa (por. napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 23.2.2006). Vo svetle týchto

interpretačných úvah k ust. odvolací súd na podklade skutočností, ktoré doposiaľ vyšli najavo, uzavrel, že dňom 1.7.2016 začala plynúť 3 ročná premlčacia doba podľa , ktorá uplynula dňa 1.7.2019, keďže k uplatneniu nároku na súde navrhovateľkou došlo až dňa 16.10.2019 (podľa podacej pečiatky na žalobe čl. 43). Nakoľko navrhovateľka netvrdila a ani z obsahu spisu nevyplynula skutočnosť, majúca vplyv na plynutie premlčacej doby, odvolací súd dospel k záveru, že pohľadávka, zabezpečenia ktorej sa navrhovateľka domáha, je premlčaná, a preto miera pravdepodobnosti vyhovenia jej žalobe sa rozhodne nejaví byť vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Preto podľa úvahy odvolacieho súdu nebolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť ani z dôvodu, že opisom rozhodujúcich skutočností v ňom navrhovateľka hodnoverne neosvedčila reálnosť judikovania jej pohľadávky.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako v zamietavom výroku tak aj v závislom výroku o trovách konania ( ), majúcom správny základ v plnom procesnom neúspechu dlžníkov v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. V odvolacom konaní mali dlžníci plný procesný úspech a preto im v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu dlžníkom v odvolacom konaní trovy nevznikli a v okolnostiach prípadu ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.