Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-8C/26/2018

Potvrdené rozhodnutím 3Co/28/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: Anna Rusková, nar. 02.07.1948, trvale bytom Mládeže 1569/5, Zlaté Moravce, zast. M.. U. O., usadeným euroadvokátom so sídlom D. Z.. O. XXX/XX, A., proti žalovanej: Slovenská F., S. R.. O. Z. Z., L.: XX XXX XXX, F.L. XX, N., o náhradu za stratu na zárobku v sume 115,41 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.02.2024, č. k. B1-8C/26/2018-153, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e. II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobkyne: V. F., D.. X. M. XXXX, N. O. XXXX/X, R. O., právne zastúpená: JUDr. Lubomír Müller, usadený euroadvokát so sídlom Nábrežie sv. Metoda 120/14, Prievidza, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhrade za stratu na zárobku v sume 115,41 €, takto

rozhodol:

I. Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie istiny v sume 58,55 € a v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra 2018.

II. Žaloba o zaplatenie istiny v sume 56,86 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 17. augusta 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1,69 € od 17. augusta 2018 do zaplatenia, a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 21. septembra 2018 do zaplatenia sa zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanej, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), zaplatenia sumy 115,41 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 17. augusta 2018 do zaplatenia. Tvrdila, že je pozostalou dcérou a dedičkou v rozsahu 2/7 po svojom otcovi M. G., narodenom X. M. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. P. XXXX (ďalej len „otec žalobkyne“). Otec žalobkyne bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava z 25. marca 1957, sp. zn. T 39/57, v spojení s rozsudkom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z XX. V. XXXX, sp. zn. To 75/57, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa , za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne, ktorý vykonával od 10. júla 1957 do 4. decembra 1957, kedy bol prepustený na základe amnestie. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. januára 2018, sp. zn. rozhodol, že otec žalobkyne je účastný rehabilitácie podľa o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobkyňa následne požiadala žalovanú o odškodnenie náhrady za stratu otca žalobkyne na zárobku počas výkonu jeho trestu podľa a , na čo žalovaná nereagovala. Preto si uplatňuje aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. V následnom podaní z 16. októbra 2018 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti žalovanej istiny 58,55 €, z čoho časť v sume 1,69 € vzala späť pre zaokrúhľovanie a pre zjednodušenie v súvislosti s rôznymi názormi strán na výpočet žalovaného nároku a časť v sume 56,86 € vzala späť z dôvodu, že žalovaná jej po podaní žaloby priznala odškodnenie, z ktorého na žalovaný nárok pripadá 56,86 €; žalobkyňa zobrala žalobu späť len vo vzťahu k istine, nie k príslušenstvu. V úrokoch za časť, ktorá bola uhradená, žalobkyňa na nároku zotrvala.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe (č. l. 14) poukázala na to, že žalobkyňa si uplatňuje 2/7 nároku na odškodnenie titulom náhrady za stratu na zárobku, pričom si uplatnila 1/7 aj za matku M. G., ktorá sa v dedičskom konaní vzdala podielu v prospech žalobkyne. V čase úmrtia otca žalobkyne tento zanechal pozostalú manželku a šesť žijúcich detí, vrátane žalobkyne. Nárok podľa nie je v osvedčení o dedičstve po otcovi žalobkyne zahrnutý, ide o samostatný nárok, ktorý si môže uplatňovať každý z dedičov a dohoda dedičov nemá relevanciu pre konanie podľa Žalovaná teda nárok nad rámec toho, čo plnila žalobkyni považuje za nedôvodný. Žiada v prípade neúspechu určiť 30 dňovú paričnú lehotu.

3. V replike žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná by si mala ctiť dedičskú dohodu, s ohľadom na ktorú si matka žalobkyne nepodávala vlastnú žiadosť podľa Dupliku žalovaná nepredložila. Na pojednávaní doplnila žalovaná skutkové tvrdenia o tvrdenie, že medzičasom uhradila žalobkyni sumu 0,27 € (časť nároku, ktorá sa týka úrokov zodpovedajúcich odškodneniu, ktoré žalovaná žalobkyni plnila po podaní žaloby). V podaní z 12. februára 2024 vzala žalobkyňa späť žalobu v tejto časti, čiže v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra 2018, pretože žalovaná poukázala žalobkyni sumu 0,27 €.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré navrhla vykonať a predložila žalobkyňa, a to: osvedčenie o dedičstve (č. l. 3-6), potvrdenie Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. 7), uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16. januára 2018, sp. zn. (č. l. 8), žiadosť žalobkyne zo 16. februára 2018 (č. l. 9). Na návrh žalobkyne tiež súd v rámci dokazovania prečítal podania žalobkyne zo 4. septembra 2018, 16. októbra 2018 a 16. júna 2020 (č. l. 1, 13 a 68). Súd ďalej vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré navrhla vykonať a predložila žalovaná, a to: uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16. januára 2018, sp. zn. (č. l. 18), osvedčenie o dedičstve (č. l. 19-26), žiadosť žalobkyne zo 16. februára 2018 (č. l. 27-28), doplnenie žiadosti zo 14. marca 2018 (č. l. 29-30), oznámenia výsledku predbežného prerokovania z 20. septembra 2018 (č. l. 31-40) a ústrižok poštového poukazu na adresu z 8. februára 2024 (č. l. 140). Z takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci.

5. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo 16. januára 2018, sp. zn. je preukázané, že M. G., nar. X. M. XXXX (pozn. sudcu, zrejme ide o chybu v dátume), ktorý bol odsúdený rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava z 25. marca 1957, sp. zn. T 39/57, v spojení s uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín z 24. apríla 1957, sp. zn. To 75/57-1, pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa účinného v čase spáchania skutku, je účastný súdnej rehabilitácie v celom rozsahu. Z uznesenia je preukázané, že nadobudlo právoplatnosť dňa 16. januára 2018. Z potvrdenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže z 29. mája 2017, sp. zn. AZVJS-774-1/2017 je preukázané, že otec žalobkyne bol vo výkone trestu od 10. júla 1957 do 4. decembra 1957 a bol amnestovaný a prepustený z ústavu v M.. Z osvedčenia o dedičstve notárky M.. R. O. z 19. decembra 2008, sp. zn. -44, Dnot. 185/XXXX, M. A., Ž. Ž.V. M. V. W. W. po D. P. M. Kováčovi, nar. X. M.F. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. P. XXXX. Ďalej je z neho preukázané, že dedičstvo netvoria žiadne pasíva a aktíva sú tvorené len cennými papiermi a nehnuteľnosťami v kat. úz. P., C., A. V. R. O.; medzi aktívami sa neuvádzajú žiadne pohľadávky. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného osvedčenia o dedičstva dňa 6. januára 2009. Zo žiadosti žalobkyne zo 16. februára 2018 je preukázané, že žiadosťou doručenou uvedeného dňa ministerstvu požiadala o 2/7 odškodnenia pripadajúceho podľa na jej otca, z čoho náhrada za stratu na zárobku činí sumu 403,93 € a o vyplatenie nároku požiadala poštovým poukazom. Zo žaloby založenej na č. l. 1 je preukázané, že predmetná žaloba bola súdu doručená dňa 4. septembra 2018. Zo skutkového tvrdenia žalobkyne, uvedeného v podaní žalobkyne zo 16. októbra 2018, ktoré potvrdila vo vyjadrení k žalobe žalovaná, je preukázané, že žalovaná priznala žalobkyni odškodnenie - náhradu za stratu na zárobku v sume 56,86 € dňa 20. septembra 2018. Z ústrižku poštového poukazu z 8. februára 2024 je preukázané, že žalovaná odoslala žalobkyni sumu 0,27 €. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16. októbra 2018 vzala žalobu späť v časti istiny 58,55 €. Žalovaná so späťvzatím súhlasila na pojednávaní dňa 8. februára 2024. Žalobkyňa zobrala v podaní z

12. februára 2024 žalobu späť aj v časti príslušenstva, ktoré žalovaná plnila žalobkyni po podaní žaloby v deň pojednávania dňa 8. februára 2024 (0,27 €), v prípade ktorého ide o časť úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra 2018. Žalovaná so späťvzatím v tejto časti súhlasila v e-mailovom podaní zo 14. februára 2024. Súd preto vo výroku I. v rozhodnutí vo veci samej podľa zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 58,55 € a v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do 20. septembra 2018.

8. Ďalej sa súd zaoberal vecou samou, ktorá nebola dotknutá spať vzatiami a zostala predmetom konania, t. j. predmetom konania zostal nárok žalobkyne na zaplatenie istiny v sume 56,86 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 17. augusta 2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 1,69 € od 17. augusta 2018 do zaplatenia a zo sumy 56,86 € od 21. septembra 2018 do zaplatenia (žalobkyňa totiž zobrala žalobu späť vo vzťahu k istine v sume 58,55 €, ale tieto úkony sa nedotýkali príslušenstva k týmto istinám, ktoré zostali predmetom konania a súd musel o nich konať). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení (ods. 5) a z nižšie uvedeného právneho posúdenia dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. Podľa nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov.

10. Podľa pri uplatňovaní nárokov podľa , 26 a 27 sa postupuje podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa právo žiadať odškodnenie prechádza na dedičov poškodeného, pokiaľ sú nimi deti, manžel, rodičia, a ak ich niet, súrodenci, s výnimkou nárokov, ktoré podľa zanikajú smrťou poškodeného.

12. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30. júna 2004 (ďalej len „“), ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

14. Podľa splnením dlh zanikne.

15. Predmetom konania, po zastavení konania (výrok I.), zostal nárok na zaplatenie istiny 56,86 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 17. augusta 2018 do zaplatenia. Bolo preukázané, že otec žalobkyne bol vo výkone trestu odňatia slobody od 10. júla 1957 do 4. decembra 1957 (t. j. 4 mesiace a 20 dní v novembri 1957 a 4 dni v decembri 1957) a bolo vyslovené, že je účastný na rehabilitácii v plnom rozsahu. Ak by v čase právoplatnosti rehabilitácie žil, mal by nárok na odškodnenie podľa a to na náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 €. Keďže v čase právoplatnosti vyslovenia jeho účasti na rehabilitácii dňa 16. januára 2018 už otec žalobkyne nežil, pretože zomrel dňa 12. októbra 2007, prešlo právo žiadať náhradu za stratu na zárobku podľa na dedičov nebohého otca žalobkyne, pričom medzi oprávnené osoby patrí aj žalobkyňa ako dieťa po poškodenom. Žalobkyňa preto má nárok na 1/7 zo sumy náhrady za stratu na zárobku podľa v spojení s vo výške 398,04 €. Výšku tejto náhrady vypočítal súd podľa dĺžky trvania výkonu trestu zo sumy 83 €/ mesiac podľa [4 mesiace ´ 83 € + (20/30) x 83 € + (4/31) x 83 €, t. j. 398,04 €]. Výpočet výšky tejto sumy sa stal počas konania medzi stranami nesporným. Žalobkyňa si uplatnila na ministerstve nárok dňa 16. februára 2018. Vzhľadom na počet spoludedičov žalobkyne (dedičmi bola pozostalá manželka otca žalobkyne a súrodenci žalobkyne, celkovo 7 dedičov) pripadá na žalobkyňu 1/7 uvedeného nároku, t. j. suma 56,86 €. Žalovaná neuspokojila po podaní žaloby nárok na zaplatenie 1/7 pripadajúcej na žalobkyňu ako na dedičku po jej nebohom otcovi. Žalobkyňa podala

žalobu na súd dňa 4. septembra 2018. Žalovaná po podaní žaloby plnila žalobkyni dňa 20. septembra 2018 vo vzťahu k žalovaným nárokom sumu 56,86 €.

16. Hoci žalovaná plnila žalobkyni po podaní žaloby sumu 56,86 € a žalobkyňa zobrala žalobu späť v tejto sume, predmetom konania zostal tejto sume prislúchajúci nárok na zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 56,86 € od 21. septembra 2018 do zaplatenia. Vo vzťahu k tomuto príslušenstvu súd žalobu vo výrok II. v tejto časti zamietol, pretože dlh žalovaného na zaplatenie sumy 56,86 € zanikol dňa 20. septembra 2018 splnením v zmysle .

17. Žalobkyňa sa okrem vyššie uvedeného domáhala aj ďalšej 1/7 z nároku jej nebohého otca podľa , čo zodpovedá sume 56,86 € s príslušenstvom, z dôvodu, že jej matka sa podľa dohody dedičov vzdala dedičského podielu po nebohom otcovi žalobkyne v prospech žalobkyne. Z osvedčenia o dedičstve bolo preukázané, že dedičstvo nebolo tvorené žiadnymi pohľadávkami. Je pravda, že dedičia (vrátane žalobkyne) uzatvorili dedičskú dohodu podľa , no táto sa týkala len konkrétnych špecifikovaných aktív a pasív vymenovaných v tejto dohode. Z dedičskej dohody vyplýva, že matka žalobkyne neodmietla dedičstva a až počas dedičského konania sa vzdala svojho podielu na konkrétnych veciach, špecifikovaných v tejto dedičskej dohode, v prospech žalobkyne. V dohode dedičov nie je obsiahnutá žiadna dohoda o akejkoľvek prípadnej pohľadávke nebohého otca žalobkyne. Aj podľa ustálenej súdnej praxe dohodu dedičov podľa možno uzavrieť iba o majetku, ktorý je v čase uzavretia dohody známy, a nie aj o majetku, ktorý eventuálne ešte len bude dodatočne objavený (v tomto zmysle Nejvyšší soud ČSSR. Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyšších soudů ČSSR, ČR a SSR 1970 - 1983 : O občanském soudním řízení a o řízení před státním notářstvím. Praha : Nejvyšší soud ČSSR : SEVT, 1986, s. 839). Súd to dáva do súvisu s tým, že k prejednaniu dedičstva došlo už v decembri 2008, kým otec žalobkyne bol právoplatne rehabilitovaný až v januári 2019. Treba rozlišovať konkrétny splatný nárok (ktorý v čase smrti otca žalobkyne neexistoval, pretože v čase smrti ešte nebol rehabilitovaný a nemohol ani žiadať o odškodnenie) a právo žiadať odškodnenie podľa Predmetom dedenia by mohla byť pohľadávka žalobcu len, ak by ešte za svojho života o odškodnenie žiadal otec žalobkyne. O taký prípad v danej veci nejde. Súd sa preto stotožňuje s názorom žalovanej, že nárok dediča podľa má originárnu povahu.

18. V skratke, žalobkyňa nemá právo žiadať o odškodnenie podľa vo výške 1/7 zo sumy 398,04 € za svoju matku a to aj napriek tomu, že sa táto v jej prospech dohodou dedičov vzdala svojich zákonných podielov na dedičstve po otcovi žalobkyne. Dohoda dedičov sa vzťahovala na konkrétne v nej vymedzené aktíva patriace do dedičstva a žalovaný nárok medzi tieto aktíva nepatril (a ani nemohol, pretože vznikol až po rehabilitácii otca žalobkyne v čase, kedy už nežil). Preto je žaloba v sume 56,86 € s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne zo sumy 56,86 € od 17. augusta 2018 do zaplatenia nedôvodná a súd ju vo výroku II. zamietol.

19. Napokon súd zamietol vo výroku II. žalobu aj v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1,69 € od 17. augusta 2018 do zaplatenia. Ide o príslušenstvo, ktoré prislúcha k nároku na zaplatenie istiny 1,69 €, ku ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť; v časti príslušenstva žalobu späť nevzala. Vo vzťahu k tomuto príslušenstvu súd žalobu zamietol. Dôvodom je, že počas konania sa medzi stranami stalo nesporným (vyplýva to z podania žalobkyne na č. l. 13), že nárok otca žalobkyne na odškodnenie zodpovedá sume 398,04 €, nie sume 403,93 €. Potom podiel 1/7 (pripadajúci na žalobkyňu s ohľadom na siedmych dedičov po nebohom otcovi žalobkyne) z rozdielu týchto súm (5,89 €) činí sumu 1,68 €. V tejto sume preto nárok žalobkyne nie je dôvodný. Tiež sa stalo nesporným, že žalovaný nárok nezahŕňa ani sumu 0,01 €, ktorá sa týka zaokrúhľovania žalovaného nároku. V súčte týchto dvoch súm (spolu 1,69 €) žaloba nie je dôvodná podľa , pretože presahuje sumu 56,86 € (t. j. ide o tú sumu, ktorú plnila žalovaná žalobkyni po podaní žaloby), a preto je nedôvodný i nárok na zaplatenie príslušenstva prislúchajúceho k tejto sume.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

21. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Táto zásada je premietnutá do . Úspech vo veci (tiež zodpovednosť za výsledok sporu) pritom súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) je charakteristická pre sporové konania (akým je aj predmetná právna vec) a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane (účelne vynaložené, preukázané) trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Úspech vo veci súd zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku. Táto zásada je doplnená zásadou zavinenia vyjadrenou v . Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (porov. uznesenie NS SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. ). Tieto východiská súd aplikoval aj v danej veci.

24. Čo sa týka zásady úspechu v zmysle , z hľadiska žalovanej istiny bola žalovaná úspešná v časti žalovanej istiny 56,86 €, v ktorej bola žaloba zamietnutá (výrok II.), čo zodpovedá 49,27% pôvodne žalovanej istiny.

25. Čo sa týka zásady zavinenia, z pôvodne žalovanej sumy podľa zavinila žalovaná zastavenie konania v časti sumy 56,86 €, ktorú plnila po podaní žaloby a v časti k tejto sume zodpovedajúceho príslušenstva, ktoré plnila počas konania (0,27 €). Táto suma 56,86 € zodpovedá 49,27% pôvodne žalovanej istiny. Z pôvodne žalovanej sumy podľa zavinila žalobkyňa zastavenie konania v rozsahu sumy 1,69 €, v ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť, čo urobila pre uľahčenie výpočtu a z procesnej stránky preto dôvody zastavenia konania sú v rozsahu 1,46% na strane žalobkyne.

26. Celkovo teda na strane žalobkyne je neúspech v rozsahu 49,27% a zavinenie na zastavení v rozsahu 1,46%, čo spolu činí 50,73%. Na strane žalovanej je zavinenie zastavenia konania v rozsahu 49,27%. Nie je dôvod, aby v prípade, že sa v jednom konaní kombinujú sčasti dôvody pre rozhodnutie podľa (t. j. podľa zásady úspechu) a súčasne podľa (t. j. podľa zásady zavinenia) tieto sumárne neposudzovali rovnako ako v prípade úspechu, t. j. porovnávaním žalobného petitu a výroku rozsudku. Preto od súčtu neúspechu žalobkyne v merite veci v rozsahu 49,27% (56,86 €) a zavinenia na zastavení žaloby v rozsahu 1,46%, čiže spolu 50,73%, treba odčítať zavinenie žalovanej na zastavení konania v rozsahu 49,27%, čo činí 1,46% v prospech strany žalovanej.

27. Pre plnosť súd uvádza, že súd pri posudzovaní rozsahu zavinenia a rozsahu úspechu neprihliadal na zavinenie vo vzťahu k príslušenstvu, pretože podľa súdnej praxe úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2018, sp. zn. , cit. podľa str. Mačugová, B.: Trovy súdneho konania : judikatúra. Žilina : Eurokódex, 2021, s. 93).

28. Vzhľadom na zistený nepatrný rozdiel medzi úspechom žalovanej a jej zavinením a zavinením žalobkyne svedčiacim v rozsahu 1,46% v prospech žalovanej súd vo výroku III. analogicky s použitím v spojení s rozhodol, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.