Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-64-2010.pdf
PDF · 96.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17C/64/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
F. súd D. II, sudkyňou O.. O. A., v spore žalobkyne: Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, D., proti žalovanému: S. X., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, D., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. K. bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e členský podiel v S. bytovom družstve II D., k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 8. poschodí, obytného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, vchod č. XX, na ulici B., D. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec: D. - S. D., F.: D., pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva v hodnote XX.XXX eur.
II. Y. j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu XX.XXX eur, a to do X mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
U.. S. sporu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. K. náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
V. Y. j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v rozsahu XX%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobou, podanou na súde dňa XX.X.XXXX, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej tiež len „I.“) s odôvodnením, že A. so žalovaným uzavreli X.X.XXXX a toto bolo rozvedené rozsudkom F. súdu D. II zo dňa X.XX.XXXX, č.k. XXC/X/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX. V roku XXXX, teda za trvania manželstva, zaplatil žalovaný, ktorý sa stal členom S. bytového družstva II D., členský podiel na družstevný byt, ktorý bol sporovým stranám v roku XXXX daný do užívania na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX. S. tak vzniklo právo spoločného užívania bytu a právo spoločného členstva v družstve. U. o družstevný byt č. XX, nachádzajúci sa na 8. poschodí, obytného domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX, vchod č. XX, na ulici B., D. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec: D. - S. D., F.: D., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Y. do manželstva vniesla finančnú hotovosť z dedičstva, a to z predaja nehnuteľností v sume XX.XXX Sk, kde boli dvaja vlastníci a jej podiel činil polovicu. J. peniaze boli použité v spoločnej domácnosti sporových strán. A. predajom nehnuteľnosti v sume XXX.XXX Sk, kde boli traja vlastníci, podiel žalobkyne činil jednu tretinu. J. peniaze boli tiež použité v spoločnej domácnosti. D. sa o užívaní bytu po rozvode sporové strany nevedeli dohodnúť a medzi nimi dochádzalo k neustálym konfliktom, ktoré nepriaznivo vplývali aj na ich plnoleté deti, nakoľko jeden syn ostal bývať doma, musela sa žalobkyňa z obavy a strachu dočasne
z bytu vysťahovať. E. vyhrážanie sa žalovaným ako aj psychický nátlak, že jej dobrovoľne peniaze nevyplatí, zmarili akúkoľvek mimosúdnu dohodu. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd prikázal členský podiel v S. bytovom družstve II D. k bytu žalovanému a zároveň uložiť mu povinnosť vyplatiť jej súčasnú trhovú cenu vo výške polovice určenej znalcom, a to polovicu celkovej hodnoty bytu.
X. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Y. spolu s prílohami ako aj procesnými poučeniami súdu bola doručená opatrovníkovi žalovaného v súlade s ustanoveniami F. súdneho poriadku dňa XX.X.XXXX, ktorý sa k uvedenej žalobe nevyjadril.
X. Uznesením F. súdu D. II zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby rozšírením o rozhodnutie, že sa 1/ zrušuje právo spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu č. XX nachádzajúceho sa na 8. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, vchod č XX, na ulici B., D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec: D. S. D., F.: D., pozostavajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, 2/ určuje sa, že výlučným nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 8. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, vchod č. XX, na ulici B., D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec: D. S. D., F.: D., pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a členom S. bytového družstva II. D. sa stáva žalovaný a že 3/ žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania, ako aj trovy právneho zastúpenia.
X. Uznesením F. súdu D. II zo dňa X.XX.XXXX súd vylúčil určenie nárokov uplatnených zo strany žalobkyne zmenou žaloby jej rozšírením zo dňa XX.X.XXXX na samostatné konanie, a to sp.zn. XXC/ X/XXXX.
X. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa XX.X.XXXX. Z. sa zúčastnila žalobkyňa, ktorá zotrvala na podanej žalobe. Z. sa nezúčastnil žalovaný, ktorému predvolanie na pojednávania bolo doručené v súlade s § 112 T. dňa XX.XX.XXXX, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Na základe týchto skutočností súd pojednával v neprítomnosti žalovaného (§ 180 T.).
X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobkyne, listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, znaleckým posudkom č. X/XXXX a jeho doplnením č. X vypracovaným znalcom U.. A. S. a zistil nasledovný skutkový stav:
X. Sporové strany uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, z ktorého pochádzajú dve plnoleté deti. A. sporových strán bolo rozvedené rozsudkom F. súd D. II č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
X. Tak, ako to vyplýva z výmeru č.p. XXXX zo dňa XX.X.XXXX a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX, bol žalobcovi za trvania manželstva pridelený družstevný byt č. XX pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva, nachádzajúci sa v obytnom dome na B. ulici č. XX v D., na základe čoho došlo k vzniku spoločného nájmu sporových strán ako aj spoločného členstva v S. II. J. skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná.
X. Z pripojeného spisu F. súdu D. II sp. zn. XXC X/XXXX súd zistil, že rozsudkom F. súdu D. II zo dňa XX.X.XXXX, sp.zn. XXC/X/XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, súd zrušil právo spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 8. poschodí, obytného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, vchod č. XX, na ulici B., D. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec: D. - S. D., F.: D., pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Q., že výlučným nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 8. poschodí, obytného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, vchod č. XX, na ulici B., D. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec: D. - S. D., okres: D., pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a členom S. bytového družstva II D. sa stáva žalovaný.
XX. Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vypracovaným znalcom U.. A. S. bola všeobecná hodnota bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici B. XX v D. ku dňu vypracovania znaleckého posudku určená na sumu XX.XXX eur. B. č. X zo dňa X.XX.XXXX k znaleckému posudku č. X/XXXX znalec U.. A. S. uviedol, že všeobecná hodnota členského podielu k bytu č. XX nachádzajúceho sa na
ulici B. XX v D. v stavebno-technickom stave ku dňu právoplatnosti rozvodu, t.j. XX.XX.XXXX je XX.XXX eur.
XX. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
XX. Podľa § 143 F. zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
XX. Podľa § 118 ods. 1, X OZ, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Z. občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
XX. Podľa § X48 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
XX. Podľa § X49 ods. 1 a ods. X OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
XX. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. D. z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. A. sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Z. určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
XX. Podľa § 703 ods. X OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
XX. Pri vymedzení majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, hodnote vecí, ktoré boli predmetom vyporiadania, určení podielov sporových na majetku a posudzovaní ďalších pre konanie významných skutočností, súd postupoval v súlade s princípmi zák.č. XXX/XXXX Z.z. T. sporového poriadku (T.) v zhode s jeho ustanovením § 470 ods. X,ods. X veta prvá podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z. účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
XX. Podľa L. X ods. X T., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
XX. Podľa L. X ods. X T., ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
XX. Podľa článku X T. zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. S. môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
XX. Podľa § X50 ods. 1 T., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
XX. Podľa § 151 ods. 1, X T., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XX. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1. T.).
XX. Podľa § 186 ods. X T., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
XX. Účelom vyporiadania I. je komplexné vyporiadanie doterajších práv sporových strán z I. a konštituovanie ich nových práv. Je potrebné konštatovať, že konanie o vyporiadanie I. je konaním sporovým, na ktoré sa uplatňujú všetky procesné pravidlá T. sporového poriadku.
XX. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd ustálil rozsah vecí a majetkových hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do majetkovej podstaty (masy) bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov zaradil hodnotu členského podielu v S. II. D. k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na B. ulici č. XX v D. pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva.
XX. Súd vychádzal z toho, že sporové strany nadobudli členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bol spojený nájom bytu č. XX na B. ulici č. XX v D. z ich spoločného majetku počas trvania manželstva, ako to vyplýva z výmeru č.p. XXXX zo dňa XX.X.XXXX a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX.
XX. Vyporiadanie I. vychádza z princípu rovnosti podielov manželov na ich spoločnom majetku. V prípade, ak by takéto rozdelenie majetkových hodnôt znamenalo porušenie zásad spravodlivého usporiadania pomerov bývalých manželov, je možné aj nevyhnuté, odchýliť sa od rovnosti podielov. A. okolnosti odôvodňujúce stanovenie odlišných podielov na majetku v I., patrí zneužívanie výkonu práv jedného z bývalého manželov pri správe a nakladaní so spoločným majetkom, nakladanie so spoločným majetkom v rozpore s dobrými mravmi, zanedbávanie resp. porušovanie povinností vyplývajúcich z postavenia rodiča a manžela, ktoré zásadným spôsobom negatívne ovplyvňovalo rodinný, partnerský vzťah i majetkové pomery bývalých manželov. S. preto prihliada na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a domácnosť, ako sa zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločných vecí, či sa nedopúšťal vo vzťahu k deťom a druhému manželovi konania, ktoré bolo porušením zákona alebo v rozpore so zásadami dobrých mravov ako spoločnosťou akceptovateľných pravidiel správania sa.
XX. Pri vyporiadaní hodnoty členského podielu sporových strán v družstve súd vychádzal zo záverov ustálenej súdnej judikatúry. L. podiel v družstve je pôvodným spoločným majetkovým právom manželov, ktoré je predmetom vyporiadania I.. Ak manželom za trvania manželstva vzniklo nielen právo spoločného nájmu družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota členských práv a povinnosti spojených s užívaním tohto bytu je spoločnou majetkovou hodnotou manželov. S. preto musia pri vyporiadaní I. prihliadnuť k tejto majetkovej hodnote a rozhodnúť o tom, ktorému z manželov má táto hodnota pripadnúť. G. členských práv a povinností samozrejme nemôže pripadnúť tomu z manželov, ktorému zaniklo právo spoločného nájmu bytu a tým aj členstvo v družstve. X. o tom, komu z manželov má členský podiel pripadnúť, preto závisí predovšetkým na tom, ktorý z nich bude ako člen družstva byt ďalej užívať a to či už na základe dohody rozvedených manželov alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
XX. V konaní nebolo sporné, že F. súd D. II rozsudkom č.k. XXC X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX zrušil právo spoločného nájmu sporových strán a určil, že výlučným nájomcom bytu a členom družstva je žalovaný. X. nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. K. z citovaného rozsudku a vyššie uvedenej argumentácie súd členský podiel mohol prikázať iba žalovanému.
XX. Čo sa týka hodnoty členského podielu v družstve, ustálená súdna prax a judikatúra vychádza pri jej vyporiadaní z trhovej hodnoty členského podielu, konkrétne z toho, aká je hodnota vyporiadavaného členského podielu v dobe rozhodovania súdu, keby bol tento v stave, v akom bol v dobe zániku spoločného členstva bývalých manželov v družstve. J. hodnota pritom vyjadruje cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v družstve v rozhodnej dobe a mieste. D. sporovými stranami nebolo navrhnuté doplnenie dokazovania, súd pri určení trhovej hodnoty členského podielu k bytu č. XX na B. ulici č. XX v D. vychádzal zo sumy určenej v doplnení č. X zo dňa X.XX.XXXX k znaleckému posudku č. X/XXXX vypracovanom znalcom U.. A. S., t.j. XX.XXX eur.
XX. Úhrnná hodnota majetku v I. sporových strán zodpovedala sume XX.XXX eur, z čoho XX% podiel žalobkyne zodpovedá sume vo výške XX.XXX eur. Y. vznikla povinnosť na vyrovnanie majetkového podielu žalobkyne z vyporiadania I. v sume XX.XXX eur, pričom túto povinnosť na plnenie mu súd uložil splniť v lehote X mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. S. uvedenú lehotu na zaplatenie považuje za primeranú, nakoľko s poukazom na dĺžku prebiehajúceho konania, rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. XXC X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol žalovaný určený za výlučného nájomcu a člena S. II. D., má súd za to, že žalovaný mohol predvídať výsledok tohto konania, a to že mu bude prikázaná hodnota členského podielu a uložená povinnosť peňažnej náhrady žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a za XX rokov trvajúceho sporu si vytvoriť finančnú rezervu na výplatu tejto náhrady žalobkyni v primeranej lehote.
XX. Nakoľko obom stranám z vyporiadavaneho I. pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v spore je ako u žalobkyne, tak aj u žalovaného rovnaký, preto súd rozhodol o trovách konania v súlade s § X55 ods. 2 T. tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. O náhrade trov štátu súd rozhodol postupom podľa ust. § X59 T. s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 T.. K. z týchto ustanovení zákona, nakoľko znalecké dokazovanie bolo iniciované za predchádzajúcej procesnej úpravy a svojím zameraním malo význam pre obe procesné strany rovnako, súd mal uložil stranám sporu nahradiť štátu ním vynaložené trovy znaleckého dokazovania v rovnakom podiele, teda XX% žalobkyňa a XX% žalovaný. D. žalobkyni bolo v priebehu konania priznané oslobodenie od súdneho poplatku, súd štátu náhradu trov konania voči nej nepriznal. S. uložil povinnosť žalovanému nahradiť štátu trovy konania v rozsahu XX %. Y. bolo znalcovi U.. A. S. priznané v sume XXX,XX eur a XXX eur, pričom tieto sumy boli znalcovi vyplatené z finančných prostriedkov štátu. O výške náhrady trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).