Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-255-2017.pdf
PDF · 107.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/255/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: O. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. G. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 5000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.928 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5000 € od 1.6.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu 72,04% trov konania, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 13.6.2017 domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy dlžnej istiny 5000,- €, dlžného úroku do 31.5.2017 v sume 4166,36 €, ročný zmluvný úrok 25,12% ročne zo sumy 5000,- € od 01.06.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 5000,00 € od 01.06.2017 do zaplatenia, dlžnej sumy poplatkov 49,28 € a plnej náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.7.2014 pôvodný žalobca - Poštová banka a.s. a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 5000 €, ktorú sa zaviazal v stanovenej lehote vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas a v dôsledku omeškania s plnením úveru žalobca výzvou podľa § 53 ods. 9 OZ vyzval žalovaného na zaplatenie do 15 dní a bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže k zaplateniu nedošlo, veriteľ úver predčasne zosplatnil dňa 29.12.2014. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaný vykonal dňa 20.08.2014.
3. Za účelom preukázania svojich tvrdení boli ako dôkaz predložené listiny, obsah ktorých súd zároveň stručne v podstatných častiach oboznamuje: : a) úverovú zmluvu „dobrá pôžička“ zo dňa 24.7.2014 (č.l. 3) č. XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku (úver) vo výške 5000 € s úrokovou sadzbou 25,12% ročne pri RPMN banky 28,23% a priemernej PRPMN 18,9% ročne, ktorý sa zaviazal splatiť v 48 splátkach po 166 € čo spolu s poplatkom za základný súbor poistenia v sume 5 € mesačne činilo výšku mesačnej splátky 171 €. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.8.2014, každá ďalšia do 20. dňa v mesiaci a zaplatením poslednej splátky dňa 20.7.2018 bola stanovená lehota konečnej splatnosti úveru. Celková čistka k zaplateniu činila podľa zmluvy 7952,40 €.
b) prehľad stavu úveru žalovaného , z ktorého je zistiteľné, že žalovaný v čase splátok od 20.8.2014 zaplatil iba jedinú úhradu a to dňa 20.8.2014 sumu 55 €, z čoho 5 € bolo započítaných na poplatok za poistenie a 50 € na úhradu zmluvného úroku c) Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.12.2014 č. UPOZ0912/21 vyplynulo, že vzhľadom na to, že žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2014 a nie sú uhradené splatné pohľadávky banky, vyzýva žalovaného podľa § 53 ods. 9 OZ, aby dlh v sume 659,96 € (istina 614 €, poplatky 35,96 € a poistné 10 €) zaplatil do 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy na tam uvedený účet. Výzva bola na pošte vypravená dňa 11.12.2014 a dňa 31.12.2014 ako nevyzdvihnutá v úložnej lehote bola vrátená banke. d) výzvu na úhradu dlžnej sumy č. Z. zo dňa 29.12.2014, ktorou žalobca Poštová banka a.s. vyzvala žalovaného, aby vzhľadom na to, že celá pohľadávka sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 29.12.2014, a aby dlh vo výške 5550,21 € uhradil do 10 kalendárnych dní od prevzatia výzvy. Pohľadávka pozostávala zo sumy dlžnej sumy istiny 5000,00 €, dlhu na zmluvnom úroku 500,93 €, poplatky za upomienky 39,28 € a poistné v sume 10 €. Túto výzvu žalovaný prevzal dňa 9.1.2015 (viď doručenka č.l. 15)
6. Pohľadávku, ktorá je predmetom konania, pôvodný žalobca Poštová banka a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 postúpil na terajšieho žalobcu, a o zmene subjektu - žalobcu, bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.12.2017.
6.1. Preverením časovej súvislosti s úkonmi pôvodného veriteľa ohľadom vo vzťahu k zosplatneniu úveru a následnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu súd zistil, že boli dodržané všetky ustanovenia zákona a preto aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná (ak by nebola, vecnou stránkou veci by sa súd vôbec nezaoberal, pozn. súdu).
7. Žalovaný, ktorému súd doručil žalobu spolu s prílohami ako aj zákonnými poučeniami, sa k veci nevyjadril a zostal v konaní nečinný.
8. Pojednávania dňa 14.1.2020 sa žiadna zo strán nezúčastnila, ospravedlnil sa iba žalobca, preto súd konal a rozhodol aj ich neprítomnosti.
9. Okrem všetkých vyššie oboznámených listín strany nepredložili žiadne iné dôkazy a v priebehu sporu ani žiadne iné dokazovanie nenavrhli vykonať, preto súd dokazovanie ukončil a rozhodol na základe toho, čo vyšlo v konaní najavo, a na ich základe právne uzatvára:
10. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplynulo, a v konaní nebolo sporné, že sumu 5000 € sa žalovaný dňom splatnosti prvej splátky 20.8.2014 zaviazal splatiť spolu s 25,12% ročným úrokom v 48 splátkach po 166 € mesačne, a spolu s poistným 5 € mesačne v sume 171 € mesačnej splátky. Ako vyplýva zo znenia vety, nachádzajúcej sa bezprostredne pod tabuľkou ohľadom úveru: celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.
11. Podľa § 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v deň uzavretia zmluvy: g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
12. Výška celkových nákladov je v zmluve uvedená sumou 7952,40 €. Z čoho tieto náklady pozostávajú t.j. ktoré zložky a v akej výške sú ich účasťou, ale zo zmluvy nevyplýva. Keďže zo zmluvy sa nebolo možné dozvedieť, čo všetko tvorí „celkové náklady“ (písm. g), tak podľa názoru súdu „celkovú čiastku úveru“ tvorí v danom prípade iba násobok počtu a výšky splátky, v tomto prípade suma 7968 € (48 x 166 €). Ak suma 5000 € činila samotnú istinu, suma zmluvného úroku, ktorú mal žalovaný v dobe zmluvnej splatnosti, t.j. do 20.7.2018 zaplatiť, činila 2968 €.
13. Nad všetky pochybnosti sa v danej veci o spotrebiteľský úver, podliehajúci režimu zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obč. zákonníku a iným, všeobecne záväzným predpisom na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 52 ods. (2) Z: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa ust. § 503 Obch. zák.: (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
18. Podľa § 504 Obch. zák.: dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
20. Úverová zmluva ako zmluvný typ je upravený iba v Obchodnom zákonníku, avšak právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podlieha zároveň režimu zákona 129/2010 Z.z. ako lex specialis a ustanoveniam Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
21. V konaní nebolo sporné, že žalobca (jeho právny predchodca) poskytol žalovanému úver vo výške 5000 € ani to, že žalovaný tento úver, až na úhradu sumy 55 € dňa 20.8.2014, neplatil vôbec.
22. Predmetom žaloby je dlh na istine 5000 €, dlh na úrokoch do 31.5.2017 v sume 4 166,36 € (?), dlh na bankových poplatkoch 49,28 € (súd iba dedukuje, že ide o súčet sumy 39,28 € za upomienky a 10 € za poistné, pozn. )
23. Ohľadom poplatkov však súd uvádza, že podľa § 53 ods. (1) OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré, o.i.: písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
24. Hoci žalobca uvádza sumu bankových poplatkov vo výške 39,28 € tak, ako sú aj súčasťou výzvy banky zo dňa 29.12.2014, charakter či povahu, ale ani ich existenciu žalobca nijako nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd na túto časť žalovanej sumy neprihliadol a pre neunesenie dôkazného bremena na túto sumu žalobcovi nevzniklo právo.
24.2. Vo vzťahu k poplatku za poistenie v sume 5 € mesačne za situácie, že neuhradením v poradí tretej splátky poistenie z dôvodu neplatenia zaniklo, má súd za to, že táto časť, už vo výzve zo dňa 10.12.2014 i 29.12.2014 uplatnená sumou 10 €, dôvodná je.
24.3. Súd uzavrel, že: ak mala byť žalovaným za dobu do zmluvnej splatnosti 20.7.2018 uhradená celková suma 7968 € (48x 166 €), z ktorej zaplatil celkovo 50 € dňa 20.8.2014, celkový dlh ku dňu podania žaloby činil 7918 €.
24.4. Zo sumy 7918 € dlh na samotnej istine činil 5000,00 €, a teda na úrokoch, majúcich sa byť zaplatenými do dňa zmluvnej splatnosti, činí 2918 €.
25. Skutočnosti v bode 24.3. súd uvádza v kontexte so žalobou žalobcu, ktorou sa zo sumy dlžnej istiny domáha tiež zmluvných úrokov, vyčíslených v žalobe ku dňu 31.5.2017 sumou 4166,36 €. O aké úroky (zmluvné i z omeškania spolu, alebo iba zmluvné) zo žaloby nevyplýva.
26. Čo sa zmluvných úrokov týka, k tomu súd uvádza, že: z ust. § 497 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
27. Ako vyplýva zo znenia § 502 ods. 1 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky a to v čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, pretože vtedy sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).
28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, ale ani to, že mu patria až doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
29. V tomto kontexte súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v ktorom- súd uvádza stručne: síce výslovne konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované smernicou 2008/48 boli obsiahnuté v jedinom dokumente, ale zmluva o spotrebiteľskom úvere bude obsahovať jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti a že zároveň tieto iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Rozsudok výslovne odlišuje pojem „ písomne“, použitý v smernici 2008/48, a požiadavku písomnej formy vyžadovanej vnútroštátnym právom členského štátu, pričom členský štát je oprávnený dodržanie písomnej formy vyžadovať vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku.
29.1. Rozsudok otázku dodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere priamo nerieši, ani do nej nezasahuje. Vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky, ako ani európska smernicová úprava spotrebiteľských úverov nevyžadujú zakotvenie všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v jedinom dokumente ani nevylučujú použitie všeobecných obchodných podmienok však zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečenie riadneho a preukázateľného informovania spotrebiteľov
o obsahu zmluvných dojednaní obsiahnutých v predmetných obchodných podmienkach, ktoré musia spĺňať podmienku transparentnosti, a tým tiež zabránenie prekvapivosti zmluvných dojednaní.
29.2. Ustanovenie § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch požaduje pre platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu (§ 40 Občianskeho zákonníka).
30.V prvom rade súd poukazuje na to, že dohoda o dobe platenia zmluvných úrokov nie je náležitosťou zmluvy (tou je iba dojednanie o úroku ako takom), ale je súčasťou hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ktoré musia byť vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Ako už súd uviedol, v zmluve, podpísanej oboma stranami, doba platenia úrokov nad dobu konečnej splatnosti úveru uvedená nie je. Netransparentným spôsobom je v zmluve iba upravené v čl. 3, bod 2, že právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia VOP, Obchodnými podmienkami pre úver - „dostupná pôžička,“, dostupná pôžička - „šikovná rezerva“, sadzobníkom, oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Klient pred uzavretím zmluvy sa oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička, ktorá je k dispozícii na obchodnom mieste banky....
30.1. Podľa článku 6, bod 6.4 OP pre „dostupná pôžička“ sa uvádza, že v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným podľa bodu 6.2 OP, banka úročí nesplatenú časť zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného zaplatenia zmluvného záväzku klienta.
30.2. Tieto OP ale nie sú podpísané, a keďže nie je známe, či OP dobrá pôžička v skutočnosti tvoria samostatný dokument alebo integrálnu súčasť samotnej zmluvy, v ktorej boli tieto OP netransparentne inkorporované, súd má za to, že k žiadnej dohode o platení úrokov „až do zaplatenia“ nedošlo
31. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.
32. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie dovolacieho súdu v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.6.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005, ktorý sa nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude vždy určujúci obsah zmluvy, ako si ho zmluvné strany upravili.
33. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 25,12% ročne bez toho, aby bola výslovne upravená povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky „až do zaplatenia istiny“. Vzhľadom na to, že predčasným zosplatnením úveru dňa 29.12.2014 sa stali splatnými aj úroky, ktoré sa splatnej istiny za dobu zmluvnej splatnosti (20.7.2018) týkali, žalobcovi zmluvné úroky za ďalšie obdobie a ani „až do zaplatenia istiny“ nepatria.
33.1. Ako už súd uviedol vyššie, dňa 20.7.2018 mala byť podľa zmluvy zaplatená suma 7968 € (48 x 166), zaplatená bola suma 50€ na úrokoch, z čoho dlh na istine je 5000,- €, takže v peňažnom vyjadrení činí dlh na zmluvnom úroku sumu 2918 € (z toho suma 500,93 € dlh ku dňu zosplatnenia úveru), čo spolu s dlhom na poistnom 10 € činí celkom 2928 €. Súd celkový dlh na zročnej istine a zročnom zmluvnom úroku za obdobie do dňa zmluvnej splatnosti ako aj dlh na poistnom 10 €, preto žalobcovi priznal v jednotnej sume 7928 €, z ktorej v zmysle žaloby sumu dlžnej istiny 5000,00 € priznal aj s úrokom z omeškania.
33.2. Z práve uvedeného dôvodu preto v rozsahu, ktorým žalobou uplatnená suma titulom zmluvného úroku a požadovaný dlh na nepreukázaných bankových poplatkoch prevyšuje súdom priznanú výšku pohľadávky, súd žalobu zamietol.
34. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Čo sa počiatku omeškania týka, v žalobe žalobca úrok z omeškania zo sumy 5000 € žiada od 1.6.2017 do zaplatenia. V uvedený deň bola základná sadzba ECB 0%, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v sadzbe 5% ročne až do zaplatenia s tým, že aj v tejto časti t.j. vo vyššej sadzbe, než priznal súd, bola žaloba zamietnutá.
37. Je pravda, že žalovaný bol v konaní pasívny a tvrdenia žalobcu nepoprel a podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
38. Podľa § 9 ods. (6) zákona č. 129/2010 Z.z.: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
39. Súd je toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods. 1 CSP je prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 CSP). Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy CSP :Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov preto súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 CSP) posudzoval ex offo nároky, ktoré si žalobou uplatnil. Posúdenie nárokov súdom v tom zmysle či a koľko žalobcovi oprávnene patrí, sa týka už roviny právnej, teda nie skutkovej pričom sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP) a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.
40. Žalobca sa domáhal sumy 9215,64 € a teda bol v spore úspešný v rozsahu 86,02%, neúspešný v rozsahu 13,98% a preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na 72,04% trov konania, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.