Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-31-2019.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX W. nad O., v konaní o zaplatenie 682 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 682 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 682 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 682 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 682 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava uzavreli dňa 26.08.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 612515091. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovanému úver vo výške 900 Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v týždenných splátkach po dobu 60 splátok po 19,66 Eur s tým, že prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy 15.09.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 19.10.2016. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí služby Komfort, avšak žalobca si v tomto konaní nárok z uvedenej zmluvy neuplatňuje. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 218 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 12.11.2018 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Tunajší súd žalovanému doručoval žalobu spolu s prílohami zákonným spôsobom, pričom žalovaný prevzal zásielku dňa 10.09.2019. K žalobe ani k jej prílohám sa žalovaný písomne nevyjadril.
3. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o poskytnutí služby Komfort, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 26.08.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 612515091, na základe ktorej spoločnosť Provident poskytla žalovanému spotrebiteľský úver v sume 900 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,74%, RPMN vo výške 62,21%, priemerná RPMN
vo výške 53,96%. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinnýzaplatiť predstavovala sumu 1179,19 Eura. Žalovaný celkovo uhradil 218 Eur. V ten istý deň t.j. 26.08.2015 uzatvoril pôvodný žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu o.i., aj v preberaní peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 612515091. Nárok z tejto zmluvy nie je predmetom tohto konania. Žalobca si tento nárok v konaní neuplatňuje.
5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Listom zo dňa 16.12.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca listom zo dňa 17.09.2018 vyzval žalovaného k úhrade vyčísleného dlhu vo výške 1.520,45 Eur a to najneskôr do 27.09.2018.
6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za
to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 900 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 týždenných splátkach. Celkom mal takto uhradiť 1.179,19 Eur. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere v ten istý deň žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o poskytnutí služby komfort. Za služby uvedené v tejto doplnkovej zmluve mal žalovaný zaplatiť celkovú odmenu 507,06 Eur, ktorú sumu si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
13. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.
14. Žalovaný doposiaľ uhradil len časť svojho záväzku a to v sume 218 Eur. Súčasnému veriteľovi neuhradil na danú pohľadávku žiadnu sumu. Žalobca tak uplatňuje istinu 682 Eur (pôvodná istina ponížená o platby žalovaného 900-218) a úrok z omeškania z istiny od 17.12.2016.
15. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemohol priznať. Žalobca si uplatňuje v konaní iba čistú sumu istiny poskytnutého úveru. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 682 Eur. V konaní zostal žalovaný nečinný, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcom sa nevyjadril, v konaní nepreukázal, aby jeho záväzok zanikol splnením alebo iným spôsobom.
16. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy istiny 682 Eur vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.