Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/66/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: D. V., N.. XX.XX.XXXX, Š. XX, A., zast. Stentors advokátska kancelária, s.r.o., Hodžovo nám. 2A, Bratislava proti žalovanému: X.) B. B., N.. XX.XX.XXXX, Z. XX, A., X.) P. B., N.. XX.XX.XXXX, Z. XX, A., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :

Žalovaným sa zakazuje scudziť, previesť, prenajať, založiť alebo zaťažiť inými právami nehnuteľnosti v katastrálnom území: W. A., Y.: A.-V..Č.. W. A., Y.: A. J., D. na R. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to byt Č..X v bytovom dome na Z.N. L. XX M. A., Č. M.: XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu XXXX, ktorý je postavený na pozemkoch s parcelnými číslami: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v podiele 1/1 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam domu, príslušenstvu bytového domu so súpisným číslom XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemkom bytového domu s parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v spoluvlastníckemu podiele XXXX/XXXXXX, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 19.12.2019 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným zakázal realizovať akékoľvek právne úkony a kroky, ktoré by mohli smerovať k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej v petite tohto rozhodnutia, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že dňa 01.12.2014 uzavrel ako veriteľ s dlžníkom pánom V. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A.: P. F. XXX, XXX XX V. zmluvu o pôžičke č. X. Predmetom pôžičky bola suma vo výške 5.000 Eur, ktorú dlžníkovi poskytol po podpise zmluvy (ďalej len „Zmluva o pôžičke č.1“). Žalobca a Dlžník dňa 27.02.2015 uzavreli zmluvu o pôžičke č. 2, ktorej predmetom bola suma vo výške 10.000 Eur (ďalej len „Zmluva o pôžičke č.2“). Žalobca a Dlžník sa dohodli, že obidve pôžičky budú úročené. Dňa 23.12.2016 doručil Dlžník Žalobcovi "ukončenie zmluvy". Následne dňa 29.12.2016 uzavreli Žalobca ako veriteľ a Dlžník dodatok k Zmluve o pôžičke č. 1, ktorého predmetom bolo ukončenie Zmluvy o pôžičke č. 1 a uznanie dlhu zo Zmluvy o pôžičke č. 1 uzavretej dňa 01.12.2014 vo výške 5.000,- EUR a úroku vo výške 2.336,- EUR. Zároveň v ten istý deň

- 29.12.2016 - uzavreli Žalobca a Dlžník dodatok k Zmluve o pôžičke č. 2, ktorého predmetom bolo ukončenie Zmluvy o pôžičke č. 2 a uznanie dlhu zo Zmluvy o pôžičke č. 2 uzavretej dňa 27.02.2015 vo výške 10.000,- EUR a úroku vo výške 6.416,- EUR. Na základe uvedeného vznikla Dlžníkovi povinnosť uhradiť dlh v celkovej výške 23.752,- EUR. Následne Žalobca osobne mnohokrát vyzýval Dlžníka na zaplatenie dlhu, ktorý uznal oboma dodatkami. Dlžník svoj dlh nezaplatil, a preto sa žalobca so svojim nárokom obrátil na súd. Rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 14.12.2018 voči Dlžníkovi súd rozhodol o povinnosti Dlžníka žalobcovi zaplatiť istinu 23.752,00 EUR a trovy právneho zastúpenia žalobcu. Dlžník svoj

záväzok voči žalobcovi k dnešnému dňu nesplnil. Dlžník uzatvoril dňa 29.11.2016 darovaciu zmluvu k svojmu nehnuteľnému majetku. Darovacou zmluvou, ktorá bola podkladom Rozhodnutia o zápise Dlžník previedol na žalovaných nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: W. A., Y.: A.-V..Č.. W. A., okres: Bratislava II, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako: a) byt č.1 v bytovom dome na Z. L. XX M. A., číslo vchodu: XX, nachádzajúci sa na prízemí, súpisné číslo bytového domu XXXX, postavenom na pozemkoch s parcelnými číslami: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - spoluvlastnícky podiel Dlžníka v podiele 1/1; b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve Bytového domu so súpisným číslom XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku - spoluvlastnícky podiel v podiele XXXX/XXXXXX (predmetná nehnuteľnosť). Hodnota nehnuteľností podľa Darovacej zmluvy v roku 2016 bola v sume 74.321,00 EUR. Dňa 3.1.2017 Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor vydal rozhodnutie vo veci vkladu M. XXXXX/XXXX, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam podľa Darovacej zmluvy. V súvislosti s nesplnením záväzku Dlžníka voči žalobcovi, uzatvorením Darovacej zmluvy, prevodom nehnuteľnosti podľa Darovacej zmluvy na blízku osobu a následného zápisu vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností v zmysle Rozhodnutia o zápise, a teda z dôvodu ukrátenia veriteľa a úmyselného zníženia majetku Dlžníka, podal žalobca voči žalovaným dňa 19.12.2019 na Okresný súd Bratislava II žalobu o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu je podľa nášho názoru preukázané, že žalovaní ako blízke osoby Dlžníka - rodičia mali vedomosť o Dlžníkových záväzkoch voči žalobcovi. Žalovaní prijali dar - nehnuteľnosti v zmysle Darovacej zmluvy od Dlžníka bez náležitej protihodnoty, čím došlo k zníženiu majetku Dlžníka a následnému ukráteniu žalobcu ako veriteľa. Žalobca podal voči žalovaným Odporovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia neúčinnosti Darovacej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi. Práve uplatnenie práva žalobcu bude žalovaných motivovať k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa Darovacej zmluvy na inú osobu alebo osoby, čím sa výrazne zníži možnosť žalobcu chrániť a domáhať sa svojich práv pred súdom. Ďalším prevodom predmetných nehnuteľností by sa taktiež zmaril účel Odporovacej žaloby, nakoľko žalovaní by viac neboli vlastníkmi nehnuteľností v zmysle Darovacej zmluvy. Podľa názoru žalobcu účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko je vo veci podaná Odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - Darovacej zmluvy.

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu, priložených listín v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( ), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Je taktiež možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ), kedy návrh konzumuje vec samu.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť (alebo už dochádza) a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za preukázané, že sú tu dôvody pre jeho nariadenie podľa vyššie citovaných ustanovení a nasl. . Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Je tak zrejmé, že žalobca svoj nárok, ktorého ochrany sa domáha osvedčil. Takisto osvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Žalobca taktiež osvedčil konkrétne správanie žalovaných, resp. darcu, ktorý im predmetnú nehnuteľnosť daroval a ktoré mu spôsobuje neželanú ujmu, resp. zásah do jeho práv. Doterajšie konanie pána Miroslava Snopka (dlžníka a následne darcu predmetnej nehnuteľnosti) - darovanie nehnuteľností aj napriek skutočnosti, že prevodca - darca bol v tom čase dlžníkom žalobcu podľa názoru súdu dostatočne odôvodňuje dôvodnú obavu, ktorú žalobca súdu prezentoval. Je preto zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa žalovaných, resp. im blízkej osoby - prevodcu (darcu) osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Sú tak splnené podmienky na bezodkladné a dočasné nariadenie neodkladného opatrenia, v znení tak, ako ho navrhol žalobca.

Nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení je zachovaná taktiež podmienka proporcionality, nakoľko súd je povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca získa. Žalobca osvedčil svoj nárok, taktiež osvedčil, že vo veci podal žalobu na odporovanie právneho úkonu, ako aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalovaných. Na druhej strane zakázaním žalovaným realizovať akékoľvek scudzovacie úkony do právoplatného skončenia vo veci samej, nebude žalobca voči žalovaným nad prípustnú mieru zvýhodnený, resp. žalovaní ukrátení. Nejedná sa tak o neprimeranú výhodu v prospech žalobcu. Samotný dočasný zákaz disponovať, čo sa týka prípadného a možného ďalšieho scudzenia danej nehnuteľnosti nijakým spôsobom neobmedzí vo všeobecnosti výkon vlastníckeho práva žalovaných.

S poukazom na zistené skutočnosti súd nariadil neodkladné opatrenie, teda rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

Keďže žalobca spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci samej, súd o trovách konania neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko toto rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, resp. rozhodnutím vo veci samej. S otázkou trov konania a ich náhrady sa tak súd podľa vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.